slov z pôvodného jazyka. Napríklad: 1. Roháčkov preklad prekladá slovo šeol ako „peklo“, „hrob“, „ríša smrti“, „priepasť šeola“, „ríša mŕtvych“, „jama“; hádes je prekladaný ako „peklo“, „ríša smrti“; gehenna je tiež prekladaná ako „peklo“. 2. Preklad Svätého písma podľa Novej Vulgáty prekladá výraz šeol ako „peklo“, „podsvetie“ alebo „záhrobie“; výraz hádes tiež ako „peklo“ a „podsvetie“; gehenna je prekladaná ako „peklo“. 3. Evanjelický preklad prekladá šeol ako „záhrobie“, „podsvetie“, „ríša mŕtvych“, „ríša smrti“, „hrob“; hádes prekladá ako „podsvetie“, „záhrobie“; slovo gehenna ako „peklo“. Teda presný význam slov v pôvodnom jazyku bol zastretý.

Existuje večný trest pre hriešnych?

Mat. 25:46, RP: „Títo pojdú do večného trápenia („odseknutia“, Int; po grécky kolasin), ale spravedliví do večného života.“ ​(The Emphatic Diaglott používa namiesto „trápenie“ výraz „odrezanie“. Poznámka pod čiarou hovorí: „Kolasin... pochádza zo slova kolazó, ktoré znamená: 1. Odrezať; ako odsekávať vetvy stromu, prerezávať. 2. Obmedziť, potlačiť... 3. Potrestať, trestať. Odrezať niekoho od života, od spoločnosti, alebo len obmedziť ho sa považuje za trest; — z toho vzniklo tretie, obrazné použitie tohto slova. Prijatý bol prvotný význam, pretože je viac v súlade s druhým členom vety, a tak bola zachovaná sila a krása protikladu. Spravodliví idú do života a skazení do odrezania zo života alebo do smrti. Pozri 2. Tes. 1.9.“)

2. Tes. 1:9, NV: „Za trest sa dostanú do večnej záhuby*, ďaleko od Pánovej tváre a slávy jeho moci.“ ​(*„Večné odlúčenie“, MJ; „[dostanú sa] do večného zatratenia“, ŠP; „do večnej záhuby“, SEP; večné zahynutie“, RP, EP, NT; „večné pokuty v zatratení“, AH.)

Júda 7, RP: „Jako Sodoma a Gomora a mestá okolo nich, ktoré podobným spôsobom ako títo neslýchane smilnily a odišly za iným telom, ležia pred očima na výstražný príklad a nesú trest večného ohňa.“ ​(Oheň, ktorý zničil Sodomu a Gomoru, prestal horieť pred tisícami rokov. Ale účinok tohto ohňa pretrval; tieto mestá neboli obnovené. Boží rozsudok sa však nevzťahoval len na mestá, ale aj na zlých obyvateľov. To, čo sa im stalo, je varovným príkladom. V Lukášovi 17:29 Ježiš hovorí, že boli „zničení“; Júda 7 ukazuje, že to zničenie bolo večné.)

Čo znamenajú ‚večné muky‘, o ktorých sa hovorí v Zjavení?

Zjav. 14:9–11; 20:10, RP: „Jestli sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znamenie na svoje čelo alebo na svoju ruku, bude aj on piť z vína hnevu Božieho, z nemiešaného, ktoré je naliate v poháre jeho hnevu, a bude sa mučiť v ohni a v síre pred svätými anjelmi a pred Baránkom, a dym ich mučenia (po grécky basanismou) bude vystupovať na veky vekov. A nebudú mať odpočinku ani vodne ani vnoci, tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu, a jestli niekto prijme znamenie jej mena.“ „A diabol, ktorý ich zvodil, bol uvrhnutý do jazera ohňa a síry, kde je i šelma i falošný prorok, a budú mučení dňom i nocou na veky vekov.“

