predsavzatím, keď na začiatku stvoril Adama a umiestnil ho do Raja?‘

Ďalšia možnosť: ‚Myslíte vychvátením do neba to, že kresťania žijúci na konci systému vecí majú byť vzatí do neba?... Premýšľali ste niekedy nad tým, čo budú v nebi robiť, keď sa tam dostanú?... Všimnite si, čo hovorí Zjavenie 20:6 (a 5:9, 10)... Ale nad kým budú vládnuť? (Žalm 37:10, 11, 29)‘

Výkupné

Definícia: Cena zaplatená na vykúpenie alebo oslobodenie od nejakého záväzku alebo nežiaducej situácie. Najvýznamnejšou výkupnou cenou je cena preliatej krvi Ježiša Krista. Tým, že Ježiš zaplatil v nebi hodnotu tohto výkupného, otvoril cestu pre Adamovo potomstvo, aby bolo oslobodené od hriechu a smrti, ktoré všetci dedíme pre hriech nášho praotca Adama.

Čím sa smrť Ježiša Krista odlišovala od smrti iných, ktorí sa stali mučeníkmi?

Ježiš bol dokonalý človek. Narodil sa bez akejkoľvek poškvrny hriechu a túto dokonalosť si udržal po celý život. „Nedopustil sa žiadneho hriechu.“ Bol „nepoškvrnený, oddelený od hriešnikov“. — 1. Petra 2:22; Hebr. 7:26.

Bol jedinečným Božím Synom. Sám Boh to z nebies počuteľne dosvedčil. (Mat. 3:17; 17:5) Tento Syn žil predtým v nebi; skrze neho Boh uviedol do existencie všetky ostatné stvorené osoby a veci v celom vesmíre. Aby Boh vykonal svoju vôľu, zázračne preniesol život tohto Syna do lona panenského dievčaťa, a tak sa mohol narodiť ako človek. Na zdôraznenie toho, že sa skutočne stal človekom, Ježiš o sebe hovoril ako o Synovi človeka. — Kol. 1:15–20; Ján 1:14; Luk. 5:24.

Nebol bezmocný pred svojimi popravcami. Povedal: „Vzdávam [sa] svojej duše... Nikto mi ju nevzal, ale ja sa jej vzdávam sám od seba.“ ​(Ján 10:17, 18) Odmietol žiadať o to, aby anjelské sily zasiahli v jeho prospech. (Mat. 26:53, 54) Hoci bolo zlým mužom dovolené, aby uskutočnili svoje plány a usmrtili ho, jeho smrť bola skutočne obetná.

Jeho preliata krv má takú hodnotu, že môže zabezpečiť oslobodenie pre iných. „Syn človeka totiž neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“ ​(Mar. 10:45) Teda jeho smrť bola oveľa viac ako len mučeníctvo podstúpené preto, že odmietol urobiť kompromis vo svojej viere.

Pozri aj stranu 243 pod nadpisom „Pamätná slávnosť“.

Prečo bolo na zabezpečenie večného života potrebné, aby bolo výkupné poskytnuté týmto spôsobom?

Rim. 5:12: „Pre jedného človeka [Adama] prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ ​(Bez ohľadu na to, ako spravodlivo azda žijeme, všetci sme od narodenia hriešnikmi. [Žalm 51:5] Žiadnym spôsobom si nemôžeme vyslúžiť právo žiť večne.)

Rim. 6:23: „Mzda, ktorú platí hriech, je smrť.“

Žalm 49:6–9: „Tí, ktorí dôverujú vo svoje prostriedky na obživu a ktorí sa chvália hojnosťou svojho bohatstva, žiaden z nich nemôže nijako vykúpiť ani brata, ani dať za neho Bohu výkupné (a výkupná cena ich duše je taká drahocenná, že prestala do neurčitého času), aby ďalej žil navždy a nevidel jamu.“ ​(Žiaden nedokonalý človek nemôže poskytnúť prostriedky, aby niekoho iného oslobodil od hriechu a smrti. Za jeho peniaze sa nedá kúpiť večný život a jeho duša obetovaná v smrti nemá žiadnu hodnotu pre oslobodenie nijakého človeka, lebo je to mzda, ktorú by pre hriech aj tak musel zaplatiť.)

