Zachovajme si pred Bohom čisté svedomie

1., 2. Čo potrebuješ, keď sa ocitneš na neznámom mieste, a prečo? Ako nám Jehova pomáha orientovať sa v živote?

PREDSTAV SI, že kráčaš rozľahlou púšťou. Tvoje okolie sa neustále mení, lebo silný vietor presúva piesočné duny. Mohol by si sa ľahko stratiť. Ako by si zistil, či ideš správnym smerom? Potreboval by si sprievodcu, ktorý púšť dobre pozná, alebo niečo, čo by ti pomohlo zorientovať sa. Mohol by si sa riadiť polohou slnka a hviezd alebo kompasom, mapou či GPS. V takejto situácii je spoľahlivá navigácia otázkou života a smrti.

² V živote sa stretávame s mnohými náročnými situáciami a občas sa nám môže stať, že sa cítime stratení. Jehova nám však pomáha zorientovať sa – dal nám svedomie. (Jakub 1:17) Ale čo je svedomie a ako funguje? Ako si ho môžeme formovať? Prečo by sme mali brať do úvahy svedomie druhých? A ako nám vyškolené svedomie pomáha? Poďme sa na to pozrieť.

 3. Čo je svedomie?

³ Svedomie je úžasný dar od Jehovu. Je to náš vrodený zmysel pre to, čo je správne a čo nesprávne. Grécky výraz, ktorý sa v Biblii prekladá slovom „svedomie“, znamená „spoluvedomie“ alebo „vedomie o sebe“. Keď naše svedomie dobre funguje, pomáha nám zistiť, akí skutočne sme. Vďaka nemu môžeme čestne zhodnotiť svoje najhlbšie myšlienky a pocity. Môže nás viesť k dobrému a odrádzať od zlého. Keď sa rozhodneme správne, odmení nás dobrým pocitom. A ak sa rozhodneme zle, vyvolá v nás výčitky. (Pozri 5. koncovú poznámku.)

4., 5. a) Čo sa stalo, keď Adam a Eva nepočúvali svoje svedomie? b) Na príklade biblických postáv vysvetli, ako funguje svedomie.

⁴ Každý z nás sa môže rozhodnúť, či bude svoje svedomie počúvať alebo nie. Adam a Eva sa rozhodli nepočúvať ho a výsledkom bolo, že zhrešili. Potom síce mali výčitky, ale už bolo neskoro. To, že neposlúchli Boha, sa nedalo vrátiť späť. (1. Mojžišova 3:7, 8) Hoci obaja mali dokonale fungujúce svedomie a vedeli, že je zlé neposlúchať Boha, rozhodli sa svoje svedomie ignorovať.

⁵ Mnohí nedokonalí ľudia však počúvali svoje svedomie. Pekným príkladom je Jób. Keďže sa dal viesť svojím svedomím a dobre sa rozhodoval, mohol povedať: „Kým budem žiť, moje svedomie ma z ničoho neodsúdi.“ (Jób 27:6) Naproti tomu Dávid svoje svedomie občas ignoroval a neposlúchol Jehovu. Keď sa to stalo, „začalo ho trápiť svedomie“. (2. Samuelova 24:10) Teda svedomie mu hovorilo, že urobil niečo zlé. Keď ho počúval, pomohlo mu to vyhnúť sa opakovaniu tej istej chyby.

 6. Z čoho vidno, že svedomie dostal od Boha každý človek?

⁶ Aj ľudia, ktorí nepoznajú Jehovu, zvyčajne vedia, že niečo je správne a niečo nesprávne. V Biblii sa píše: „Ich myšlienky ich obviňujú alebo aj ospravedlňujú.“ (Rimanom 2:14, 15) Napríklad väčšina ľudí vie, že je nesprávne vraždiť a kradnúť. I keď si to možno neuvedomujú, počúvajú svoje svedomie, ktoré majú od Jehovu a ktoré im hovorí, čo je správne a čo nesprávne. Aj títo ľudia sa riadia Božími zásadami, čiže základnými princípmi, ktoré nám Jehova dal, aby nám pomohol dobre sa rozhodovať.

