Posilnime si dôveru v Božiu spravodlivosť

„Tebe som dal... poznanie, aby tvoja dôvera bola v samotnom Jehovovi.“ — PRÍSLOVIA 22:19.

1, 2. a) Prečo Jehovovi svedkovia prejavujú dôveru v Jehovu? (Príslovia 22:19) b) Čo naznačuje, že niektorí jednotlivci si potrebujú posilniť dôveru v Jehovu?

PRAVÍ kresťania sú požehnaní presným poznaním Jehovu a jeho predsavzatí. „Verný a rozvážny otrok“ im láskyplne dodáva duchovný „pokrm v pravý čas“. (Matúš 24:45) Poznanie, ktoré získavajú, im dáva pevný základ, na ktorom stavajú svoju dôveru v Boha. Preto ako skupina Jehovovi svedkovia prejavujú pozoruhodnú dôveru v Jehovu a v jeho spravodlivosť.

² Zdá sa však, že niektorí svedkovia ako jednotlivci si zrejme potrebujú posilniť takúto dôveru. Spoločnosť z času na čas dostáva listy vyjadrujúce neistotu v súvislosti s vysvetleniami uvedenými v jej publikáciách. Tieto pochybnosti môžu byť reakciou na úpravy v porozumení alebo môžu súvisieť s vecami, ktoré sa dotýkajú toho, kto sa pýta, a to najmä po citovej stránke. — Porovnaj Jána 6:60, 61.

 3. Čo sa môže stať aj verným služobníkom Jehovu a prečo?

³ Aj praví služobníci Jehovu zažívajú pravdivosť slov Kazateľa 9:11: „Obrátil som sa, aby som videl pod slnkom, že preteky nepatria rýchlym ani bitka mocným, ani pokrm múdrym, ani bohatstvo tým, ktorí majú porozumenie, ba ani priazeň tým, ktorí majú poznanie; lebo čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých.“ Ako by sa to mohlo preukázať ako pravdivé v širšom, duchovnom zmysle? Možno poznáme kresťanov, ktorí pohotovo uplatňovali biblické rady, mocne obhajovali pravdu, múdro uplatňovali biblické zásady a horlivo sa usilovali získavať presné poznanie. Ale vzhľadom na ‚čas a nepredvídané udalosti‘ sa niektorí z nich teraz možno cítia obmedzení v dôsledku nejakej nehody alebo pre pokročilý vek. Možno si kladú otázku, či vojdú do Božieho nového sveta bez toho, že by museli zomrieť.

4, 5. Prečo kresťania nemajú žiaden dôvod strácať dôveru v Jehovovu spravodlivosť?

⁴ Keď kresťan stratí svojho manželského partnera, bolesť a pocit straty sú silné. Možno ako manželia spolu slúžili Jehovovi celé roky, či dokonca celé desaťročia. Manželský partner, ktorý zostal nažive, vie, že smrť ruší manželské puto.a (1. Korinťanom 7:39) Preto musí udržiavať svoje emócie pod kontrolou, aby nebola podkopaná jeho dôvera. — Porovnaj Marka 16:8.

⁵ Aké múdre je pozerať sa na smrť manželského partnera, rodiča, dieťaťa alebo blízkeho kresťanského priateľa ako na príležitosť prejaviť dôveru v Jehovovu spravodlivosť! Aj zoči-voči osobnej strate môžeme mať dôveru, že Jehova nie je nespravodlivý. Môžeme mať dôveru, že každý, kto získa večný život — či už tak, že prežije, alebo tak, že bude vzkriesený —, bude šťastný. Žalmista o Bohu hovorí: „Otváraš svoju ruku a uspokojuješ túžbu všetkého živého. Jehova je spravodlivý na všetkých svojich cestách a verne oddaný vo všetkých dielach. Jehova je blízko tých, ktorí ho vzývajú, všetkých tých, ktorí ho vzývajú v pravosti. Túžbu tých, ktorí sa ho boja, splní a ich volanie o pomoc vypočuje a zachráni ich.“ — Žalm 145:16–19.

Pocit, že sme zbytočne trpeli

6, 7. a) Prečo možno niektorí svedkovia, ktorí v minulosti trpeli, teraz chápu niektoré veci inak? b) Prečo by sme nemali považovať Jehovu za nespravodlivého preto, že v minulosti pripustil také utrpenie?

⁶ V minulosti niektorí svedkovia trpeli preto, že odmietli podieľať sa na činnosti, ktorú im teraz svedomie možno dovoľuje robiť. Napríklad pred rokmi sa tak rozhodli v súvislosti s určitými druhmi civilnej služby. Teraz sa niektorý brat možno domnieva, že by mohol s čistým svedomím niečo také vykonávať bez toho, že by porušil kresťanskú neutralitu vzhľadom na súčasný systém vecí.

