priazne, a tých, ktorí predtým boli zdanlivo v priazni, Boh zavrhol a boli trápení sudcovskými posolstvami odovzdávanými tými, ktorými pohŕdali. — Sk. 5:33; 7:54.

Aký je pôvod učenia o pekelnom ohni?

V starovekých babylonských a asýrskych náboženských predstavách „je podsvetie... vykreslené ako miesto plné hrôz, ktoré riadia veľmi silní a divokí bohovia a démoni“. (The Religion of Babylonia and Assyria [Náboženstvo Babylónie a Asýrie], Boston 1898, Morris Jastrow ml., s. 581) Rané doklady o ohnivom charaktere „kresťanského“ pekla sa našli v náboženstve starovekého Egypta. (The Book of the Dead [Kniha mŕtvych], New Hyde Park, New York 1960, úvod napísal E. A. Wallis Budge, s. 144, 149, 151, 153, 161) Po istom čase sa významnou črtou budhizmu, ktorého počiatky sa datujú do 6. storočia pred n. l., stalo horúce i studené peklo. (The Encyclopedia Americana, 1977, zv. 14, s. 68) Ukázalo sa, že výjavy pekla zobrazeného v katolíckych kostoloch v Taliansku majú korene u Etruskov. — La civiltà etrusca, Miláno 1979, Werner Keller, s. 389.

Ale skutočné korene náuky, ktorá zneuctieva Boha, siahajú oveľa hlbšie. Kruté predstavy spojené s trápením v pekle ohovárajú Boha a pochádzajú od hlavného ohovárača Boha (od Diabla, ktorého meno znamená „Ohovárač“), od toho, ktorého Ježiš Kristus nazval „otec lži“. — Ján 8:44.

Pohlavie, sex

Definícia: Charakteristické znaky pozemských tvorov, ktoré vzájomným pôsobením dvoch rodičov slúžia ako prostriedok na rozmnožovanie. Rozdiely medzi mužským a ženským pohlavím majú v ľudskom živote ďalekosiahle účinky. Keďže sám Boh je Zdrojom života a keďže ľudia by mali odrážať jeho vlastnosti, na schopnosť odovzdávať život pohlavnými stykmi by sa malo pozerať s veľkou úctou.

Učí Biblia, že pohlavné styky sú hriešne?

1. Mojž. 1:28: „Boh ich [Adama a Evu] požehnal a Boh im povedal: ‚Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem.‘“ ​(Nevyžadovalo vari spĺňanie tohto božského príkazu, aby mali pohlavné styky? Neboli by teda hriešne, ale boli by v súlade s Božím predsavzatím zaľudniť zem. Niektorí ľudia si myslia, že ‚zakázané ovocie‘ v Edene bolo možno symbolickou narážkou na božské obmedzenie, alebo dokonca na zákaz pohlavných stykov medzi Adamom a Evou. Ale to nie je v súlade s Božím príkazom citovaným vyššie. A nie je to v súlade ani so skutočnosťou, že hoci Adam a Eva jedli zo zakázaného ovocia v Edene, prvá zmienka o ich pohlavnom styku je až po tom, ako boli odtiaľ vyhnaní. — 1. Mojž. 2:17; 3:17, 23; 4:1.)

1. Mojž. 9:1: „Boh žehnal Noacha a jeho synov a povedal im: ‚Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem.‘“ ​(Toto ďalšie požehnanie spolu s opakovaním božského príkazu, aby sa plodili, bolo dané po celosvetovej potope v Noachových dňoch. Božie stanovisko k zákonným pohlavným stykom sa nezmenilo.)

1. Kor. 7:2–5: „Pretože je rozšírené smilstvo, nech má každý muž svoju vlastnú manželku a každá žena svojho vlastného manžela. Nech manžel poskytuje svojej manželke to, čo jej patrí; ale nech sa správa aj manželka takisto k svojmu manželovi... Neukracujte jeden druhého o to okrem po vzájomnom súhlase na istý čas... aby vás Satan stále nepokúšal pre nedostatok vášho sebaovládania.“ ​(To, čo je zlé, je teda smilstvo, a nie vhodné pohlavné styky medzi manželom a manželkou.)

Sú pohlavné styky pred manželstvom nesprávne?

1. Tes. 4:3–8: „To, čo chce Boh, je... aby ste sa zdržiavali smilstva, aby každý z vás vedel, ako sa ujať vlády nad svojou nádobou v posvätení a cti, nie v žiadostivých pohlavných chúťkach, aké majú tie národy, ktoré nepoznajú Boha. Nech nikto nejde tak ďaleko, aby škodil svojmu bratovi a zasahoval v tomto do jeho práv, lebo Jehova za to všetko trestá, ako sme vám vopred hovorili a aj dôkladne svedčili. Boh nás totiž nepovolal, aby dovolil nečistotu, ale pre posvätenie. Kto teda prejavuje nedbanlivosť, nedbá nie na človeka, ale na Boha, ktorý vkladá do vás svätého ducha.“ ​(Grécke slovo porneia, prekladané ako „smilstvo“, sa vzťahuje na pohlavný styk medzi nezosobášenými osobami, ale aj na mimomanželské styky ľudí, ktorí sú v manželstve.)

