MODLITBA je súčasťou života ľudí na celom svete bez ohľadu na kultúru a náboženské presvedčenie. Ľudia sa modlia osamote i v skupinách. Modlia sa v kostoloch, chrámoch, synagógach, mešitách, svätostánkoch. Používajú pri tom modlitebné koberčeky, ružence, modlitebné mlynčeky, ikony, modlitebné knižky alebo modlitby napísané na drevených doštičkách.

Modlitba je jednou z vecí, ktorými sa človek odlišuje od všetkých ostatných živých tvorov na tejto planéte. Je pravda, že so zvieratami toho máme veľa spoločného. Aj my potrebujeme potravu, vzduch a vodu. Aj my sa rodíme, žijeme a zomierame. (Kazateľ 3:19) Ale len my ľudia sa modlíme. Prečo?

Asi najjednoduchšou odpoveďou je, že to potrebujeme. Modlitba sa vo všeobecnosti považuje za spôsob, ako sa spojiť s duchovnou ríšou, s niečím, čo človek považuje za sväté alebo večné. Biblia ukazuje, že sme boli vytvorení s túžbou spoznávať takéto veci. (Kazateľ 3:11) Ježiš Kristus raz povedal: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ ​(Matúš 5:3)

Čo iné ako „duchovné potreby“ by mohlo vysvetľovať všetky tie náboženské budovy a predmety, všetky tie nekonečné hodiny strávené modlitbami? Je pravda, že niektorí ľudia hľadajú uspokojenie svojich duchovných potrieb v sebe alebo v iných ľuďoch. Ale nemáte pocit, že ľudia majú príliš obmedzené možnosti na to, aby si v tomto ohľade mohli skutočne pomôcť? Sme takí krehkí, náš život je taký krátky a tak málo toho dokážeme predvídať. Len niekto, kto je oveľa múdrejší a mocnejší a kto žije oveľa dlhšie ako my, môže uspokojiť naše duchovné potreby. Ale čo sú vlastne duchovné potreby, ktoré nás vedú k tomu, že sa modlíme?

Zamyslite sa: Túžili ste niekedy po radách, múdrosti alebo odpovediach na otázky, ktoré akoby presahovali hranice ľudského poznania? Cítili ste niekedy, že zúfalo potrebujete útechu, keď ste zažili bolestnú stratu, že potrebujete radu, keď ste stáli pred ťažkým rozhodnutím, alebo že potrebujete odpustenie, keď vás drvili pocity viny?

To všetko sú podľa Biblie opodstatnené dôvody na modlitbu. Biblia je najspoľahlivejším zdrojom informácií o modlitbe. Sú v nej zapísané modlitby mnohých verných Božích služobníkov, mužov i žien, ktorí sa modlili o útechu, vedenie, odpustenie a tiež o odpovede na tie najťažšie otázky. (Žalm 23:3; 71:21; Daniel 9:4, 5, 19; Habakuk 1:3)

Hoci sa ich modlitby od seba líšia, niečo majú spoločné. Všetci títo ľudia poznali dôležitý kľúč k tomu, aby bola ich modlitba vypočutá, kľúč, ktorý ľuďom v dnešnom svete často chýba — vedeli, komu majú svoje modlitby adresovať.

DOSTÁVAJÚ SA všetky modlitby na to isté miesto bez ohľadu na to, komu sú adresované? Takáto predstava je v dnešnom svete pomerne populárna. Páči sa mnohým, ktorí sú zástancami medzináboženských hnutí a chcú, aby sa všetky náboženstvá považovali za dobré napriek tomu, že sú medzi nimi rozdiely. Ale čo ak je táto myšlienka nepravdivá?

Biblia učí, že mnohé modlitby nie sú správne nasmerované. V čase, keď sa písala Biblia, sa ľudia bežne modlili k vyrezávaným modlám. No Boh pred takýmito praktikami opakovane varoval. Napríklad v Žalme 115:4–6 sa o modlách píše: „Majú uši, ale nemôžu počuť.“ Myšlienka je jasná. Prečo sa modliť k bohu, ktorý nás nemôže počuť?

