Drogy

Definícia: Slovo „drogy“ má rôzne definície. Tu však budeme drogami nazývať látky, ktoré nie sú potravou a ktoré menia náladu a z medicínskeho hľadiska sa nepokladajú za nevyhnutné, ale užívajú sa v snahe uniknúť problémom života, dostať sa do snového rozpoloženia alebo získať pocit pohody a povznesenej nálady.

Skutočne Biblia zakazuje užívanie drog pre potešenie?

Nevymenúva také látky ako heroín, kokaín, LSD, PCP (anjelský prach), marihuana a tabak. Poskytuje však potrebné smernice, podľa ktorých vieme, čo máme robiť a čomu sa máme vyhnúť, aby sme sa Bohu páčili. Podobne Biblia nehovorí, že je nesprávne použiť zbraň na zabitie človeka, ale zakazuje vraždu.

Luk. 10:25–27: „‚Čo mám urobiť, aby som zdedil večný život?‘... ‚„Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou a celou svojou mysľou“ a „svojho blížneho ako sám seba.“‘“ ​(Skutočne miluje človek Boha celou svojou dušou a celou svojou mysľou, ak zo zvyku robí veci, ktoré mu zbytočne skracujú život a zahmlievajú myseľ? Preukazuje svojmu blížnemu lásku, ak okráda iných ľudí, aby financoval svoj návyk na drogy?)

2. Kor. 7:1: „Milovaní, teda keď máme tieto sľuby [že Jehova bude naším Bohom a Otcom], očistime sa od každej poškvrny tela a ducha tým, že zdokonaľujeme svätosť v Božej bázni.“ ​(Môžeme však očakávať Božie schválenie, ak zámerne robíme veci, ktoré znečisťujú naše telo?)

Tít. 2:11, 12: „Bola zjavená Božia nezaslúžená láskavosť, ktorá prináša záchranu ľuďom každého druhu a poúča nás, aby sme odvrhli bezbožnosť a svetské žiadosti a žili uprostred tohto terajšieho systému vecí so zdravou mysľou [„rozumne“, RP; „triezvo“, NV; „múdro“, MJ] a spravodlivosťou a zbožnou oddanosťou.“ ​(Je užívanie drog, ktoré oslabujú úsudok človeka alebo zapríčiňujú, že človek stráca sebaovládanie, v súlade s touto radou?)

Gal. 5:19–21: „Zjavné sú skutky tela:... pestovanie špiritizmu... hýrenia a podobné veci... Tí, čo konajú také veci, nezdedia Božie kráľovstvo.“ ​(Doslovný význam gréckeho slova farmakia, ktoré sa tu prekladá ako „pestovanie špiritizmu“, je „užívanie drog“. An Expository Dictionary of New Testament Words [Výkladový slovník slov Nového zákona] od W. E. Vina v komentári k tomuto gréckemu slovu hovorí: „V čarodejníctve bolo užívanie drog, či už ľahkých alebo silných, obyčajne spojené so zaklínaním a obracaním sa na okultné sily pomocou rôznych magických predmetov, amuletov a pod., údajne vyrobených na to, aby uchádzač alebo pacient zostal mimo pozornosti a moci démonov, ale v skutočnosti na to, aby na uchádzača zapôsobili záhadné schopnosti a sily čarodejníka.“ [Londýn 1940, zv. IV, s. 51, 52] Podobne dnes sa mnohí ľudia, ktorí užívajú drogy, zaoberajú špiritizmom alebo sa stretávajú s tými, ktorí sa ním zaoberajú, pretože prázdna myseľ alebo myseľ majúca halucinácie je ľahkou korisťou démonov. Porovnaj Lukáša 11:24–26.)

Tít. 3:1: „Aby sa podriaďovali a poslúchali vlády a vrchnosti ako panovníkov.“ ​(Na mnohých miestach je prechovávanie alebo užívanie určitých drog protizákonné.)

Sú drogy skutočne také škodlivé, keď niektoré môžu človeku pomôcť, aby sa cítil dobre?

2. Tim. 3:1–5: „V posledných dňoch nastanú kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať. Lebo ľudia budú... viac milujúci rozkoše ako Boha... Od tých sa odvracaj.“ ​(Biblia jasne varuje pred takou žiadostivosťou po rozkoši, že by sme ju dávali pred uplatňovanie spravodlivých zásad Božieho Slova a pred dosiahnutie Božieho schválenia.)

Niektoré NARKOTIKÁ prinášajú úľavu od bolesti a môžu vyvolať pocit spokojnosti, ale sú tiež návykové a pri predávkovaní môžu spôsobiť smrť. Vdychovanie niektorých ROZPÚŠŤADIEL môže navodiť pocit vzrušenia, ale môže tiež viesť k nezrozumiteľnej reči, skreslenému videniu, strate koordinácie svalov, okrem nezvratného poškodenia mozgu, pečene a obličiek. HALUCINOGÉNY spôsobujú pocit „povznesenosti“ a zdanlivé odstránenie únavy, ale tiež skresľujú odhad vzdialenosti, narúšajú logické myslenie, môžu spôsobiť nezvratné zmeny osobnosti a vyvolať samovražedné alebo vražedné sklony.

