Útecha pre obete zneužívania (Štvrtý zo série štyroch článkov)

1., 2. a) Uveď príklad, z ktorého vidno, že ľudia prirodzene túžia po úteche a majú schopnosť ju poskytovať. b) Akú bolesť zažívajú niektoré deti?

ĽUDIA prirodzene túžia po úteche a majú jedinečnú schopnosť ju poskytovať. Napríklad keď sa malé dieťa hrá a pritom spadne a odrie si koleno, rozplače sa a uteká za mamičkou či za oteckom. Rodičia nemôžu ranu zahojiť, ale môžu dieťa utešiť. Možno sa ho opýtajú, čo sa stalo, utrú mu slzy, upokojujú ho a ranu niečím ošetria a obviažu. Dieťa zakrátko prestane plakať a znova sa začne hrať. Časom sa rana zahojí.

² Niekedy však deti zažijú oveľa väčšiu bolesť. Niektoré sú sexuálne zneužívané. Môže sa to stať raz alebo sa to môže diať celé roky. Sexuálne zneužívanie zanecháva v dieťati hlboké citové rany. V niektorých prípadoch je páchateľ zadržaný a potrestaný. Inokedy sa môže zdať, že uniká spravodlivosti. Ale aj vtedy, keď je okamžite potrestaný, môže dieťa pociťovať bolestné následky zneužívania ešte aj v dospelosti.

 3. a) Čo si Jehova praje podľa slov v 2. Korinťanom 1:3, 4? b) Nad akými otázkami sa teraz zamyslíme?

³ Čo môže pomôcť kresťanovi, ktorý bol v detstve zneužitý a aj v dospelosti prežíva veľkú citovú bolesť? (Prečítajte 2. Korinťanom 1:3, 4.) Je jasné, že Jehova si praje, aby jeho ovečka cítila, že je milovaná, a aby dostala potrebnú útechu. Teraz sa zamyslime nad tromi otázkami: Prečo potrebujú ľudia, ktorí boli v detstve sexuálne zneužití, útechu? Kto im ju môže poskytnúť? A ako môžeme druhých utešiť?

4., 5. a) Prečo je potrebné si uvedomiť, že deti sa veľmi líšia od dospelých? b) Ako môže sexuálne zneužitie ovplyvniť schopnosť dieťaťa dôverovať druhým?

⁴ Niektorí dospelí, ktorí boli v detstve sexuálne zneužití, stále potrebujú útechu, hoci odvtedy prešlo už veľa rokov. Prečo? Ak to chceme pochopiť, musíme si najprv uvedomiť, že deti sa veľmi líšia od dospelých. Keď niekto ublíži dieťaťu, často to má naň ničivejší vplyv, než by to malo na dospelého človeka. Pouvažujme o niekoľkých dôvodoch.

⁵ Deti si potrebujú vytvoriť blízky vzťah plný dôvery k tým, ktorí ich vychovávajú alebo sa o ne starajú. Vďaka takému vzťahu sa cítia v bezpečí a učia sa dôverovať tým, ktorí ich milujú. (Žalm 22:9) Je smutné, že k sexuálnemu zneužitiu dochádza najčastejšie doma, pričom páchateľom býva člen rodiny alebo rodinný priateľ. Keď dieťa zažije takúto zradu, potom veľmi ťažko niekomu dôveruje, a to aj po rokoch.

 6. Prečo sexuálne zneužitie zanechá na dieťati ďalekosiahle následky?

⁶ Deti sú zraniteľné a sexuálne zneužívanie ich silno poznačí. Keď niekto núti dieťa k sexuálnej aktivite veľa rokov predtým, než je fyzicky, citovo alebo duševne pripravené na sexuálne spolužitie v manželstve, veľmi mu ubližuje. Následkom zneužitia môže získať úplne prekrútený pohľad na sexualitu, na samého seba alebo na kohokoľvek iného, kto si chce k nemu vytvoriť bližší vzťah.

 7. a) Prečo je pre páchateľa ľahké deti oklamať a ako to robí? b) K čomu môžu viesť také klamstvá?