Čo sú ‚muky‘, o ktorých hovoria tieto texty? Stojí za povšimnutie, že v Zjavení 11:10 (RP) sa hovorí, že „dvaja proroci trápili bývajúcich na zemi“. Takéto trápenie vyplýva z pokorujúceho odhalenia posolstvom, ktoré títo proroci hlásajú. V Zjavení 14:9–11 (RP) sa hovorí, že ctitelia symbolickej „šelmy a jej obrazu“ budú ‚mučení v ohni a v síre‘. To sa nemôže vzťahovať na trápenie pri vedomí po smrti, pretože „mŕtvi nevedia ničoho“. (Kaz. 9:5, RP) Čo potom spôsobuje, že cítia také muky, keď sú ešte stále nažive? Je to vyhlásenie Božích služobníkov, že ctitelia „šelmy a jej obrazu“ zakúsia druhú smrť, ktorú predstavuje „jazero ohňa a síry“. Dym spojený s ohnivým zničením bude stúpať navždy, pretože zničenie bude večné a nikdy sa naň nezabudne. Čo to znamená, keď Zjavenie 20:10 hovorí, že Diabol bude ‚mučený na veky vekov‘ v „jazere ohňa a síry“? Zjavenie 21:8 (RP) jasne hovorí, že „jazero, ktoré horí ohňom a sírou“ znamená „druhú smrť“. To, že Diabol je tam „mučený“ navždy, znamená, že preňho neexistuje žiadna úľava; bude držaný navždy, vlastne vo večnej smrti. Takéto použitie slova „muky“ ​(z gréckeho basanos) nám pripomína jeho použitie v Matúšovi 18:34, kde to isté základné grécke slovo je použité na ‚mučiteľa‘. — RP, EP, NV; alebo ‚žalárnika‘, ED, NS.

Čo je ‚ohnivá gehenna‘, o ktorej hovoril Ježiš?

Zmienka o gehenne sa v Kresťanských gréckych Písmach objavuje 12-krát. Päťkrát je priamo spojená s ohňom. Prekladatelia grécky výraz gehennan tou pyros prekladali ako „ohnivé peklo“ ​(RP, EP), „ohnivá jama“ ​(AT), „ohne gehenny“ ​(NAB).

Historické pozadie: Údolie Hinnom (Gehenna) bolo za jeruzalemskými hradbami. Istý čas to bolo miesto modlárskeho uctievania, ktoré zahŕňalo obetovanie detí. V piatom storočí sa Gehenna používala na spaľovanie nečistôt z Jeruzalema. Do údolia hádzali telá mŕtvych zvierat, aby boli strávené ohňom, do ktorého na podporu horenia pridávali síru. Do Gehenny hádzali tiež telá popravených zločincov, ktorých nepovažovali za hodných pochovania v pamätnej hrobke. Teda v Matúšovi 5:29, 30 Ježiš hovoril o uvrhnutí „celého tela“ do gehenny. Ak telo spadlo do ohňa, ktorý stále horel, bolo strávené, ale ak dopadlo na okraj hlbokej rokliny, rozkladajúce sa telo bolo zamorené stále prítomnými červami alebo larvami. (Mar. 9:47, 48) Živých ľudí do Gehenny nehádzali, takže to nebolo miesto trápenia pri vedomí.

V Matúšovi 10:28 Ježiš svojich poslucháčov varoval, aby sa báli „toho, ktorý môže zničiť dušu i telo v gehenne“. Čo to znamená? Všimni si, že sa tu vôbec nehovorí o mukách v ohni gehenny, ale aby sme sa ‚báli toho, kto môže zničiť v gehenne‘. Keď tu Ježiš poukazuje osobitne na „dušu“, zdôrazňuje, že Boh môže zničiť všetky vyhliadky na život človeka; taký človek teda nemá nijakú nádej na vzkriesenie. Takže ‚oheň gehenny‘ má ten istý význam ako ‚ohnivé jazero‘ v Zjavení 21:8, a to zničenie, „druhú smrť“.

Čo hovorí Biblia o odplate za hriech?

Rim. 6:23: „Mzda, ktorú platí hriech, je smrť.“

Bude človek po smrti ďalej trestaný za svoje hriechy?

Rim. 6:7: „Kto zomrel, je zbavený hriechu.“

Sú večné muky zlých v súlade s Božou osobnosťou?

Jer. 7:31: „[Odpadlícki Judejci] postavili výšiny Tofetu, ktorý je v údolí Hinnomovho syna, aby pálili svojich synov a svoje dcéry v ohni, niečo, čo som neprikázal a čo mi ani nevstúpilo do srdca.“ ​(Ak to Bohu nikdy nevstúpilo do srdca, určite nemá a nepoužíva takéto veci ani vo väčšom meradle.)