 7. Prečo nám svedomie neradí vždy správne?

⁷ Ale naše svedomie nám nemusí vždy radiť správne. Môžu naň zle vplývať naše nedokonalé myšlienky a pocity, a tak nás môže viesť nesprávnym smerom. Teda dobre fungujúce svedomie nie je samozrejmosťou. Treba si ho školiť. Napríklad Jozef vďaka školenému svedomiu odolal pokušeniu. (1. Mojžišova 39:1, 2, 7–12) Na to, aby sme dokázali formovať svoje svedomie, nám Jehova dáva svätého ducha a biblické zásady. (Rimanom 9:1) Pozrime sa teraz, ako si môžeme svedomie školiť.

 8. a) Ako môžu city ovplyvniť naše svedomie? b) Nad čím by sme sa mali zamyslieť predtým, ako niečo urobíme?

⁸ Niektorí ľudia si myslia, že počúvať svedomie znamená riadiť sa srdcom. Myslia si, že ak majú z niečoho dobrý pocit, musí to byť správne. Ale naše pocity sú nedokonalé a môžu nás zavádzať. Dokážu byť také silné, že ovplyvnia naše svedomie. V Biblii sa hovorí: „Srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je schopné všetkého. Kto sa v ňom vyzná?“ (Jeremiáš 17:9) Preto sa nám niekedy môže zdať, že niečo je dobré, hoci je to presne naopak. Vezmime si príklad Pavla. Predtým než sa stal kresťanom, horlivo prenasledoval Boží ľud a veril, že robí to, čo je správne. Jeho svedomie bolo čisté. No neskôr povedal: „Jehova je ten, kto ma posudzuje.“ (1. Korinťanom 4:4; Skutky 23:1; 2. Timotejovi 1:3) Keď sa Pavol dozvedel, ako sa na jeho konanie pozerá Jehova, pochopil, že sa musí zmeniť. Teda predtým ako niečo urobíme, musíme sa spýtať sami seba: „Čo odo mňa očakáva Jehova?“

 9. K čomu nás vedie bázeň pred Bohom?

⁹ Keď niekoho milujeme, nechceme urobiť nič, čím by sme ho sklamali. Rovnako keď milujeme Jehovu, nechceme urobiť nič, čo by sa mu nepáčilo. Predstava, že by sme ho sklamali, by v nás mala vyvolávať zdravý strach. Príkladom nám je Nehemiáš. Odmietol zneužiť svoje postavenie miestodržiteľa na to, aby sa obohatil. Prečo? Povedal: „Nerobil som to z bázne pred Bohom.“ (Nehemiáš 5:15) Nehemiáš mal bázeň pred Jehovom, čiže zdravý strach z toho, že by urobil niečo, čím by Jehovu sklamal. Podobne aj my pociťujeme úctivý strach z toho, že by sme urobili niečo, čo je z Jehovovho pohľadu nesprávne. A o tom, čo Jehova považuje za správne, sa dozvedáme z Biblie. (Pozri 6. koncovú poznámku.)

10., 11. Aké biblické zásady nám pomôžu, keď sa rozhodujeme, či budeme piť alkohol?

¹⁰ Uveďme si príklad. Kresťan sa rozhoduje, či bude piť alkohol. Aké zásady mu pomôžu správne sa rozhodnúť? Možno zoberie do úvahy to, že Biblia nezakazuje pitie alkoholu. Píše sa v nej, že víno je dar od Jehovu. (Žalm 104:14, 15) Na druhej strane Ježiš varoval svojich nasledovníkov, aby sa vyhýbali „nadmernému pitiu“. (Lukáš 21:34) A Pavol varoval kresťanov pred „divokými večierkami a opíjaním“. (Rimanom 13:13) Povedal, že opilci „nezdedia Božie Kráľovstvo“. (1. Korinťanom 6:9, 10)