A ako je to s marihuanou — je neškodná? Niektorí lekári hovoria, že je to tak

MUDr. David Powelson, bývalý prednosta psychiatrie Cowellovej nemocnice na Kalifornskej univerzite v Berkeley, kedysi obhajoval legalizáciu užívania marihuany. Neskôr, keď bolo dostupných viac dôkazov, napísal: „Teraz verím, že marihuana je najnebezpečnejšia droga, s akou musíme bojovať: 1. Jej počiatočné užívanie je klamné. Ten, kto ju užíva, má ilúziu dobrého pocitu; necíti zhoršenie svojich duševných a fyziologických pochodov. 2. Jej nepretržité užívanie vedie k bludnému uvažovaniu. Po jednom až troch rokoch nepretržitého užívania začnú v myšlienkových pochodoch prevládať patologické formy myslenia.“ — Executive Health Report, október 1977, s. 8.

Dr. Robert L. DuPont, bývalý riaditeľ Národného inštitútu pre výskum zneužívania drog v Spojených štátoch, ktorého výroky podceňujúce nebezpečenstvo marihuany boli v minulosti citované, neskôr povedal: „Skutočným problémom, ktoré táto epidémia [užívania marihuany mladou generáciou] predstavuje, je ohrozenie zdravia, a to najmenej v dvoch oblastiach. Prvou sú následky opojenia — od nebezpečného vplyvu na spôsob jazdy po strácanie záujmu o čokoľvek. Druhá oblasť je čisto telesná. U tých, čo užívajú marihuanu, tu problémy siahajú od pravidelného výskytu chronickej bronchitídy cez veľmi pravdepodobné škodlivé účinky na hormonálny a imunitný systém, až možno po rakovinu.“ — Gazette, Montreal, 22. marca 1979, s. 9.

Science Digest uviedol tieto podrobnosti: „Pravidelné fajčenie marihuany môže pri dlhodobom užívaní rozšíriť medzery medzi nervovými zakončeniami v mozgu, ktoré sú nevyhnutné pre také životné funkcie, ako pamäť, emócie a správanie. Aby mohli nervy vykonávať svoje funkcie, musia medzi sebou komunikovať.“ Potom, komentujúc výsledky testov na zvieratách, článok pokračuje: „Najvýraznejšie následky sa objavili v septálnej oblasti, ktorá je spojená s emóciami; v hippocampe, ktorý má vzťah k vytváraniu pamäti; a v amygdale, ktorá je zodpovedná za isté funkcie správania.“ — Marec 1981, s. 104.

Je užívanie marihuany horšie ako pitie alkoholických nápojov?

Alkohol je potravina a telo ho látkovou premenou spracuje na energiu; konečné produkty telo vylučuje. Jeden psychofarmakológ však povedal: „Marihuana je veľmi silná droga a najväčšou chybou, ktorú robíme, je porovnávať ju s alkoholom.“ „Molekula THC [v marihuane] je 10 000-krát silnejšia ako molekula alkoholu svojou schopnosťou spôsobiť miernu intoxikáciu... THC sa z tela odstraňuje pomaly a je potrebných mnoho mesiacov, aby zmizli jej účinky.“ ​(Executive Health Report, október 1977, s. 3) Stvoriteľ vie, ako sme vytvorení, a jeho Slovo dovoľuje mierne užívanie alkoholických nápojov. (Žalm 104:15; 1. Tim. 5:23) Ale zároveň prísne odsudzuje nadmerné požívanie alkoholu, takisto ako odsudzuje prejedanie. — Prísl. 23:20, 21; 1. Kor. 6:9, 10.

Prečo sa Jehovovi svedkovia pozerajú na fajčenie tabaku ako na vážny priestupok?

Je prejavom neúcty k daru života

Sk. 17:24, 25: „Boh, ktorý stvoril svet a všetko v ňom... dáva všetkým život a dych a všetko.“

„Dôkazy, že cigarety skracujú život, sú zdrvujúce; príčinná súvislosť je tak jasne doložená ako akákoľvek iná v zdravotníctve.“ — Science 80, september/október, s. 42.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie „ročne zomrie na choroby spojené s užívaním tabaku štyri milióny ľudí, jeden človek každých osem sekúnd“. V správe sa ďalej uvádza: „Od roku 1950 do roku 2000 usmrtí tabak len v rozvinutých krajinách vyše 60 miliónov ľudí, čo je viac, než ich zomrelo v druhej svetovej vojne.“ — Svetová zdravotnícka organizácia, Informačný bulletin č. 221, apríl 1999.

Bývalý minister zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí Spojených štátov Joseph Califano povedal: „Dnes nemôže byť pochýb o tom, že fajčenie je skutočne pomalá samovražda.“ — Scholastic Science World, 20. marca 1980, s. 13.