⁷ Deti ešte nedokážu analyzovať veci, rozhodovať sa a predvídať nebezpečenstvo. (1. Kor. 13:11) Preto pre páchateľa nie je ťažké deti oklamať a potom zneužiť. Hovorí im nebezpečné klamstvá, napríklad že vinu za zneužívanie nesie samotné dieťa, že o zneužívaní sa nesmie nikto dozvedieť, že keď dieťa o tom niekomu povie, nikto ho nebude počúvať ani to nebude nikoho zaujímať a že sexuálny vzťah medzi dospelým a dieťaťom je normálnym prejavom úprimnej lásky. Dieťa nedokáže rozlíšiť, že sú to klamstvá, a pravdu si uvedomí až po mnohých rokoch. Môže vyrastať s pocitom, že je nečisté a že si nezaslúži, aby ho niekto miloval a súcitil s ním.

 8. Prečo môžeme mať istotu, že Jehova dokáže utešiť tých, ktorým niekto ublížil?

⁸ Preto nás neprekvapuje, že sexuálne zneužitie môže spôsobiť obeti trvalé následky. Je to mimoriadne krutý zločin! Sexuálne zneužívanie detí je rozšírené ako mor a to je jasný dôkaz, že žijeme v posledných dňoch, keď sú ľudia „bez prirodzenej náklonnosti“ a „zlí ľudia a podvodníci postupujú od zlého k horšiemu“. (2. Tim. 3:1–5, 13) Je smutné, že ľudia sa správajú tak, ako sa to páči Satanovi, ktorého zámery sú úplne skazené. Ale Jehova je oveľa silnejší než Satan a tí, ktorí mu slúžia. Vie o všetkom, čo Satan robí. Môžeme si byť istí, že vidí, aké trápenie zažívame, a že nám poskytne potrebnú útechu. Je pre nás požehnaním, že slúžime „Bohu každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení, aby sme mohli potešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení útechou, ktorou nás samých potešuje Boh“. (2. Kor. 1:3, 4) Koho Jehova používa, aby utešoval druhých?

 9. Čo robí Jehova pre tých, ktorých opustila vlastná rodina, ako sa o tom píše v Žalme 27:10?

⁹ Tí, ktorých rodičia nechránili pred zneužívaním alebo ktorí boli zneužití niekým blízkym, potrebujú mimoriadne veľkú útechu. Žalmista Dávid vedel, že Jehova mu poskytne tú najlepšiu útechu. (Prečítajte Žalm 27:10.) Bol presvedčený, že sa stará o tých, ktorých zavrhli blízki členovia rodiny. Ako to robí? Prostredníctvom svojich verných služobníkov. Spoluveriaci sú našou duchovnou rodinou. Ježiš nazval tých, ktorí s ním uctievali Jehovu, svojimi bratmi, sestrami a matkami. (Mat. 12:48–50)

10. Ako apoštol Pavol opísal svoju službu staršieho?

¹⁰ Teraz pouvažujme o jednom príklade takýchto blízkych vzťahov v kresťanskom zbore. Apoštol Pavol bol usilovným a verným starším. Dal druhým výborný príklad a pod pôsobením svätého ducha ich povzbudzoval, aby ho napodobňovali, ako on napodobňuje Krista. (1. Kor. 11:1) Všimnime si, ako raz Pavol opísal svoju službu staršieho: „Stali sme sa medzi vami jemnými, ako keď dojčiaca matka starostlivo opatruje svoje deti.“ (1. Tes. 2:7) Aj dnes starší používajú Bibliu a nežne a jemne utešujú tých, ktorí to potrebujú.

11. Prečo starší nie sú jediní, kto môže utešovať druhých?

¹¹ Mali by len starší utešovať obete zneužívania? Nie. Všetci sa môžeme „navzájom utešovať“. (1. Tes. 4:18) Napríklad duchovne zrelé sestry môžu veľmi pomôcť sestrám, ktoré potrebujú útechu. Je výstižné, že Jehova prirovnal sám seba k matke, ktorá utešuje svojho syna. (Iz. 66:13) V Biblii nachádzame správu o ženách, ktoré utešovali iných v ich nešťastí. (Jób 42:11) Jehova sa teší, keď vidí, ako kresťanky utešujú sestry, ktoré prežívajú citovú bolesť. Niekedy môžu starší súkromne požiadať takú duchovne zrelú sestru, aby pomohla inej a utešila ju.b

12. Na čo by sme si mali dať pozor?

¹² Samozrejme, dávame si pozor, aby sme sa nemiešali do vecí, ktoré si bratia a sestry chcú nechať pre seba. (1. Tes. 4:11) Teda čo môžeme urobiť pre niekoho, kto potrebuje pomoc a útechu a víta ju? Teraz pouvažujme o piatich spôsoboch, ako môžeme poskytovať útechu, o ktorých čítame v Biblii.