¹¹ A tak sa kresťan môže opýtať sám seba: „Nakoľko dôležitý je pre mňa alkohol? Potrebujem ho, aby som sa uvoľnil? Musím si vypiť, aby som si dodal odvahu? Viem si ustrážiť, koľko toho vypijem a ako často si niečo dám?a Dokážem sa s priateľmi zabaviť aj bez alkoholu?“ Veľmi dôležité je prosiť Jehovu, aby nám pomohol správne sa rozhodovať. (Prečítajte Žalm 139:23, 24.) Keď uvažujeme o tom, čo sa píše v Biblii, a úprimne sa nad sebou zamýšľame, školíme svoje svedomie, aby bolo citlivé na biblické zásady. No ako uvidíme, potrebné je ešte niečo viac.

12., 13. Prečo svedomie ľudí reaguje rôzne? Ako reagovať, keď sa niekto rozhodne inak ako my?

¹² Svedomie každého reaguje inak. Tvoje svedomie ti možno dovoľuje to, čo inému nie. Napríklad ty sa možno rozhodneš, že budeš piť alkohol, no iný človek si povie, že piť nebude. Ako to, že dvaja ľudia prídu k takému odlišnému záveru?

¹³ Pohľad človeka na určitú záležitosť je často ovplyvnený prostredím, v ktorom vyrastal, rodinným zázemím, tým, čím si v živote prešiel, a inými faktormi. V otázke alkoholu musí každý vziať do úvahy svoju situáciu. Človek, ktorý mal v minulosti problém s alkoholom, sa možno rozhodne nepiť vôbec. (1. Kráľov 8:38, 39) Teda ak niekomu ponúkneš alkohol a on odmietne, ako zareaguješ? Dotkne sa ťa to? Budeš ho prehovárať alebo sa dožadovať vysvetlenia? Nie, lebo rešpektuješ jeho svedomie.

14., 15. Aká situácia vznikla za Pavlových čias? Akú radu dal Pavol kresťanom?

¹⁴ Za čias Pavla vznikla situácia, v ktorej sa jasne ukázalo, ako sa svedomie ľudí môže líšiť. Na trhu sa predávalo mäso, ktoré sa predtým používalo pri falošnom uctievaní a bolo obetované modlám. Pavol nevidel nič zlé na tom, aby kresťania také mäso kupovali a jedli. (1. Korinťanom 10:25) Pozeral sa na to tak, že všetka potrava je od Jehovu. No niektorí bratia, ktorí v minulosti uctievali modly, mali iný názor. Podľa nich bolo nesprávne jesť také mäso. Ako Pavol zareagoval? Mohol si povedať: „Mne to svedomie dovoľuje. Mám právo jesť to, čo chcem.“

¹⁵ Ale Pavol tak neuvažoval. Pocity jeho bratov boli preňho natoľko dôležité, že bol ochotný vzdať sa toho, na čo mal právo. Povedal, že by sme nemali „robiť to, čo sa páči nám“, a dodal, že „ani Kristus nerobil to, čo sa páčilo jemu“. (Rimanom 15:1, 3) Podobne ako pre Ježiša, aj pre Pavla boli pocity druhých dôležitejšie než jeho vlastné. (Prečítajte 1. Korinťanom 8:13; 10:23, 24, 31–33.)

16. Prečo by sme nikoho nemali súdiť za to, ako sa rozhodol v otázke svedomia?

¹⁶ Ale čo ak niekomu svedomie dovolí robiť to, čo ty považuješ za nesprávne? Musíme si dávať veľký pozor, aby sme druhých nekritizovali a netrvali na tom, že iba náš názor je správny. (Prečítajte Rimanom 14:10.) Jehova nám dal svedomie na to, aby sme posudzovali seba, nie druhých. (Matúš 7:1) Nikdy by sme nechceli, aby otázky osobného vkusu vyvolali v zbore nepokoj. Snažíme sa, aby v ňom vládla láska a jednota. (Rimanom 14:19)

17. Čo sa môže stať so svedomím?