Túto myšlienku rozvíja jedna živá biblická správa. Pravý prorok Eliáš vyzval prorokov boha Baala, aby sa modlili k svojmu bohu, a Eliáš sa mal potom modliť k svojmu. Povedal, že pravý Boh odpovie, kým ten falošný nie. Baalovi proroci pristúpili na jeho návrh a modlili sa dlho a intenzívne, dokonca so silnými nárekmi — ale bezúspešne! V správe čítame: „Nikto neodpovedal, ani tomu nikto nevenoval žiadnu pozornosť.“ ​(1. Kráľov 18:29) A ako pochodil Eliáš?

Keď sa pomodlil on, jeho Boh mu okamžite odpovedal — zoslal na zem oheň a ten pohltil obeť, ktorú Eliáš pripravil. V čom bol rozdiel? Jeden dôležitý kľúč nachádzame v samotnej Eliášovej modlitbe v 1. Kráľov 18:36, 37. Je to veľmi krátka modlitba — v pôvodnej hebrejčine ju tvorí len okolo 30 slov —, ale Eliáš v nej trikrát oslovil Boha jeho osobným menom Jehova.

Baal, čo znamená „majiteľ“ alebo „pán“, bol bohom Kanaančanov. Týmto výrazom sa označovali mnohé miestne božstvá. Ale Jehova je jedinečné meno, ktoré sa vzťahuje výlučne na jednu Osobu v celom vesmíre. Tento Boh povedal svojmu ľudu: „Ja som Jehova. To je moje meno; a nikomu inému nedám svoju slávu.“ ​(Izaiáš 42:8)

Smerovala Eliášova modlitba a modlitby Baalových prorokov na to isté miesto? Súčasťou uctievania Baala bola chrámová prostitúcia, dokonca ľudské obete, a tak toto uctievanie oberalo ľudí o dôstojnosť. Naproti tomu uctievanie Jehovu bolo dôstojné, lebo oslobodzovalo jeho národ Izrael od takýchto ponižujúcich praktík. Zamyslite sa: Keby ste chceli poslať list priateľovi, ktorého si veľmi vážite, adresovali by ste ho niekomu, kto má iné meno než váš priateľ a koho zlá povesť odporuje všetkému, čoho sa váš priateľ zastáva? To istotne nie!

Ak sa modlíte k Jehovovi, modlíte sa k Stvoriteľovi, Otcovi ľudstva.a „Ty, ó, Jehova, si náš Otec,“ povedal v modlitbe prorok Izaiáš. (Izaiáš 63:16) Práve o ňom Ježiš Kristus povedal svojim nasledovníkom: „Vystupujem k svojmu Otcovi a vášmu Otcovi a k svojmu Bohu a vášmu Bohu.“ ​(Ján 20:17) Jehova je Ježišov Otec. Je to Boh, ku ktorému sa Ježiš modlil a učil to aj svojich nasledovníkov. (Matúš 6:9)

Nabáda nás Biblia, aby sme sa modlili k Ježišovi, k Márii, k svätým alebo k anjelom? Nie, máme sa modliť len k Jehovovi. Zamyslite sa nad dvomi dôvodmi, prečo je to tak. Po prvé, modlitba je prejav uctievania a podľa Biblie by sme mali uctievať výlučne Jehovu. (2. Mojžišova 20:5) Po druhé, Biblia o Jehovovi hovorí, že je Bohom, ‚ktorý vypočúva modlitbu‘. (Žalm 65:2) Hoci o mnohé úlohy sa Jehova ochotne delí s inými, túto úlohu nikdy nikomu inému nezveril. Sľubuje, že naše modlitby bude počúvať on osobne.

Teda ak chcete, aby si Boh vašu modlitbu vypočul, pamätajte na toto biblické nabádanie: „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“ ​(Skutky 2:21) Ale počúva Jehova všetky modlitby? Alebo je tu ešte niečo, o čom by sme mali vedieť, ak chceme, aby Jehova venoval pozornosť našim modlitbám?

