Naznačuje Ján 6:53, 54, že len tí, ktorí prijímajú symboly, získajú večný život?

Ján 6:53, 54: „Ježiš im teda povedal: ‚Pravdivo, pravdivo vám hovorím: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nemáte v sebe život. Kto sa živí mojím telom a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.‘“

Toto jedenie a pitie musí byť zjavne obrazné; inak by ten, kto by to robil, porušoval Boží zákon. (1. Mojž. 9:4; Sk. 15:28, 29) Mali by sme si však všimnúť, že Ježiš svoj výrok v Jánovi 6:53, 54 nevyslovil v súvislosti so zavedením Pánovej večere. Nikto, kto ho vtedy počul, nemal predstavu o slávnosti s chlebom a vínom, ktoré sa používajú ako symbol Kristovho tela a krvi. Toto usporiadanie bolo zavedené asi až o rok a správa apoštola Jána o Pánovej večeri sa začína až o viac ako sedem kapitol ďalej (v Jánovi 14), v evanjeliu, ktoré nesie jeho meno.

Ako teda niekto môže „jesť telo Syna človeka a piť jeho krv“ obrazným spôsobom, ak neprijíma chlieb a víno na Pamätnej slávnosti? Všimni si, že Ježiš povedal, že tí, ktorí jedia a pijú, budú mať „večný život“. Čo bolo — podľa jeho skorších slov v 40. verši, keď vysvetľoval, čo musia ľudia robiť, aby mali večný život — vôľou jeho Otca? Aby „každý, kto vidí Syna a prejavuje vieru v neho, mal večný život“. Je teda logické, že ‚jedenie jeho tela a pitie jeho krvi‘ v obraznom zmysle sa robí prejavovaním viery vo vykupujúcu moc Ježišovho tela a krvi, ktoré položil ako obeť. Takéto prejavovanie viery sa vyžaduje od všetkých, ktorí získajú plnosť života, či už v nebesiach s Kristom, alebo v pozemskom Raji.

Ako často a kedy sa má sláviť Pamätná slávnosť?

Ježiš nepovedal konkrétne, ako často sa to má robiť. Jednoducho povedal: „Stále to robte na moju pamiatku.“ ​(Luk. 22:19) Pavol povedal: „Lebo kedykoľvek jete tento chlieb a pijete tento pohár, rozhlasujete Pánovu smrť, dokiaľ nepríde.“ ​(1. Kor. 11:26) „Kedykoľvek“ nemusí znamenať mnohokrát za rok; môže to znamenať raz ročne v priebehu mnohých rokov. Ak si pripomínate dôležitú udalosť, ako napríklad výročie svadby, alebo ak si nejaký národ pripomína dôležitú udalosť svojich dejín, ako často sa to robí? Raz za rok v deň výročia. To by sa tiež zhodovalo so skutočnosťou, že Pánova večera bola zavedená v deň židovského Pesachu, každoročného sviatku, ktorý už nemali sláviť Židia, ktorí sa stali kresťanmi.

Jehovovi svedkovia konajú Pamätnú slávnosť 14. nisana po západe slnka podľa počítania židovského kalendára, ktorý sa bežne používal v prvom storočí. U Židov sa začína deň pri západe slnka a trvá do nasledujúceho západu slnka. Teda Ježiš zomrel v ten istý židovský kalendárny deň, v ktorom ustanovil Pamätnú slávnosť. Mesiac nisan sa začínal západom slnka po tom, ako bol v Jeruzaleme viditeľný nový mesiac najbližší k jarnej rovnodennosti. Deň Pamätnej slávnosti je 14 dní potom. (Teda deň Pamätnej slávnosti sa nemusí zhodovať s dňom Pesachu sláveným Židmi v dnešnej dobe. Prečo? Lebo začiatok ich kalendárnych mesiacov je stanovený tak, aby sa zhodoval s astronomickým novým mesiacom, nie s viditeľným novým mesiacom nad Jeruzalemom, ktorý tam môže byť o 18 až 30 hodín neskôr. Aj väčšina dnešných Židov slávi Pesach 15. nisana, a nie 14. nisana, ako to robil Ježiš v súlade s tým, čo stanovoval mojžišovský Zákon.)

Peklo

Definícia: Slovo „peklo“ sa nachádza v mnohých prekladoch Biblie. Iné preklady v tých istých veršoch používajú slovo „hrob“, „ríša mŕtvych“ a podobne. Iné Biblie jednoducho prepisujú slová z pôvodného jazyka, ktoré sa niekedy prekladajú ako „peklo“; to znamená, že ich napíšu písmenami našej abecedy, ale slová nepreložia. Ktoré sú to slová? Je to hebrejské slovo še’ól a jeho grécky ekvivalent haidés, ktoré sa nevzťahujú na jednotlivé pohrebné miesto, ale na všeobecný hrob mŕtveho ľudstva; tiež grécke slovo geenna, ktoré sa používa ako symbol večného zničenia. Lenže tak v takzvanom kresťanstve, ako aj v mnohých nekresťanských náboženstvách sa učí, že peklo je