Ef. 5:5: „Nijaký smilník ani nečistý alebo chamtivec — čo znamená, že je modloslužobník — nemá nijaké dedičstvo v kráľovstve Krista a Boha.“ ​(To neznamená, že nikto z tých, ktorí boli v minulosti smilníkmi, sa nemôže tešiť z požehnaní Božieho Kráľovstva, ale aby mohol mať Božie schválenie, musí tento spôsob života opustiť. Pozri 1. Korinťanom 6:9–11.)

Schvaľuje Biblia, aby ľudia spolu žili ako manžel a manželka bez zákonného sobáša?

Pozri strany 168, 169 pod nadpisom „Manželstvo“.

Čo hovorí Biblia o homosexualite?

Rim. 1:24–27: „Boh [ich] podľa žiadostí ich srdca vydal nečistote, aby si navzájom zneuctievali svoje telá... Boh [ich] vydal hanebným pohlavným chúťkam, lebo tak ich ženy zamenili prirodzené užívanie seba za neprirodzené, ako aj muži zanechali prirodzené užívanie žien a prudko vzplanuli vo svojej chtivosti voči sebe navzájom, muži k mužom, a páchali oplzlosti a sami na sebe dostali plnú odplatu, ktorá im patrila za ich previnenie.“

1. Tim. 1:9–11: „Zákon nie je vyhlásený pre spravodlivého, ale pre nezákonných a nepoddajných, bezbožných a hriešnikov... smilníkov, mužov, ktorí ležia s mužmi... a pre všetko iné, čo odporuje zdravému učeniu podľa slávneho dobrého posolstva šťastného Boha.“ ​(Porovnaj 3. Mojžišovu 20:13.)

Júda 7: „Podobne sú nám predložené ako varovný príklad Sodoma a Gomora a mestá okolo nich, lebo podstúpili sudcovský trest večného ohňa... a išli za neprirodzeným používaním tela.“ ​(Názov Sodoma sa stal základom pre slovo „sodomia“, ktoré obyčajne označuje homosexuálne konanie. Porovnaj 1. Mojžišovu 19:4, 5, 24, 25.)

Aký je postoj pravých kresťanov k tým, ktorí boli v minulosti homosexuálmi?

1. Kor. 6:9–11: „Ani smilníci, ani modlári, ani cudzoložníci, ani muži vydržiavaní na neprirodzené účely, ani muži, ktorí ležia s mužmi... nezdedia Božie kráľovstvo. A predsa niektorí z vás boli takými. Ale ste boli čisto umytí, ale ste boli posvätení, ale ste boli vyhlásení za spravodlivých v mene nášho Pána Ježiša Krista a duchom nášho Boha.“ ​(Ak ľudia teraz zanechali svoje predchádzajúce nečisté zvyky, ak uplatňujú Jehovove spravodlivé normy a prejavujú vieru v jeho opatrenie na odpustenie hriechov prostredníctvom Krista, môžu sa bez ohľadu na takúto minulosť tešiť z čistého postavenia pred Bohom. Po náprave môžu byť privítaní v kresťanskom zbore.)

Praví kresťania vedia, že aj hlboko zakorenené nesprávne túžby vrátane tých, ktoré môžu mať genetický základ alebo v ktorých zohrávajú úlohu telesné príčiny či vplyvy prostredia, nie sú neprekonateľné pre ľudí, ktorí sa skutočne chcú páčiť Jehovovi. Niektorí ľudia sú od prírody veľmi prchkí. Možno v minulosti povoľovali uzdu záchvatom hnevu, ale poznanie Božej vôle, túžba páčiť sa mu a pomoc jeho ducha im umožnili rozvíjať sebaovládanie. Niekto môže byť alkoholikom, ale vďaka správnej motivácii sa môže pitia zdržať, a tak sa vyhnúť tomu, že by sa z neho stal opilec. Podobne niekto sa môže cítiť silne priťahovaný k iným toho istého pohlavia, ale ak dbá na radu Božieho Slova, môže sa zachovať čistý od homosexuálneho konania. (Pozri Efezanom 4:17–24.) Jehova nám nedovoľuje, aby sme si ďalej mysleli, že na nesprávnom konaní vôbec nezáleží; láskavo, ale pevne nás varuje pred následkami a poskytuje výdatnú pomoc pre tých, ktorí si chcú ‚zobliecť starú osobnosť s jej zvykmi a obliecť si novú osobnosť‘. — Kol. 3:9, 10.