⁷ Bolo od Jehovu nespravodlivé, že dovolil, aby brat trpel pre odmietnutie toho, čo by teraz mohol robiť bez následkov? Väčšina z tých, ktorí mali takúto skúsenosť, si to nemyslí. Skôr sa radujú, že mali príležitosť dať verejne a jasne najavo, že sú odhodlaní byť pevní v súvislosti s otázkou univerzálnej zvrchovanosti. (Porovnaj Jóba 27:5.) Prečo by mal niekto ľutovať, že sa riadil svojím svedomím a zaujal pevný postoj na strane Jehovu? Tým, že sa takíto kresťania lojálne riadili kresťanskými zásadami, tak ako ich chápali, alebo tým, že reagovali na pobádanie svojho svedomia, preukázali sa ako hodní Jehovovho priateľstva. Určite je múdre vyhnúť sa konaniu, ktorým by si kresťan rozrušil svedomie alebo ktoré by pravdepodobne spôsobilo, že by sa druhí potkli. V tomto ohľade môžeme uvažovať o príklade, ktorý dal apoštol Pavol. — 1. Korinťanom 8:12, 13; 10:31–33.

 8. Prečo židovskí kresťania, ktorí kedysi dodržiavali Zákon, nemali žiaden dôvod spochybňovať Jehovovu spravodlivosť?

⁸ Aby sa Židia páčili Jehovovi, vyžadovalo sa od nich dodržiavanie Desiatich prikázaní, ako aj približne 600 rôznych ďalších zákonov. Neskôr, v kresťanskom usporiadaní, už dodržiavanie týchto zákonov nebolo požiadavkou na to, aby niekto mohol slúžiť Jehovovi, a to ani v prípade telesných Židov. K zákonom, ktoré už neboli záväzné, patrili zákony týkajúce sa obriezky, dodržiavania sabatu, prinášania zvieracích obetí a dodržiavania určitých stravovacích obmedzení. (1. Korinťanom 7:19; 10:25; Kolosanom 2:16, 17; Hebrejom 10:1, 11–14) Židia — vrátane apoštolov —, ktorí sa stali kresťanmi, boli oslobodení od povinnosti dodržiavať zákony, ktorých poslúchanie sa od nich vyžadovalo, keď boli pod zmluvou Zákona. Sťažovali sa, že Božie usporiadanie je nespravodlivé, keď predtým sa od nich vyžadovali veci, ktoré teraz už neboli nutné? Nie, radovali sa z rozšíreného porozumenia Jehovových predsavzatí. — Skutky 16:4, 5.

 9. Čo platilo o niektorých svedkoch a prečo nemajú dôvod ľutovať?

⁹ V novej dobe boli niektorí svedkovia veľmi prísni vo svojom názore na to, čo chcú a čo nechcú robiť. Preto trpeli viac než iní. Neskôr im väčšie poznanie pomohlo rozšíriť si náhľad na vec. Ale nemajú žiaden dôvod ľutovať, že predtým konali v súlade so svojím svedomím, i keď im to azda prinieslo viac utrpenia. Je naozaj chvályhodné, že prejavili ochotu trpieť vo vernosti Jehovovi a ‚robiť všetko pre dobré posolstvo‘. Jehova takúto zbožnú oddanosť žehná. (1. Korinťanom 9:23; Hebrejom 6:10) Apoštol Peter tomu dobre rozumel, keď napísal: „Ak znášate, keď konáte dobro a trpíte, to je u Boha príjemné.“ — 1. Petra 2:20.

Poučenie z prípadu Jonáša

10, 11. Ako Jonáš prejavil nedostatok dôvery v Jehovu a) keď dostal úlohu ísť do Ninive? b) keď Boh nezničil Ninivčanov?

¹⁰ Keď Jonáš dostal pokyn, aby išiel do Ninive, prejavil nedostatok ocenenia pre dôveru, ktorú mu Jehova prejavil. Po desivom zážitku, ktorý si Jonáš privodil svojou neochotou poslúchnuť, sa spamätal, uvedomil si svoju chybu, prijal svoje zahraničné pridelenie a varoval Ninivčanov pred hroziacim zničením. Potom sa stalo niečo nečakané: pre kajúcny postoj Ninivčanov sa Jehova rozhodol upustiť od ich zničenia. — Jonáš 1:1–3:10.