POKIAĽ ide o modlitbu, mnohé náboženské tradície sa sústreďujú na vonkajšiu stránku, ako je poloha tela, voľba slov a rituál. Biblia nám však pomáha zamerať sa na dôležitejšie stránky otázky „Ako by sme sa mali modliť?“

Modlitby Božích verných služobníkov, ktoré opisuje Biblia, boli vyslovené na rôznych miestach a v rôznej polohe. Títo ľudia sa modlili v duchu alebo nahlas, podľa okolností. Pri modlitbe sa pozerali do neba alebo boli sklonení. Nepoužívali pri tom sochy, ružence ani modlitebné knižky. Modlili sa zo srdca a vlastnými slovami. Vďaka čomu ich Boh vypočul?

Ako sme spomenuli v predchádzajúcom článku, adresovali svoje modlitby výlučne jednému Bohu, Jehovovi. Je tu však aj ďalší dôležitý činiteľ. V 1. Jána 5:14 čítame: „Toto je tá dôvera, ktorú máme v neho, že nás počuje, nech prosíme o čokoľvek podľa jeho vôle.“ Naše modlitby musia byť v súlade s Božou vôľou. Čo to znamená?

Aby sme sa mohli modliť v súlade s Božou vôľou, musíme vedieť, aká je Božia vôľa. Na to je nevyhnutne potrebné štúdium Biblie. Znamená to však, že ak nebudeme odborníkmi na Bibliu, Boh nás odmietne počúvať? Nie. Ale očakáva od nás, že sa budeme zaujímať, aká je jeho vôľa, snažiť sa jej porozumieť a konať v súlade s ňou. (Matúš 7:21–23) A potom by sme sa mali modliť v súlade s tým, čo sa dozvedáme.

Keď spoznávame Jehovu a jeho vôľu, silnie naša viera — a to je ďalší dôležitý činiteľ, pokiaľ ide o modlitbu. Ježiš povedal: „Ak budete mať vieru, dostanete všetko, o čo budete prosiť v modlitbe.“ ​(Matúš 21:22) Viera nie je ľahkovernosť. Mať vieru znamená veriť v niečo, čo síce nemôžeme vidieť, ale môžeme to doložiť spoľahlivými dôkazmi. (Hebrejom 11:1) Biblia obsahuje množstvo dôkazov o tom, že Jehova, hoci ho nevidíme, je skutočný, že je hoden našej úplnej dôvery a že je ochotný vypočúvať modlitby tých, ktorí v neho veria. Okrem toho vždy môžeme prosiť o silnejšiu vieru, veď Jehova nám ochotne dá, čo potrebujeme. (Lukáš 17:5; Jakub 1:17)

Pokiaľ ide o spôsob, akým by sme sa mali modliť, existuje ešte jeden významný činiteľ. Ježiš povedal: „Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ ​(Ján 14:6) Teda Ježiš je prostredník, cez ktorého sa môžeme približovať k nášmu Otcovi, Jehovovi. Preto Ježiš povedal svojim nasledovníkom, aby sa modlili v jeho mene. (Ján 14:13; 15:16) To neznamená, že by sme sa mali modliť k Ježišovi. Mali by sme sa modliť v mene Ježiša, čím dávame najavo, že si uvedomujeme, že práve vďaka Ježišovi máme prístup k nášmu dokonalému a svätému Otcovi.

Ježiša raz jeho najbližší nasledovníci prosili: „Pane, nauč nás modliť sa.“ ​(Lukáš 11:1) Zjavne nemali na mysli základné veci, o ktorých sme tu práve hovorili. Išlo im o obsah modlitby — vlastne sa pýtali: ‚O čo by sme sa mali modliť?‘

MODLITBA Otčenáš bola nazvaná najrozšírenejšou kresťanskou modlitbou. Či už je to pravda, alebo nie, táto Ježišova vzorová modlitba, nazývaná aj Pánova modlitba, je istotne jednou z najmenej chápaných modlitieb. Milióny ľudí denne mechanicky opakujú jej slová, možno aj niekoľkokrát za deň. Ale Ježiš nechcel, aby sa jeho modlitba používala takto. Ako to vieme?