13. Čo podľa správy v 1. Kráľov 19:5–8 urobil Jehovov anjel pre Eliáša a ako ho môžeme napodobniť?

¹³ Prakticky im pomôž. Prorok Eliáš raz utekal pred nepriateľmi, ktorí ho chceli zabiť. Bol z toho taký skľúčený, že chcel zomrieť. Jehova za ním poslal mocného anjela, ktorý mu poskytol presne to, čo v tej chvíli potreboval. Zaobstaral mu teplé jedlo a láskavo mu povedal, aby sa najedol. (Prečítajte 1. Kráľov 19:5–8.) V tejto správe nachádzame užitočnú radu: Praktický láskavý skutok, hoci aj malý, môže spôsobiť veľa dobrého. Malý darček, jedlo alebo niekoľko premyslených slov na kartičke môže zroneného spolukresťana uistiť o tom, že ho máme radi a že nám na ňom záleží. Ak je pre nás ťažké hovoriť s niekým o veľmi osobných alebo citlivých veciach, môžeme dať svoj záujem najavo tak, že poskytneme praktickú pomoc.

14. Čo sa učíme zo správy o Eliášovi?

¹⁴ Pomôž skľúčenému človeku, aby sa cítil príjemne a v bezpečí. Zo správy o Eliášovi sa môžeme naučiť ešte niečo iné. Jehova urobil zázrak, keď dal Eliášovi dostatok síl, aby zvládol dlhú cestu na vrch Choreb. Možno až na tomto odľahlom mieste, kde pred storočiami Jehova uzavrel zmluvu so svojím ľudom, sa Eliáš cítil v bezpečí. Možno mal pocit, že je konečne ďaleko z dosahu tých, ktorí ho chceli zabiť. Čo sa z toho učíme? Ak chceme utešiť obeť zneužívania, najprv jej musíme pomôcť, aby sa cítila v bezpečí. Starší by napríklad mali pamätať na to, že skľúčená sestra sa môže cítiť bezpečnejšie a príjemnejšie doma pri šálke čaju než v zasadačke v sále Kráľovstva. Niekto iný to môže vnímať naopak.

15., 16. Čo znamená byť dobrým poslucháčom?

¹⁵ Buď dobrým poslucháčom. V Biblii dostávame jasnú radu: „Každý človek má byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči.“ (Jak. 1:19) Sme dobrými poslucháčmi? Možno si myslíme, že počúvanie je pasívna činnosť, pri ktorej človek nič nerobí, len sa pozerá na toho druhého a je ticho. Ale byť dobrým poslucháčom zahŕňa oveľa viac. Príkladom v tom je nám Jehova. Keď sa mu Eliáš nakoniec zveril so svojimi pocitmi, pozorne ho počúval. Videl, že má strach, že sa cíti sám a že svoju službu považuje za márnu. Láskavo mu pomohol prekonať všetky negatívne pocity. Bolo vidno, že ho skutočne počúva. (1. Kráľ. 19:9–11, 15–18)

¹⁶ Súcit a nežná náklonnosť sú prejavom lásky k našim bratom a sestrám. Ako môžeme dať najavo svoje city, keď ich počúvame? Môžeme to urobiť niekoľkými taktnými, vrúcnymi slovami. Napríklad mohol by si povedať: „Je mi veľmi ľúto, čo sa stalo. Niečo také by dieťa nikdy nemalo zažiť.“ Pomocou jednej alebo dvoch otázok sa môžeš uistiť, či dobre rozumieš, čo strápený brat alebo sestra hovorí. Napríklad sa môžeš opýtať: „Prosím ťa, pomohol by si mi pochopiť, čo tým myslíš?“ Alebo: „Pochopil som ťa tak, že... Rozumiem tomu dobre?“ Podobným láskavým spôsobom môžeš skľúčeného kresťana uistiť, že ho pozorne počúvaš a snažíš sa chápať jeho situáciu. (1. Kor. 13:4, 7)