¹⁷ Apoštol Peter napísal: „Zachovajte si dobré svedomie.“ (1. Petra 3:16) Keď ľudia opakovane prehliadajú Jehovove zásady, ich svedomie sa prestane ozývať. O takom svedomí Pavol povedal, že „je znecitlivené, akoby bolo spálené vypaľovacím železom“. (1. Timotejovi 4:2) Mal si niekedy vážnu popáleninu? Na takom mieste sa vytvorí jazva, ktorá je úplne necitlivá. Ak človek pokračuje v nesprávnom konaní, jeho svedomie znecitlivie a časom prestane fungovať.

18., 19. a) V čom sú užitočné výčitky svedomia? b) Na čo treba pamätať, keď nás trápi svedomie, hoci sme svoj hriech už oľutovali?

¹⁸ Keď nás trápia výčitky svedomia, môže to byť signál, že sme urobili niečo zlé. Svedomie nám môže pomôcť uvedomiť si, čo sme urobili, a už to neopakovať. Chceme sa poučiť zo svojich chýb. Napríklad keď zhrešil kráľ Dávid, svedomie ho podnietilo, aby sa kajal. Zhnusilo sa mu, čo urobil, a bol rozhodnutý, že nabudúce bude Jehovu poslúchať. Z vlastnej skúsenosti mohol povedať, že Jehova je „dobrý a ochotný odpúšťať“. (Žalm 51:1–19; 86:5; pozri 7. koncovú poznámku.)

¹⁹ Človeka však môžu trápiť pocity viny aj dlho po tom, čo svoj hriech oľutoval. Môžu byť veľmi ťaživé a viesť k pocitu bezcennosti. Ak sa tak niekedy cítiš aj ty, pamätaj, že minulosť nezmeníš. Bez ohľadu na to, či si vtedy chápal, že to, čo robíš, je zlé, alebo nie, Jehova ti úplne odpustil a vymazal tvoje hriechy. V Jehovových očiach si čistý. Mysli na to, že teraz konáš správne. Tvoje srdce ťa možno odsudzuje, ale v Biblii sa píše: „Boh je väčší ako naše srdce.“ (Prečítajte 1. Jána 3:19, 20.) Z týchto slov vyplýva, že Božia láska a odpustenie nám pomôžu prekonať všetky pocity viny a hanby, s ktorými zápasíme. Buď si istý, že Jehova ti odpustil. Keď tomu uveríš, tvoje svedomie sa upokojí a budeš môcť slúžiť Bohu s radosťou. (1. Korinťanom 6:11; Hebrejom 10:22)

20., 21. a) Čo je cieľom tejto knihy? b) Ako chceme využívať slobodu od Jehovu?

²⁰ Cieľom tejto knihy je pomôcť ti, aby si v týchto ťažkých posledných dňoch formoval svoje svedomie, ktoré ťa bude varovať a chrániť. Pomôže ti tiež uplatňovať biblické zásady v každodennom živote. Nenájdeš v nej zoznam pravidiel na každú situáciu. Žijeme podľa „Kristovho zákona“, ktorý vychádza z Božích zásad a dáva nám veľkú slobodu. (Galaťanom 6:2) No my túto slobodu nezneužívame. Nepovieme si, že ak niečo nie je výslovne zakázané, je to dovolené. (2. Korinťanom 4:1, 2; Hebrejom 4:13; 1. Petra 2:16) Svoju slobodu využívame spôsobom, z ktorého vidno, že Jehovu milujeme.

²¹ Keď uvažujeme o biblických zásadách a uplatňujeme ich, rozvíjame si „schopnosť rozlišovať“ a uvažovať tak ako Jehova. (Hebrejom 5:14) Výsledkom je vyškolené svedomie, ktoré nás v živote vedie a pomáha nám zostať v Božej láske.