Tesne predtým než vyslovil túto modlitbu, povedal: „Keď sa modlíte, nehovorte znovu a znovu to isté.“ ​(Matúš 6:7) Neprotirečil by si Ježiš, keby vzápätí stanovil konkrétne slová, ktoré sa ľudia mali naučiť naspamäť a potom ich odriekať? Ježiš nás chcel naučiť, o aké veci sa máme modliť, a jasne stanovil poradie ich dôležitosti. Pozrime sa teraz na túto modlitbu bližšie. Je zaznamenaná v Matúšovi 6:9–13.

Týmito slovami Ježiš pripomenul svojim nasledovníkom, že všetky modlitby by mali adresovať jeho Otcovi, Jehovovi. Ale viete, prečo je Božie meno také dôležité a prečo je potrebné, aby bolo posvätené?

Už od začiatku ľudskej histórie je Božie sväté meno očierňované klamstvami. Boží protivník, Satan, označil Jehovu za luhára a sebeckého Vládcu, ktorý v skutočnosti nemá právo vládnuť nad svojím stvorením. (1. Mojžišova 3:1–6) Mnohí ľudia sa postavili na Satanovu stranu tým, že učia, že Boh je chladný, krutý a pomstychtivý, alebo tým, že popierajú samotný fakt, že je Stvoriteľom. Iní dokonca napadli samotné Božie meno, Jehova, keď ho odstránili z prekladov Biblie a zakázali ho používať.

Biblia ukazuje, že Boh dá do poriadku všetku túto nespravodlivosť. (Ezechiel 39:7) Tak vyrieši aj všetky vaše ťažkosti a postará sa o všetky vaše potreby. Akým spôsobom? Odpoveď nájdeme v ďalších slovách Ježišovej modlitby.

V súčasnosti existuje medzi náboženskými učiteľmi v otázke Božieho Kráľovstva značný zmätok. Ale Ježišovi poslucháči vedeli, že Boží proroci už dávno predpovedali, že Mesiáš, Záchranca, ktorého vyberie Boh, bude Vládcom Kráľovstva, ktoré zmení svet. (Izaiáš 9:6, 7; Daniel 2:44) Toto Kráľovstvo posvätí Božie meno, lebo odhalí Satanove lži a potom Satana zbaví moci a zničí všetky jeho diela. Božie Kráľovstvo ukončí vojny a odstráni choroby, hlad a dokonca samotnú smrť. (Žalm 46:9; 72:12–16; Izaiáš 25:8; 33:24) Keď sa modlíte o to, aby prišlo Božie Kráľovstvo, modlíte sa o to, aby sa všetky tieto sľuby splnili.

Ježišove slová naznačujú, že Božia vôľa sa istotne bude diať aj na zemi, tak ako sa deje v nebi, kde prebýva Boh. Nič nezabránilo tomu, aby sa diala Božia vôľa v nebi. Boží Syn viedol v nebi vojnu proti Satanovi a jeho vojsku a zvrhol ich na zem. (Zjavenie 12:9–12) Táto tretia prosba vzorovej modlitby, podobne ako dve predchádzajúce, nám pomáha zameriavať pozornosť na to, čo je najdôležitejšie — nie na to, čo chceme my, ale na Božiu vôľu. Práve jeho vôľa vždy prináša celému stvoreniu to najlepšie. Preto aj Ježiš Kristus, hoci bol dokonalým človekom, povedal svojmu Otcovi: „Nech sa nedeje moja vôľa, ale tvoja.“ ​(Lukáš 22:42)

Ježiš ďalej ukázal, že sa môžeme modliť aj o to, čo potrebujeme my osobne. Nie je nesprávne prosiť Boha, aby nám dal to, čo na každý deň potrebujeme. Keď o to prosíme, pripomíname si, že Jehova je Ten, kto „dáva všetkým život a dych a všetko“. (Skutky 17:25) Biblia o ňom hovorí, že je milujúcim Otcom, ktorý s radosťou dáva svojim deťom všetko, čo potrebujú. Ale podobne ako dobrý rodič, ani Boh nevypočuje prosby, ktoré nie sú v najlepšom záujme jeho detí.