17. Prečo by sme mali byť trpezliví a pomalí v reči?

¹⁷ Dávajme si pozor, aby sme neboli unáhlení v reči. Neprerušujme hovoriaceho, pretože mu chceme dať radu alebo napraviť jeho uvažovanie. A buďme trpezliví. Keď sa Eliáš rozhodol zveriť Jehovovi, opísal svoju bolesť silnými výrazmi. Keď ho Jehova povzbudil, znova sa mu zveril so svojimi pocitmi a použil tie isté slová. (1. Kráľ. 19:9, 10, 13, 14) Čo sa z toho učíme? Skľúčený človek si niekedy potrebuje vyliať svoj žiaľ opakovane. Tak ako Jehova, aj my chceme byť trpezlivými poslucháčmi. Nesnažme sa hľadať riešenie, ale buďme chápaví a prejavujme nežný súcit. (1. Petra 3:8)

18. Prečo môže skľúčeného človeka utešiť, keď sa s ním modlíme, a ako to môžeme robiť?

¹⁸ Vrúcne sa modli so strápeným človekom. Tí, ktorí sú veľmi skleslí na duchu, sa niekedy nedokážu ani modliť. Možno sa cítia nehodní obracať sa na Jehovu. Ak chceme takého človeka utešiť, môžeme mu navrhnúť, že sa s ním pomodlíme, a potom v modlitbe používame jeho meno. Môžeme v modlitbe vyjadriť, že ho my i bratia a sestry v zbore máme radi. A poprosme Jehovu, aby túto svoju drahocennú ovečku upokojil a utešil. Takéto modlitby môžu byť pre skľúčeného človeka zdrojom veľkej útechy. (Jak. 5:16)

19. Ako sa môžeme pripraviť na to, aby sme niekoho utešili?

¹⁹ Vyberaj slová, ktoré liečia a upokojujú. Skôr ako niečo povieš, premýšľaj. Bezmyšlienkovité slová ubližujú. Láskavé slová liečia. (Prísl. 12:18) Preto pros Jehovu, aby ti pomohol nájsť láskavé, utešujúce a upokojujúce slová. A nezabudni, že Jehovove výroky zaznamenané v Biblii majú väčšiu moc než akékoľvek iné slová. (Hebr. 4:12)

20. Čo si o sebe myslia niektorí bratia a sestry, ale čo im chceme pripomínať?

²⁰ Niektorí bratia a sestry, ktorí boli v minulosti sexuálne zneužití, sú možno presvedčení, že sú nečistí, bezcenní, že ich nikto nemá rád a že si lásku ani nezaslúžia. To je nehorázne klamstvo! Pomocou Biblie takým ľuďom pripomínaj, že Jehova ich považuje za drahocenných. (Pozri rámček „Útecha z Božieho Slova“.) Spomeň si, ako láskavo anjel posilnil proroka Daniela, keď sa cítil slabý a skľúčený. Jehova chcel, aby si Daniel uvedomil, že je mu veľmi drahý. (Dan. 10:2, 11, 19) Podobne sú v Jehovových očiach drahocenní aj naši utrápení bratia a sestry.

21. Čo čaká všetkých nekajúcnych previnilcov a čo by mal dovtedy každý z nás robiť?

²¹ Keď druhých utešujeme, pripomíname im, že Jehova ich miluje. A nikdy nesmieme zabudnúť ani na to, že Jehova je aj Bohom spravodlivosti. Žiadny zločin v podobe sexuálneho zneužívania nie je pred ním skrytý. Všetko vidí a nedovolí, aby nekajúcny previnilec zostal bez trestu. (4. Mojž. 14:18) Dovtedy robme všetko, čo môžeme, aby obete zneužívania cítili, že ich máme radi. Okrem toho sa tešíme na splnenie sľubu, že Jehova trvale uzdraví všetkých, ktorých zneužil Satan a jeho svet. Zanedlho si už tieto bolestné zážitky nebudeme „pripomínať, ani [nám] nevstúpia do srdca“. (Iz. 65:17)