Prečo Boh jednoducho nerozhodol, že hoci Adam a Eva pre svoju vzburu musia zomrieť, všetko ich potomstvo, ktoré bude poslúchať Boha, bude môcť žiť večne?

Pretože Jehova „miluje spravodlivosť a právo“. (Žalm 33:5; 5. Mojž. 32:4; Jer. 9:24) Teda spôsob, akým túto situáciu riešil, vyzdvihuje jeho spravodlivosť, vyhovuje požiadavkám absolútneho práva a súčasne zdôrazňuje jeho lásku a milosrdenstvo. Prečo je to tak?

1. Adam a Eva nemali žiadne deti predtým, ako zhrešili, teda nikto sa nenarodil dokonalý. Celé Adamovo potomstvo sa narodilo v hriechu a hriech vedie k smrti. Ak by to Jehova jednoducho prehliadol, poprel by tým svoje vlastné spravodlivé normy. Boh to nemohol urobiť, a tak sa stať spoluúčastníkom nespravodlivosti. Neodbočil od požiadaviek absolútneho práva, takže žiaden inteligentný tvor nikdy nemôže mať v tomto ohľade oprávnené námietky. — Rim. 3:21–26.

2. Ako bolo možné urobiť opatrenie na oslobodenie tých z Adamovho potomstva, ktorí budú Jehovu z lásky poslúchať, ak nemali byť prehliadnuté požiadavky práva? Ak by zomrel dokonalý človek ako obeť, právo by pripúšťalo, aby tento dokonalý život prikryl hriechy tých, ktorí vierou toto opatrenie prijímajú. Keďže hriech jedného človeka (Adama) spôsobil, že sa všetci z ľudskej rodiny stali hriešnikmi, preliata krv iného dokonalého človeka (vlastne druhého Adama) mala zodpovedajúcu hodnotu a mohla vyrovnať misky váh spravodlivosti. Keďže Adam bol úmyselný hriešnik, nemohol mať z tohto opatrenia úžitok; ale keďže trest, ktorý malo platiť celé ľudstvo za hriech, by takto zaplatil niekto iný, Adamovo potomstvo by mohlo byť oslobodené. Ale žiaden taký dokonalý človek neexistoval. Ľudstvo nikdy nemohlo splniť tieto požiadavky absolútneho práva. Teda Jehova sám urobil potrebné opatrenie za cenu osobnej straty, čo bolo vyjadrením jeho úžasnej lásky. (1. Kor. 15:45; 1. Tim. 2:5, 6; Ján 3:16; Rim. 5:8) Boží jednosplodený Syn bol ochotný urobiť to, čo bolo jeho úlohou. Ježiš pokorne zanechal svoju nebeskú slávu, stal sa dokonalým človekom a zomrel v prospech ľudstva. — Fil. 2:7, 8.

Znázornenie: Hlava rodiny sa môže stať zločincom a byť odsúdená na smrť. Jeho deti sú možno zanechané bez prostriedkov, beznádejne zadlžené. Ich láskavý starý otec azda zasiahne v ich prospech a prostredníctvom syna, ktorý s ním býva, urobí opatrenie na zaplatenie ich dlhov a umožní im nový život. Samozrejme, aby deti z toho mohli mať úžitok, musia toto opatrenie prijať a starý otec môže logicky požadovať isté veci ako záruku, že deti nebudú napodobňovať spôsob života svojho otca.

Na koho bola hodnota Ježišovej obete uplatnená najskôr a s akým cieľom?

Rim. 1:16: „Dobré posolstvo [o Ježišovi Kristovi a jeho úlohe v Jehovovom predsavzatí]... je Božou mocou na záchranu každého, kto má vieru, najprv Žida, ale aj Gréka.“ ​(Pozvanie využiť opatrenie na záchranu prostredníctvom Krista sa najskôr vzťahovalo na Židov, potom na Nežidov.)

