že tí, ktorí sú kresťanmi, musia byť vo svete činnými svedkami pre Božie meno a jeho predsavzatie. Je to práve táto činnosť, na ktorú praví kresťania kladú prvoradý dôraz.)

Aký je význam súčasných pomerov vo svete?

Pozri nadpis „Posledné dni“.

Sviatky

Definícia: Dni, počas ktorých je obyčajne vo svetskom zamestnaní a v škole voľno, pretože sa oslavuje nejaká udalosť. Také dni môžu byť tiež príležitosťou na rodinné alebo spoločenské oslavy. Účastníci sa na ne môžu pozerať buď ako na náboženské, alebo z väčšej časti spoločenské či svetské záležitosti.

Sú Vianoce oslavou založenou na Biblii?

Dátum oslavy

M’Clintockova a Strongova Cyclopædia hovorí: „Slávenie Vianoc nie je božsky ustanovené ani nemá pôvod v N[ovom] Z[ákone]. Deň Kristovho narodenia sa nedá zistiť z N[ového] Z[ákona] a vlastne ani zo žiadneho iného zdroja.“ — New York 1871, zv. II, s. 276.

Lukáš 2:8–11 ukazuje, že keď sa Ježiš narodil, boli pastieri v noci na poliach. Kniha Daily Life in the Time of Jesus (Každodenný život v čase Ježiša) píše: „Stádo... prečkávalo zimu pod strechou; už len z tohto môžeme vidieť, že je nepravdepodobné, aby tradičný dátum Vianoc, v období zimy, bol správny, lebo Evanjelium hovorí, že pastieri boli na poliach.“ — New York 1962, Henri Daniel-Rops, s. 228.

The Encyclopedia Americana nás informuje: „Dôvod stanovenia 25. decembra ako dátumu Vianoc je trochu nejasný, ale prevláda názor, že tento deň bol vybraný preto, aby sa zhodoval s pohanskými sviatkami, ktoré sa konali približne v čase zimného slnovratu, keď sa dni začínali predlžovať, a oslavovalo sa ‚znovuzrodenie Slnka‘... Rímske Saturnálie (sviatok zasvätený Saturnovi, bohu poľnohospodárstva, a obnovenej sile Slnka) sa tiež konali v tomto čase a o niektorých vianočných zvykoch panuje názor, že majú korene v tejto starovekej pohanskej slávnosti.“ — 1977, zv. 6, s. 666.

New Catholic Encyclopedia uznáva: „Dátum Kristovho narodenia nie je známy. Evanjeliá neuvádzajú ani deň, ani mesiac... Podľa hypotézy navrhnutej H. Usenerom... a prijímanej väčšinou učencov dneška bolo stanovené, že Kristus sa narodil v deň zimného slnovratu (25. decembra podľa juliánskeho kalendára, 6. januára podľa egyptského kalendára), pretože v tento deň, keď slnko začalo svoj návrat na severnú oblohu, pohanskí ctitelia Mitru oslavovali dies natalis Solis Invicti (deň narodenia Neporaziteľného Slnka). Dňa 25. decembra r. 274 Aurelianus vyhlásil boha Slnka za hlavného patróna ríše a na [pláni] Campus Martius mu zasvätil chrám. Vianoce vznikli v dobe, keď bol kult Slnka v Ríme obzvlášť silný.“ — 1967, zv. III, s. 656.

Mudrci alebo mágovia vedení hviezdou

Títo mágovia boli vlastne astrológovia z východu. (Mat. 2:1, 2, NS, MJ) Hoci je dnes astrológia medzi mnohými ľuďmi populárna, Biblia ju dôrazne odsudzuje. (Pozri strany 241, 242 pod nadpisom „Osud“.) Viedol by Boh k novonarodenému Ježišovi ľudí, ktorí robili to, čo On odsúdil?

Matúš 2:1–16 ukazuje, že hviezda viedla astrológov najskôr ku kráľovi Herodesovi a potom k Ježišovi a že Herodes sa potom usiloval dať Ježiša zabiť. Nie je žiadna zmienka o tom, že by niekto okrem astrológov videl túto „hviezdu“. Keď odišli, Jehovov anjel varoval Jozefa, aby ušiel do Egypta, a tak ochránil dieťa. Bola táto „hviezda“ znamením od Boha, alebo bola od niekoho, kto sa snažil zničiť Božieho Syna?

Všimni si, že biblický záznam nehovorí, že našli dieťatko Ježiša v jasliach, ako sa to zvyčajne zobrazuje vo vianočnom umení. Keď prišli astrológovia, Ježiš býval so svojimi rodičmi v dome. Čo sa týka Ježišovho veku v tom čase, spomeň si, že Herodes na základe toho, čo zistil od astrológov, nariadil, aby zabili všetkých chlapcov v okolí Betlehema vo veku do dvoch rokov. — Mat. 2:1, 11, 16.

Dávanie darov ako súčasť oslavy; príbehy o Santa Clausovi, o Ježiškovi atď.

Dávanie darov na Vianoce nie je založené na tom, čo urobili mágovia. Ako už bolo ukázané vyššie, neprišli v čase Ježišovho narodenia. A navyše, nedávali dary jeden druhému, ale dieťaťu Ježišovi v súlade s vtedajším zvykom pri návšteve významnej osoby.

The Encyclopedia Americana uvádza: „Počas Saturnálií... sa hlavne hodovalo a vymieňali sa dary.“ ​(1977, zv. 24, s. 299) V mnohých prípadoch práve to predstavuje ducha dávania na Vianoce — vymieňanie darov. Duch, ktorý sa odráža v takomto dávaní darov, neprináša skutočné šťastie, pretože porušuje také kresťanské zásady, aké nachádzame v Matúšovi 6:3, 4 a v 2. Korinťanom 9:7. Ako vyjadrenie lásky môže kresťan určite dávať dary iným inokedy počas roku a môže to robiť tak často, ako len chce.

Deťom sa podľa toho, kde žijú, hovorí, že dary im priniesol Santa Claus, svätý Mikuláš, Ježiško, Père Noël, Knecht Ruprecht, traja králi, elf Jultomten (alebo Julenissen) alebo čarodejnica známa ako La Befana. (The World Book Encyclopedia, 1984, zv. 3, s. 414) Samozrejme, ani jeden z týchto príbehov nie je pravdivý. Buduje rozprávanie takýchto príbehov v deťoch úctu k pravde a ctí Ježiša Krista, ktorý učil, že Boha musíme uctievať pravdou? — Ján 4:23, 24.

Sú nejaké výhrady proti účasti na oslavách, ktoré môžu mať nekresťanské korene, ak sa to nerobí z náboženských dôvodov?

Ef. 5:10, 11: „Presviedčajte sa stále o tom, čo je prijateľné Pánovi; a prestaňte sa s nimi zúčastňovať na neplodných skutkoch, ktoré patria tme, ale skôr ich aj karhajte.“

2. Kor. 6:14–18: „Čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou? Alebo aký má podiel svetlo s tmou? A aký je súlad medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký ma podiel