Znázornenie: Čo by si si pomyslel o rodičovi, ktorý by držal ruku svojho dieťaťa nad ohňom ako trest za to, že urobilo dačo zlé? „Boh je láska.“ ​(1. Jána 4:8) Robil by to, čo by neurobil žiaden normálny ľudský rodič? Určite nie!

Učil Ježiš rozprávaním o boháčovi a Lazarovi o mukách zlých ľudí po smrti?

Je správa v Lukášovi 16:19–31 doslovná, alebo je len znázornením niečoho iného? The Jeruzalem Bible v poznámke pod čiarou pripúšťa, že je to „podobenstvo vo forme príbehu bez vzťahu k akejkoľvek historickej osobe“. Ak by sme to brali doslova, znamenalo by to, že tí, ktorí sa tešia z božskej priazne, by sa všetci zmestili do náručia jedného muža, Abraháma; že voda na končeku prsta by sa nevyparila v ohni hádesu; že jediná kvapka vody by priniesla úľavu tomu, kto tam trpí. Znie to logicky? Keby to bolo doslovné, bolo by to v rozpore s inými časťami Biblie. Ak by si teda Biblia odporovala, použil by ju milovník pravdy za základ pre svoju vieru? Avšak Biblia si neodporuje.

Čo toto podobenstvo znamená? „Boháč“ predstavuje farizejov. (Pozri 14. verš.) Žobrák Lazar predstavuje obyčajných židovských ľudí, ktorými farizeji pohŕdali, ale ktorí sa kajali a stali sa Ježišovými nasledovníkmi. (Pozri Lukáša 18:11; Jána 7:49; Matúša 21:31, 32.) Ich smrť bola tiež symbolická a predstavovala zmenu okolností. Tak sa tí, ktorými predtým pohŕdali, dostali do stavu božskej priazne, a tých, ktorí predtým boli zdanlivo v priazni, Boh zavrhol a boli trápení sudcovskými posolstvami odovzdávanými tými, ktorými pohŕdali. — Sk. 5:33; 7:54.

Aký je pôvod učenia o pekelnom ohni?

V starovekých babylonských a asýrskych náboženských predstavách „je podsvetie... vykreslené ako miesto plné hrôz, ktoré riadia veľmi silní a divokí bohovia a démoni“. (The Religion of Babylonia and Assyria [Náboženstvo Babylónie a Asýrie], Boston 1898, Morris Jastrow ml., s. 581) Rané doklady o ohnivom charaktere „kresťanského“ pekla sa našli v náboženstve starovekého Egypta. (The Book of the Dead [Kniha mŕtvych], New Hyde Park, New York 1960, úvod napísal E. A. Wallis Budge, s. 144, 149, 151, 153, 161) Po istom čase sa významnou črtou budhizmu, ktorého počiatky sa datujú do 6. storočia pred n. l., stalo horúce i studené peklo. (The Encyclopedia Americana, 1977, zv. 14, s. 68) Ukázalo sa, že výjavy pekla zobrazeného v katolíckych kostoloch v Taliansku majú korene u Etruskov. — La civiltà etrusca, Miláno 1979, Werner Keller, s. 389.

Ale skutočné korene náuky, ktorá zneuctieva Boha, siahajú oveľa hlbšie. Kruté predstavy spojené s trápením v pekle ohovárajú Boha a pochádzajú od hlavného ohovárača Boha (od Diabla, ktorého meno znamená „Ohovárač“), od toho, ktorého Ježiš Kristus nazval „otec lži“. — Ján 8:44.

Pohlavie, sex

Definícia: Charakteristické znaky pozemských tvorov, ktoré vzájomným pôsobením dvoch rodičov slúžia ako prostriedok na rozmnožovanie. Rozdiely medzi mužským a ženským pohlavím majú v ľudskom živote ďalekosiahle účinky. Keďže sám Boh je Zdrojom života a keďže ľudia by mali odrážať jeho vlastnosti, na schopnosť odovzdávať život pohlavnými stykmi by sa malo pozerať s veľkou úctou.