¹¹ Aká bola Jonášova reakcia? Bol namrzený a sťažoval sa Bohu v modlitbe. Jadrom jeho sťažnosti bolo toto: ‚Myslel som si, že sa to takto skončí. Preto som najprv nechcel ísť do Ninive. A teraz, po tom všetkom, čo som prežil, po tej hrôze a pokorení, keď ma prehltla veľká ryba, a po ťažkej práci, keď som varoval Ninivčanov pred blízkym zničením, sa stane toto! Všetka moja práca a utrpenie boli nanič! Mohol by som byť aj mŕtvy!‘ — Jonáš 4:1–3.

12. Čo sa môžeme naučiť z Jonášovej skúsenosti?

¹² Mal Jonáš opodstatnený dôvod na sťažnosť? Bol Jehova nespravodlivý, keď prejavil milosrdenstvo kajúcnym hriešnikom? Jonáš sa mal v skutočnosti radovať; veď desaťtisíce ľudí mali byť ušetrené od zničenia! (Jonáš 4:11) Ale jeho neúctivý postoj a sťažovanie sa ukázali, že neprejavuje hlbokú dôveru v Jehovovu spravodlivosť. Príliš myslel na seba a málo na druhých. Vezmime si z Jonášovho prípadu ponaučenie a nedávajme na prvé miesto seba a svoje osobné pocity. Buďme presvedčení, že poslúchať Jehovu, riadiť sa pokynmi poskytovanými prostredníctvom jeho organizácie a prijímať jeho rozhodnutia je správne. Sme presvedčení, že „to dobre dopadne s tými, ktorí sa boja pravého Boha“. — Kazateľ 8:12.

Teraz je čas, aby sme si posilnili dôveru!

13. Ako si každý z nás môže posilňovať dôveru v Jehovu?

¹³ Posilňovať si dôveru v Jehovu je cestou múdrosti. (Príslovia 3:5–8) Pravda, musíme robiť viac než len sa modliť, aby nám Jehova pomohol nadobudnúť väčšiu dôveru. Dôvera rastie na základe presného poznania, a preto musíme urobiť osobné biblické štúdium, v rámci ktorého si čítame Bibliu i literatúru vysvetľujúcu Bibliu, súčasťou nášho každodenného programu. Pravidelné navštevovanie kresťanských zhromaždení je životne dôležité, takisto ako dobrá príprava a aktívna účasť, a to do tej miery, ako je to možné. Našu dôveru v Jehovu a v jeho Slovo prehĺbi aj to, ak si zvykneme deliť sa o biblické pravdy s druhými a taktne prekonávať námietky. Tak budeme každodenne v užšom kontakte s Jehovom.

14. Prečo bude Boží ľud zakrátko vyzvaný, aby prejavil dôveru v Jehovu tak ako nikdy predtým?

¹⁴ V blízkej budúcnosti náhle vypukne najväčšie súženie, aké kedy postihlo ľudský rod. (Matúš 24:21) Keď k tomu dôjde, bude viac ako kedykoľvek predtým potrebné, aby Boží služobníci prejavovali dôveru v Jehovovu spravodlivosť a v usmerňovanie poskytované Jehovovou organizáciou. V symbolickom zmysle vtedy s dôverou poslúchnu Boží pokyn: „Choď, ľud môj, vstúp do svojich vnútorných miestností a zavri za sebou dvere. Skry sa iba na okamih, dokiaľ neprejde verejné odsúdenie.“ (Izaiáš 26:20) Už teraz vstúpili do ochranného prostredia, ktoré je vo viac než 85 000 zboroch v 232 krajinách. Nech už to bude čokoľvek ďalšie, čo bude azda zahrnuté do pokynu „vstúp do svojich vnútorných miestností“, môžeme mať dôveru, že Jehova nám pomôže urobiť to.

15. Ako je počas roku 1998 zdôrazňovaná otázka dôvery a prečo je to náležité?

¹⁵ Je nevyhnutné, aby sme si teraz posilňovali dôveru. Bez dôvery v našich kresťanských bratov, v Jehovovu organizáciu a predovšetkým v samotného Jehovu nebude prežitie možné. Aké je preto vhodné, že Jehovovým svedkom na celom svete je počas roku 1998 slovami ich ročného textu pripomínané, že „každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený“! (Rimanom 10:13) Musíme tomu stále dôverovať. Ak zistíme čo i len najmenší náznak neistoty, mali by sme sa usilovať napraviť to teraz, áno, dnes.

Jehovov súd bude spravodlivý

16. Čo sa môže stať s dôverou, ak sa nerozvíja, a ako tomu môžeme predísť?

