Kto je pokrstený svätým duchom?

Pozri stranu 155 pod nadpisom „Krst“, tiež nadpis „Znovuzrodenie“.

Existuje duchovná časť človeka, ktorá prežíva smrť tela?

Ezech. 18:4: „Duša, ktorá hreší — tá zomrie.“ ​(RP, AH a NV prekladajú hebrejské slovo nefeš v tomto verši ako „duša“, hovoria teda, že to, čo zomiera, je duša. Niektoré preklady, ktoré na iných miestach prekladajú nefeš ako „duša“, používajú v tomto verši výraz „človek“ alebo „ten“. Teda nefeš, duša, je osoba, nie nejaká jej nehmotná časť, ktorá prežíva smrť tela.) (Ďalšie podrobnosti pozri pod nadpisom „Duša“.)

Žalm 146:4: „Jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky.“ ​(Hebrejské slovo tu preložené ako „duch“ je odvodené od ruach. Niektorí prekladatelia ho prekladajú slovom „dych“. Keď tento ruach alebo činná životná sila opustí telo, myšlienky človeka sa pomíňajú; nepokračujú v inej ríši.)

Kaz. 3:19–21: „Lebo sa stáva to isté ľudským synom a to isté sa stáva zvieratám, a všetkým sa stáva to isté. Ako umiera jeden, tak umiera druhý; všetci majú len jedného ducha, takže niet nadradenosti človeka nad zvieraťom, pretože všetko je márnosť. Všetci idú na jedno miesto. Všetci pochádzajú z prachu a všetci sa vracajú do prachu. Kto pozná ducha ľudských synov, či vystupuje hore, a ducha zvieraťa, či zostupuje dolu k zemi?“ ​(Pretože ľudia zdedili po Adamovi hriech a smrť, všetci zomierajú a vracajú sa do prachu takisto ako zvieratá. No má každý človek ducha, ktorý ďalej žije ako inteligentná osobnosť po tom, ako prestane pôsobiť v tele? Nie; 19. verš odpovedá, že ľudia i zvieratá, „všetci majú len jedného ducha“. Len na základe ľudského pozorovania nemôže nikto spoľahlivo odpovedať na otázku o duchu nastolenú vo verši 21. Ale Božie Slovo odpovedá, že ľudia nemajú vrodené nič, čo by ich pri smrti nadraďovalo nad zvieratá. Avšak vďaka Božiemu milosrdnému opatreniu prostredníctvom Krista je pre ľudí, ktorí prejavujú vieru, otvorená vyhliadka na večný život; nie však pre zvieratá. Mnohým z ľudstva bude taká vyhliadka umožnená prostredníctvom vzkriesenia, keď ich opäť oživí činná životná sila od Boha.)

Luk. 23:46: „Ježiš zvolal silným hlasom a povedal: ‚Otče, do tvojich rúk zverujem svojho ducha [po grécky pneuma].‘ Keď to dopovedal, skonal.“ ​(Všimni si, že Ježiš skonal. Keď z neho vyšiel jeho duch, nebol na ceste do neba. Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych až na tretí deň. A ako ukazujú Skutky 1:3, 9, do neba vystúpil až o ďalších 40 dní. Aký je potom význam toho, čo Ježiš povedal v čase smrti? Hovoril, že vie, že po jeho smrti budú jeho budúce životné vyhliadky závisieť len od Boha. Ďalšie poznámky o ‚duchu, ktorý sa vracia k Bohu‘, pozri na strane 80 pod nadpisom „Duša“.)

Ak niekto povie:

‚Máte svätého ducha?‘

Mohol by si odpovedať: ‚Áno, a to je dôvod, prečo som dnes prišiel k vašim dverám. (Sk. 2:17, 18)‘

Alebo by si mohol povedať: ‚Práve preto sa môžem zúčastňovať na kresťanskej službe. Ale zistil som, že nie každý myslí na to isté, pokiaľ ide o dôkazy, či niekto skutočne má Božieho ducha. Aké dôkazy očakávate vy?‘ Potom môžeš dodať: (Rozhovor o niektorých myšlienkach na stranách 70, 71.)

Duch sveta

Definícia: Hnacia sila, ktorá ovplyvňuje ľudskú spoločnosť tvorenú tými, čo nie sú služobníkmi Jehovu Boha, pričom spôsobuje, že ľudia hovoria a konajú určitým charakteristickým spôsobom. Hoci ľudia konajú podľa toho, čo sa im osobne páči, u tých, ktorí prejavujú ducha sveta, sú zrejmé isté základné postoje, spôsoby konania a životné ciele bežné v prítomnom systéme vecí, kde je vládcom a bohom Satan.