Naozaj Bohu niečo dlžíme? Naozaj potrebujeme, aby nám odpustil? Mnohí ľudia už dnes nevedia, čo je to hriech, ani nechápu jeho závažnosť. No Biblia učí, že hriech je koreňom našich najhorších ťažkostí, lebo je základnou príčinou toho, prečo ľudia zomierajú. Všetci sme sa narodili hriešni, a tak často hrešíme a naša jediná nádej na večnú budúcnosť závisí od Božieho odpustenia. (Rimanom 3:23; 5:12; 6:23) Aké povzbudzujúce je vedieť, že v Biblii sa píše: „Ty, ó, Jehova, si dobrý a pripravený odpúšťať.“ ​(Žalm 86:5)

Uvedomujete si, ako naliehavo a zúfalo potrebujeme Božiu ochranu? Mnohí odmietajú uveriť tomu, že „ten zlý“, Satan, vôbec existuje. Ale Ježiš učil, že Satan je skutočná osoba, dokonca ho nazval „vládcom tohto sveta“. (Ján 12:31; 16:11) Satan tento svet ovláda a podarilo sa mu ho skaziť. Rovnako dychtí po tom, aby skazil aj vás; chce vám zabrániť v tom, aby ste si rozvinuli blízky vzťah k vášmu Otcovi, Jehovovi. (1. Petra 5:8) Ale Jehova je oveľa mocnejší ako Satan a rád ochráni tých, ktorí ho milujú.

Tento stručný prehľad hlavných myšlienok Ježišovej vzorovej modlitby nezahŕňa všetko, o čo sa môžeme modliť. Pamätajme na to, čo sa o Bohu píše v 1. Jána 5:14: „Počuje [nás], nech prosíme o čokoľvek podľa jeho vôle.“ Preto si nemyslite, že vaše problémy sú príliš banálne na to, aby ste o nich hovorili Bohu. (1. Petra 5:7)

Ale kedy a kde by sme sa mali modliť? Záleží na tom?

VÄČŠINA organizovaných náboženstiev pokladá za vhodné miesto na modlitbu pompézne budovy a má na ňu vyhradený konkrétny čas. Ale máme sa podľa Biblie modliť len na určených miestach a v určenom čase?

Biblia sa zmieňuje o situáciách, v ktorých je vhodné modliť sa. Napríklad Ježiš pred spoločným jedlom so svojimi nasledovníkmi predložil Bohu ďakovnú modlitbu. (Lukáš 22:17) A keď sa jeho učeníci zišli, aby spoločne uctievali Boha, vyjadrili spoločnú modlitbu. Tak konali podľa zvyku, ktorý už dlho existoval v židovských synagógach i v jeruzalemskom chráme. Boh chcel, aby bol jeho chrám „domom modlitby pre všetky národy“. (Marek 11:17)

Keď sa zídu Boží služobníci a spoločne sa modlia, ich modlitba môže viesť k pozoruhodným výsledkom. Ak má skupina jednotné zmýšľanie a modlitba vyslovená za nich odráža biblické zásady, Boha to teší. Takáto modlitba ho dokonca môže podnietiť urobiť niečo, čo by inak neurobil. (Hebrejom 13:18, 19) Jehovovi svedkovia sa na svojich stretnutiach pravidelne modlia. Srdečne vás pozývame, aby ste si prišli vypočuť ich modlitby do miestnej sály Kráľovstva.

Biblia však nehovorí, že sa máme modliť iba na nejakom vyhradenom mieste alebo v nejakom určenom čase. Môžeme v nej čítať o Božích služobníkoch, ktorí sa modlili v rôznom čase a na rôznych miestach. Ježiš povedal: „Keď sa modlíš, choď do svojej izby, a keď zavrieš dvere, modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti; potom ti tvoj Otec, ktorý sa pozerá v skrytosti, odplatí.“ ​(Matúš 6:6)