Je azda biblický názor na sex staromódny a zbytočne obmedzujúci?

1. Tes. 4:3–8: „To, čo chce Boh, je... aby ste sa zdržiavali smilstva... Kto teda prejavuje nedbanlivosť, nedbá nie na človeka, ale na Boha, ktorý vkladá do vás svätého ducha.“ ​(Biblický názor na sex nie je jednoducho niečo, čo vypracovali istí ľudia, ktorí žili pred mnohými rokmi. Pochádza od Stvoriteľa ľudstva; objasňuje, čo sa vyžaduje na dosiahnutie jeho schválenia; poskytuje tiež vedenie, ktoré prispieva k stabilite rodín a k zdravým, šťastným vzťahom mimo rodiny. Tí, ktorí uplatňujú tieto rady, sa chránia pred hlbokými citovými jazvami a odpornými chorobami, ktoré sprevádzajú nemravné správanie. Biblická rada je veľmi aktuálna, pretože uspokojuje potreby tých, ktorí chcú mať čisté svedomie pred Bohom a želajú si život bez zbytočného sklamania.)

Ak niekto povie:

‚Aký je váš postoj k homosexualite?‘

Mohol by si odpovedať: ‚Je to názor, ktorý je vyjadrený tu v Biblii. Verím, že to, čo hovorí Biblia, je oveľa dôležitejšie ako akýkoľvek názor človeka, pretože nám predkladá názory Stvoriteľa ľudstva. (1. Kor. 6:9–11) Všimnite si, že niektorí z tých, ktorí sa stali kresťanmi, kedysi pestovali homosexualitu. Ale z lásky k Bohu a s pomocou jeho ducha sa zmenili.‘

Alebo by si mohol povedať: ‚Všimol som si, že mnohí, ktorí si myslia, že homosexuálny spôsob života by nemal byť odsudzovaný, neveria, že Biblia je Božie Slovo. Môžem sa spýtať, aký je váš názor na Bibliu?‘ Ak dotyčný tvrdí, že Biblii skutočne verí, mohol by si možno dodať: ‚Problém homosexuality nie je ničím novým. Biblia predkladá nemenný názor Jehovu Boha veľmi zrozumiteľne. (Môžeš použiť materiál na stranách 255, 256.)‘ Ak dotyčný vysloví pochybnosti o existencii Boha alebo o Biblii, mohol by si dodať: ‚Ak by Boh neexistoval, potom by sme sa mu logicky nemuseli zodpovedať, a tak by sme mohli žiť, ako by sme si želali. Takže otázkou v skutočnosti je: Existuje nejaký Boh a vďačím mu za svoj život [možno aj: Je Biblia inšpirovaná Bohom]? (Použi myšlienky zo strán 51–58 alebo 41–51.)‘

Posledné dni

Definícia: Biblia používa výraz „posledné dni“ na záverečné časové obdobie vedúce k božsky ustanovenému vykonaniu rozsudku, ktoré označuje koniec systému vecí. Židovský systém s jeho uctievaním vybudovaným okolo chrámu v Jeruzaleme prežíval svoje posledné dni v období, ktoré vyvrcholilo zničením chrámu v roku 70 n. l. Vtedajšie udalosti boli predobrazom toho, čo sa má stať v oveľa intenzívnejšej miere a v celosvetovom rozsahu v čase, keď budú všetky národy stáť pred vykonaním rozsudku, ktorý vyniesol Boh. Súčasný zlý systém vecí, ktorý má celosvetový rozsah, vstúpil do svojich posledných dní v roku 1914.

Čo naznačuje, že dnes žijeme v „posledných dňoch“?

Biblia opisuje udalosti a pomery, ktoré označujú toto významné časové obdobie. „Znamenie“ je zložené, tvorí ho mnoho dokladov; preto si jeho splnenie vyžaduje, aby všetky črty znamenia boli jasne viditeľné v jednom historickom období. Jednotlivé črty znamenia sú zaznamenané v Matúšovi v 24. a 25. kapitole, v Markovi v 13. kapitole a v Lukášovi v 21. kapitole; ďalšie podrobnosti sú v 2. Timotejovi 3:1–5, v 2. Petra 3:3, 4 a v Zjavení 6:1–8. Budeme uvažovať o niektorých význačných častiach znamenia a uvedieme k nim aj príklady.

„Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu“ ​(Mat. 24:7)

Vojny ničia život na zemi už tisíce rokov. Viedli sa medzinárodné vojny i vojny vnútri národov. Ale v roku 1914 sa začala prvá svetová vojna. Nebol to len konflikt medzi dvoma armádami na bojovom poli. Po prvý raz boli do vojny zapojené všetky veľmoci. Na podporu vojnového