Ef. 1:11–14: „V spojení s [Kristom] sme boli aj my [Židia vrátane apoštola Pavla] ustanovení za dedičov [Dedičov čoho? Nebeského Kráľovstva]... aby sme slúžili na chválu jeho slávy, my, ktorí sme prví dúfali v Krista. A vy [kresťania vybratí z pohanských národov, ako mnohí v Efeze] ste v neho tiež dúfali, keď ste počuli slovo pravdy, dobré posolstvo o svojej záchrane. Prostredníctvom neho, keď ste uverili, ste boli tiež zapečatení sľúbeným svätým duchom, ktorý je závdavkom nášho dedičstva, aby Bohu patriace vlastníctvo bolo oslobodené výkupným na jeho slávu a chválu.“ ​(Toto dedičstvo, ako ukazuje 1. Petra 1:4, je vyhradené v nebesiach. Zjavenie 14:1–4 naznačuje, že tých, ktorí sa na ňom podieľajú, je 144 000. Spolu s Kristom budú slúžiť ako králi a kňazi nad ľudstvom 1000 rokov, počas ktorých sa splní Božie predsavzatie, aby zem bola rajom, ktorý bude obývaný dokonalým potomstvom prvej ľudskej dvojice.)

Kto ešte má v našich dňoch úžitok z Ježišovej obete?

1. Jána 2:2: „On [Ježiš Kristus] je obeťou zmierenia za naše hriechy [hriechy apoštola Jána a iných kresťanov pomazaných duchom], no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta [iných ľudí, tých, ktorým je takto umožnená vyhliadka na večný život na zemi].“

Ján 10:16: „Mám iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca; aj tie privediem, a budú počúvať môj hlas, a stanú sa jedným stádom jedného pastiera.“ ​(Tieto „iné ovce“ prichádzajú pod láskavú starostlivosť Ježiša Krista, kým je ostatok „malého stáda“ dedičov Kráľovstva ešte na zemi; teda „iné ovce“ môžu byť spojené s dedičmi Kráľovstva ako súčasť „jedného stáda“. Všetci sa tešia z mnohých rovnakých dobrodení Ježišovej obete, ale nie tým istým spôsobom, pretože majú rozdielne určenia.)

Zjav. 7:9, 14: „Potom som videl, a hľa, veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov... ‚To sú tí, ktorí vychádzajú z veľkého súženia a vyprali si rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi.‘“ ​(Teda členovia tohto veľkého zástupu žijú, keď sa začína veľké súženie, a majú čisté postavenie pred Bohom, pretože prejavujú vieru vo výkupné. Spravodlivosť, ktorá sa im za to pripisuje, je dostačujúca na to, aby boli zachovaní nažive na zemi cez veľké súženie.)

Z akých budúcich požehnaní sa budeme tešiť vďaka výkupnému?

Zjav. 5:9, 10: „Spievajú novú pieseň a hovoria: ‚Hoden si [Baránok, Ježiš Kristus] vziať zvitok a otvoriť jeho pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou si kúpil Bohu osoby z každého kmeňa a jazyka a ľudu a národa, a urobil si z nich kráľovstvo a kňazov nášmu Bohu, a budú vládnuť ako králi nad zemou.‘“ ​(Výkupné bolo nevyhnutné na otvorenie cesty k nebeskému životu pre tých, ktorí majú vládnuť s Kristom. Čoskoro budú všetci panovníci novej vlády zeme na svojich nebeských trónoch.)

Zjav. 7:9, 10: „Hľa, veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov, stojaci pred trónom a pred Baránkom [Ježišom Kristom, ktorý zomrel ako obetný baránok], oblečený v bielych rúchach; a v ich rukách boli palmové ratolesti. A stále volajú silným hlasom a hovoria: ‚Za záchranu vďačíme svojmu Bohu sediacemu na tróne a Baránkovi.‘“ ​(Viera v Kristovu obeť je kľúčovým činiteľom pri prežití tohto veľkého zástupu cez veľké súženie.)

