Krista je pre ľudí, ktorí prejavujú vieru, otvorená vyhliadka na večný život; nie však pre zvieratá. Mnohým z ľudstva bude taká vyhliadka umožnená prostredníctvom vzkriesenia, keď ich opäť oživí činná životná sila od Boha.)

Luk. 23:46: „Ježiš zvolal silným hlasom a povedal: ‚Otče, do tvojich rúk zverujem svojho ducha [po grécky pneuma].‘ Keď to dopovedal, skonal.“ ​(Všimni si, že Ježiš skonal. Keď z neho vyšiel jeho duch, nebol na ceste do neba. Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych až na tretí deň. A ako ukazujú Skutky 1:3, 9, do neba vystúpil až o ďalších 40 dní. Aký je potom význam toho, čo Ježiš povedal v čase smrti? Hovoril, že vie, že po jeho smrti budú jeho budúce životné vyhliadky závisieť len od Boha. Ďalšie poznámky o ‚duchu, ktorý sa vracia k Bohu‘, pozri na strane 80 pod nadpisom „Duša“.)

Ak niekto povie:

‚Máte svätého ducha?‘

Mohol by si odpovedať: ‚Áno, a to je dôvod, prečo som dnes prišiel k vašim dverám. (Sk. 2:17, 18)‘

Alebo by si mohol povedať: ‚Práve preto sa môžem zúčastňovať na kresťanskej službe. Ale zistil som, že nie každý myslí na to isté, pokiaľ ide o dôkazy, či niekto skutočne má Božieho ducha. Aké dôkazy očakávate vy?‘ Potom môžeš dodať: (Rozhovor o niektorých myšlienkach na stranách 70, 71.)

Duch sveta

Definícia: Hnacia sila, ktorá ovplyvňuje ľudskú spoločnosť tvorenú tými, čo nie sú služobníkmi Jehovu Boha, pričom spôsobuje, že ľudia hovoria a konajú určitým charakteristickým spôsobom. Hoci ľudia konajú podľa toho, čo sa im osobne páči, u tých, ktorí prejavujú ducha sveta, sú zrejmé isté základné postoje, spôsoby konania a životné ciele bežné v prítomnom systéme vecí, kde je vládcom a bohom Satan.