Nie je to príťažlivé pozvanie? Len si to predstavte, kedykoľvek môžete v súkromí osloviť Zvrchovaného Pána vesmíru s istotou, že vám bude venovať pozornosť! Nie div, že Ježiš často vyhľadával samotu, aby sa mohol modliť. Raz sa modlil k Bohu celú noc; zjavne ho prosil o vedenie v jednom veľmi dôležitom rozhodnutí. (Lukáš 6:12, 13)

Aj iní muži a ženy spomenutí v Biblii sa modlili, keď stáli pred nejakým vážnym rozhodnutím alebo keď mali pred sebou nejakú náročnú úlohu. Niekedy sa modlili nahlas, inokedy v duchu. Modlili sa v skupine, ale aj osamote. Dôležité bolo to, že sa modlili. Boh svojich služobníkov dokonca nabáda: „Ustavične sa modlite.“ ​(1. Tesaloničanom 5:17) Tých, ktorí konajú jeho vôľu, je ochotný stále počúvať. Nie je to nádherný prejav jeho lásky k nám?

V dnešnom cynickom svete však mnohí pochybujú o praktickej hodnote modlitby. Možno si kladiete otázku: ‚Môže mi modlitba naozaj pomôcť?‘

MÔŽE nám byť modlitba nejako užitočná? Biblia hovorí, že verným Božím služobníkom modlitba pomáha. (Lukáš 22:40; Jakub 5:13) Keď sa modlíme, prospieva nám to duchovne, citovo a dokonca i telesne. Prečo to môžeme povedať?

Predstavte si, že vaše dieťa dostalo darček. Povedali by ste mu, že stačí, keď cíti vďačnosť? Alebo by ste chceli, aby svoju vďačnosť prejavilo? Keď pocity vyjadríme slovami, zameriame na ne svoju pozornosť a dokonca sa umocnia. Platí to aj vtedy, keď hovoríme v modlitbe s Bohom? Nepochybne! Zamyslite sa nad niekoľkými príkladmi.

Modlitby vďaky. Keď ďakujeme nášmu Otcovi za to dobré, čo zažívame, pomáha nám to zamerať sa na naše požehnania. Tak sme vďačnejší, šťastnejší a pozitívnejší. (Filipanom 4:6)

Príklad: Ježiš vyjadril svojmu Otcovi vďačnosť za to, že ho vypočul. (Ján 11:41)

Modlitby o odpustenie. Keď prosíme Boha o odpustenie, posilňujeme si svoje svedomie, naše pokánie môže byť úprimnejšie a viac si uvedomíme závažnosť hriechu. Môžeme tiež pocítiť úľavu, lebo nás už nebude zaťažovať pocit viny.

Príklad: Dávid v modlitbe vyjadril ľútosť nad tým, čo urobil. (Žalm 51)

Modlitby o vedenie a múdrosť. Keď Jehovu prosíme o to, aby nás viedol alebo aby nám dal múdrosť potrebnú na to, aby sme sa dobre rozhodli, pomáha nám to rozvíjať si pravú pokoru. Pripomína nám to, že máme určité obmedzenia, a pomáha nám to rozvíjať si dôveru v nášho nebeského Otca. (Príslovia 3:5, 6)

Príklad: Šalamún pokorne prosil o vedenie a múdrosť, aby mohol Izraelu dobre vládnuť. (1. Kráľov 3:5–12)

Modlitby vyslovené v tiesni. Keď zažívame citové rozrušenie či zmätok a vylejeme si srdce pred Bohom, pocítime úľavu a dáme najavo, že sa spoliehame naňho, nie na seba. (Žalm 62:8)

Príklad: Kráľ Asa sa modlil, keď proti jeho kráľovstvu pritiahol nebezpečný nepriateľ. (2. Paralipomenon 14:11)

Modlitby za druhých. Takéto modlitby nám pomáhajú potláčať sebectvo a rozvíjať si súcit a empatiu.

Príklad: Ježiš sa modlil za svojich nasledovníkov. (Ján 17:9–17)

Modlitby chvály. Keď chválime Jehovu, nášho Boha a Otca, za jeho obdivuhodné diela a vlastnosti, rastie naša úcta k nemu i naše ocenenie. Pomáha nám to tiež približovať sa k nemu.