Nie je v súlade s tým, čo Boh žiada, aby mu kresťania predkladali

Rim. 12:1: „Preto vás teda, bratia, kvôli prejavom Božieho súcitu úpenlivo prosím, aby ste predkladali svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu, svätú službu so silou rozumu.“

Hlavný lekár zdravotníckych zariadení Spojených štátov C. Everett Koop povedal: „Fajčenie cigariet je preukázateľne hlavnou odstrániteľnou príčinou úmrtí v našej spoločnosti.“ ​(The New York Times, 23. februára 1982, s. A1) „Lekárske štúdie ukazujú, že... priemerná pravdepodobná dĺžka života fajčiara je o tri až štyri roky kratšia ako u nefajčiara. Pravdepodobná dĺžka života silného fajčiara — človeka, ktorý vyfajčí dve alebo viac škatuliek cigariet denne — môže byť až o osem rokov kratšia ako u nefajčiara.“ ​(The World Book Encyclopedia, 1984, zv. 17, s. 430) Bolo by správne, aby človek dal svoj život do služby Bohu, a potom tento život pomaly ničil?

„Fajčenie je také zhubné, najmä na srdce a pľúca, že ostatné aspekty preventívnej medicíny sa stávajú pomerne bezvýznamnými, ak niekto fajčí.“ ​(Spravodajstvo Juhokalifornskej univerzity, 18. februára 1982) „Fajčenie je pravdepodobne najväčšia osobitná odstrániteľná príčina zlého zdravia na svete.“ ​(Dr. H. Mahler, generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie, vo World Health, február/marec 1980, s. 3) Bolo by od človeka dôsledné, aby sa ponúkol do služby Bohu, a potom by si úmyselne ničil zdravie?

Fajčenie je porušením božskej požiadavky, aby sme milovali svojho blížneho

Jak. 2:8: „Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba.“ — Porovnaj Matúša 7:12.

„Jedna nedávna štúdia... odhalila, že manželky fajčiarov, ktoré nefajčia, zomierajú v priemere o štyri roky mladšie ako ženy, ktorých manželia sú tiež nefajčiari.“ ​(The New York Times, 22. novembra 1978, s. C5) „Fajčenie počas tehotenstva môže zapríčiniť vrodenú deformáciu, a to takú vážnu, že buď plod odumrie, alebo dieťa zomrie krátko po narodení.“ ​(Family Health, máj 1979, s. 8) Ten, kto má takýto neláskavý postoj k členom rodiny, jasne dokazuje, že sa nespráva ako kresťan. — Porovnaj 1. Timotejovi 5:8.

„Štúdie ukázali, že hoci priemerný fajčiar aktívne fajčí cigaretu iba malú časť času, keď je zapálená, nefajčiar môže byť v skutočnosti proti svojej vôli prinútený vdychovať skoro toľko oxidu uhoľnatého, dechtu a nikotínu ako aktívny fajčiar, ktorý sedí vedľa neho.“ ​(Today’s Health, apríl 1972, s. 39) Človek, ktorý je taký neláskavý k svojmu blížnemu, nijako nedokazuje, že by miloval Boha. — Pozri 1. Jána 4:20.

Prečo Boh vytvoril rastliny, z ktorých sa drogy získavajú, ak nie je správne ich užívať?

Veci, ktoré sú zneužívané, obyčajne majú aj správne využitie. Je to tak s rozmnožovacími schopnosťami človeka. Je to tak s vínom. Marihuana sa pripravuje zo sušených listov a kvetov konope, ktoré poskytujú užitočné vlákna na výrobu povrazov a látok. Tabakové listy, ktoré fajčiari zneužívajú, sa môžu použiť aj na výrobu dezinfekčných prostriedkov a prostriedkov proti hmyzu. O mnohých prírodných zdrojoch sa ešte veľa musíme naučiť, aby sme ich využívali na náš úžitok. Dokonca aj burina je užitočná, pretože zabraňuje erózii a chráni pôdu, keď nie je obrábaná.

Čo môže človek robiť, ak sa pokúšal oslobodiť od fajčenia alebo od užívania iných drog, a nepodarilo sa mu to?

V prvom rade si štúdiom Biblie a rozjímaním o nej potrebuješ vypestovať silnú túžbu páčiť sa Bohu a žiť v jeho spravodlivom novom systéme vecí. Ak sa k nemu priblížiš, priblíži sa aj on k tebe a poskytne ti potrebnú pomoc. — Jak. 4:8.

Je dôležité, aby sme boli presvedčení o tom, že tieto zvyky sú zlé, a rozvinuli si k nim skutočnú nenávisť. (Žalm 97:10) To môžeme dosiahnuť opakovaním si faktov z tejto časti knihy a rozjímaním nie nad dočasnou momentálnou rozkošou, ktorú by sme mohli mať z pestovania týchto zvykov, ale nad tým, čo sa páči Bohu a aké odporné následky majú tieto zlé zvyky.

Ak cítiš silnú túžbu zafajčiť si alebo užiť nejaké drogy, naliehavo pros Boha o pomoc. (Luk. 11:9, 13; porovnaj Filipanom 4:13.) Urob to ihneď. Vezmi si tiež Bibliu a čítaj z nej nahlas alebo sa spoj so zrelým kresťanom. Povedz mu, čo prežívaš, a požiadaj ho o pomoc.