Zjav. 22:1, 2: „A ukázal mi rieku vody života, čistú ako krištáľ, vytekajúcu z Božieho a Baránkovho trónu prostriedkom jeho širokej cesty. A na jednej a na druhej strane rieky boli stromy života, ktoré prinášali dvanásť úrod ovocia a vydávali svoje ovocie každý mesiac. A lístie stromov bolo na liečenie národov.“ ​(Teda uplatnenie hodnoty obete Božieho Baránka, Ježiša Krista, je dôležitou časťou Božieho opatrenia na vyliečenie ľudstva zo všetkých následkov hriechu a na to, aby sa mohlo tešiť z večného života.)

Rim. 8:21: „Samo tvorstvo [ľudstvo] bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí.“

Čo sa od nás vyžaduje, aby sme mali z Ježišovej dokonalej obete trvalý úžitok?

Ján 3:36: „Kto prejavuje vieru v Syna, má večný život; kto neposlúcha Syna, neuvidí život, ale Boží hnev zostáva na ňom.“

Hebr. 5:9: „Keď sa stal [Ježiš Kristus] dokonalým, stal sa zodpovedným za večnú záchranu všetkých, ktorí ho poslúchajú.“

Ako opatrenie výkupného zjavuje, čo Boh cíti k ľudstvu?

1. Jána 4:9, 10: „Tak nám bola zjavená Božia láska, že Boh vyslal svojho jednosplodeného Syna do sveta, aby sme prostredníctvom neho získali život. Láska sa neprejavila tak, že sme my milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy.“

Rim. 5:7, 8: „Sotva niekto zomrie za spravodlivého; za dobrého sa azda ešte niekto odhodlá zomrieť. Ale Boh nám odporúča svoju lásku tým, že Kristus zomrel za nás, kým sme ešte boli hriešnikmi.“

Aký vplyv by malo mať toto opatrenie na to, ako využívame svoj život?

1. Petra 2:24: „Sám vyniesol naše hriechy v svojom tele na kôl, aby sme skoncovali s hriechmi a žili pre spravodlivosť.“ ​(Vzhľadom na všetko, čo Jehova a jeho Syn pre nás urobili, aby nás očistili od hriechu, mali by sme sa horlivo snažiť prekonať hriešne sklony. Úmyselne urobiť čokoľvek, o čom vieme, že je hriešne, by malo byť pre nás úplne nemysliteľné!)

Tít. 2:13, 14: „[Kristus Ježiš] dal sám seba za nás, aby nás vyslobodil z každého druhu nezákonnosti a očistil si ľud, ktorý mu výhradne patrí, horlivý pre znamenité skutky.“ ​(Ocenenie pre toto jedinečné opatrenie by nás malo podnietiť, aby sme sa horlivo podieľali na skutkoch, ktorými Kristus poveril svojich nasledovníkov.)

2. Kor. 5:14, 15: „Nás podnecuje láska, ktorú má Kristus, pretože sme usúdili, že jeden človek zomrel za všetkých; tak potom všetci zomreli; a zomrel za všetkých, aby tí, ktorí žijú, nežili už viac pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený.“

Vzkriesenie

Definícia: Anastasis, grécke slovo prekladané ako „vzkriesenie“, doslova znamená „opätovné vstanie“ a vzťahuje sa na vstanie z mŕtvych. Plnší výraz „vzkriesenie (z) mŕtvych“ sa v Písmach používa opakovane. (Mat. 22:31; Sk. 4:2; 1. Kor. 15:12) Hebrejské techijath hammethim znamená „oživenie mŕtvych“. (Mat. 22:23; pozn. pod čiarou v NW) Vzkriesenie je opätovným uvedením životného vzoru jedinca do činnosti. Tento životný vzor si Boh uchoval vo svojej pamäti. V súlade s Božou vôľou s jednotlivcom je taký človek vzkriesený buď v ľudskom, alebo v duchovnom tele, a predsa si zachová svoju totožnosť, má tú istú osobnosť a spomienky, ako keď zomrel. Opatrenie vzkriesenia mŕtvych je nádherným vyjadrením Jehovovej nezaslúženej láskavosti; je prejavom jeho múdrosti a moci a je prostriedkom, pomocou ktorého sa uskutoční jeho pôvodné predsavzatie so zemou.