Príklad: Dávid zo srdca chválil Boha za jeho stvoriteľské diela. (Žalm 8)

Vďaka modlitbe môžeme tiež získať „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“. (Filipanom 4:7) Nájsť pokoj v tomto nepokojnom svete je naozaj veľmi vzácna vec. Pokoj prospieva aj nášmu zdraviu. (Príslovia 14:30) Ale je takýto pokoj len výsledkom nášho vlastného snaženia? Alebo je potrebné ešte niečo dôležitejšie?

TÁTO otázka vyvoláva v ľuďoch značné vzrušenie i zvedavosť. Biblia ukazuje, že Jehova počúva modlitby. To, či venuje pozornosť aj našim modlitbám, závisí do veľkej miery od nás.

Ježiš kritizoval náboženských vodcov tých čias, lebo sa modlili pokrytecky. Išlo im len o to, aby na druhých urobili dojem, akí sú pobožní. Ježiš povedal, že takíto ľudia majú „svoju plnú odmenu“, teda že získali len to, po čom túžili — pozornosť ľudí, ale nie to, čo potrebovali — aby ich modlitbám venoval pozornosť Boh. (Matúš 6:5) Aj dnes sa mnohí ľudia modlia podľa svojich vlastných predstáv, a nie podľa Božej vôle. Keďže prehliadajú biblické zásady, o ktorých sme doteraz uvažovali, Boh ich modlitbám nevenuje pozornosť.

A čo my? Venuje Boh pozornosť našim modlitbám a vypočúva ich? Odpoveď nesúvisí s našou rasou, národnosťou ani spoločenským postavením. Biblia nás uisťuje: „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ ​(Skutky 10:34, 35) Vzťahujú sa tieto slová aj na vás? Báť sa Boha znamená mať k nemu hlbokú úctu a báť sa urobiť niečo, čím by ste sa mu znepáčili. Konať spravodlivosť znamená snažiť sa robiť to, čo je správne v Božích očiach, a nie to, čo sa zdá správne vám alebo iným ľuďom. Ak naozaj chcete, aby Boh venoval pozornosť vašim modlitbám, Biblia vám v tom pomôže.a

Mnohí ľudia by chceli, aby Boh odpovedal na ich modlitby tak, že urobí nejaký zázrak. No aj v biblických časoch Boh robil také zázraky len zriedka. Medzi jednotlivými zázrakmi niekedy ubehlo aj niekoľko storočí. Okrem toho Biblia naznačuje, že obdobie zázrakov sa skončilo po ére apoštolov. (1. Korinťanom 13:8–10) Znamená to teda, že dnes Boh modlitby nevypočúva? Vôbec nie! Zamyslite sa nad niekoľkými príkladmi modlitieb, ktoré Boh vypočúva.

Boh dáva múdrosť. Jehova je najvyšším Zdrojom všetkej pravej múdrosti. Štedro a ochotne sa o ňu delí s tými, ktorí ho prosia o vedenie a potom sa v súlade s ním snažia žiť. (Jakub 1:5)

Boh dáva svojho svätého ducha. Svätý duch je Božia činná sila. Väčšia sila už neexistuje. Môže nám pomôcť zvládať rôzne ťažkosti. V ťažkých chvíľach nás môže naplniť pokojom. Môže nám pomôcť rozvíjať si rôzne nádherné, príťažlivé vlastnosti. (Galaťanom 5:22, 23) Ježiš uistil svojich nasledovníkov, že Boh dáva tento dar štedro. (Lukáš 11:13)

Boh dáva poznanie tým, ktorí ho vážne hľadajú. (Skutky 17:26, 27) Na celom svete existujú ľudia, ktorí úprimne hľadajú pravdu. Chcú spoznať Boha — aké má meno, aké má predsavzatie so zemou a s ľudstvom a ako sa k nemu môžu priblížiť. (Jakub 4:8) Jehovovi svedkovia často stretávajú takýchto ľudí a s radosťou im v Biblii ukazujú odpovede na takéto otázky.

Aj vy ste prijali tento časopis preto, lebo hľadáte pravdu? Hľadáte Boha? Možno práve takto vypočul vašu modlitbu.