¹⁶ V Hebrejom 3:14 sú pomazaní kresťania upozorňovaní: „Naozaj [sa] staneme účastníkmi s Kristom iba vtedy, ak sa pevne až do konca pridržíme dôvery, ktorú sme mali na začiatku.“ Tieto slová sa v zásade vzťahujú aj na kresťanov, ktorí majú pozemskú nádej. Počiatočná dôvera sa môže narušiť, ak sa nerozvíja. Preto je životne dôležité, aby sme sa naďalej usilovali nadobúdať presné poznanie, a tak aby sme si upevňovali základ, na ktorom je postavená naša dôvera!

17. Prečo môžeme dôverovať, že v súvislosti s prežitím bude Ježiš súdiť správne?

¹⁷ Zakrátko Kristus preskúma všetky národy, aby ‚oddelil ľudí jedných od druhých, tak ako pastier oddeľuje ovce od capov‘. (Matúš 25:31–33) Môžeme dôverovať, že Kristus bude spravodlivý pri posudzovaní, kto je hoden prežitia. Jehova mu dal múdrosť, hlbšie pochopenie a ďalšie potrebné vlastnosti, aby mohol „súdiť obývanú zem v spravodlivosti“. (Skutky 17:30, 31) Majme rovnaké presvedčenie ako Abrahám, ktorý povedal: „Je nemysliteľné, aby si [Jehova] konal týmto spôsobom a usmrtil spravodlivého so zlým, takže by sa muselo stať so spravodlivým to isté, čo so zlým! To je nemysliteľné pre teba. Či neurobí Sudca celej zeme to, čo je správne?“ — 1. Mojžišova 18:25.

18. Prečo by sme si nemali príliš robiť starosti s tým, čo v súčasnosti možno nevieme?

¹⁸ Ak máme úplnú dôveru v Jehovovu spravodlivosť, nemusíme si robiť starosti s hľadaním odpovedí na otázky typu: ‚Ako budú posúdené dojčatá a malé deti? Mohlo by sa stať, že k veľkému počtu ľudí sa dobré posolstvo ešte nedostane, kým príde Armagedon? Ako to bude s duševne chorými? Ako to bude...?‘ Pravdou je, že v súčasnosti možno nevieme, ako tieto veci Jehova vyrieši. Ale urobí to spravodlivým a milosrdným spôsobom. O tom by sme vôbec nemali pochybovať. V skutočnosti možno budeme žasnúť a tešiť sa, keď uvidíme, že Jehova ich rieši spôsobom, o akom sme nikdy ani neuvažovali. — Porovnaj Jóba 42:3; Žalm 78:11–16; 136:4–9; Matúša 15:31; Lukáša 2:47.

19, 20. a) Prečo nie je nesprávne klásť rozumné otázky? b) Kedy Jehova poskytne potrebné odpovede?

¹⁹ Jehovova organizácia neodrádza od úprimných, aktuálnych otázok, ako to niektorí odporcovia mylne tvrdia. (1. Petra 1:10–12) Ale Biblia radí, aby sme sa vyhýbali pochabým, špekulatívnym otázkam. (Títovi 3:9) Kladenie rozumných otázok a skúmanie Božieho Slova a kresťanských publikácií s cieľom nájsť biblické odpovede môže zväčšiť naše presné poznanie, a tak posilniť našu dôveru v Jehovu. Organizácia sa riadi príkladom Ježiša. Ježiš sa nevyjadroval k otázkam, na ktorých zodpovedanie ešte neprišiel patričný čas. Vysvetlil: „Ešte vám mám mnoho povedať, ale teraz to nemôžete zniesť.“ (Ján 16:12) A pripustil, že niektoré veci v tom čase ani on sám nevedel. — Matúš 24:36.

²⁰ Jehova má ešte veľa toho, čo odhalí. Aké múdre je čakať naňho s dôverou, že načasovanie odhaľovania jeho predsavzatí bude správne a bude zodpovedať potrebám daného obdobia. Môžeme dôverovať tomu, že keď príde Jehovov patričný čas, budeme mať radosť z nadobudnutia ďalšieho porozumenia jeho ciest. Áno, budeme odmenení, ak budeme prejavovať úplnú dôveru v Jehovu a v organizáciu, ktorú používa. Príslovia 14:26 nás uisťujú: „V bázni pred Jehovom je silná dôvera a pre jeho synov vznikne útočište.“

[Poznámka pod čiarou]

Čo si myslíš?

◻ Prečo je nemúdre dovoliť, aby našu dôveru v Jehovu podkopali emócie?

◻ Čo sa môžeme naučiť z Jonášovej skúsenosti?

◻ Prečo biblické štúdium a účasť na zhromaždeniach sú také dôležité?

[Obrázok na strane 16]

Aj zoči-voči osobnej strate môžeme mať dôveru, že Jehova je spravodlivý

[Obrázky na strane 18]

Si si istý, že máš dôveru v Jehovu?