Manželstvo

Definícia: Spojenie muža a ženy ako manžela a manželky pre spoločný život podľa normy stanovenej vo Svätých Písmach. Manželstvo je božským usporiadaním. Zaisťuje dôverný vzťah medzi manželom a manželkou spolu s pocitom bezpečia, pretože je tu ovzdušie lásky a každý z manželov prevzal osobný záväzok. Jehova nevytvoril manželstvo len preto, aby obstaral mužovi blízku spoločníčku, ktorá by bola jeho doplnkom, ale urobil tým aj opatrenie, aby sa ľudia rozmnožovali, a to v rámci rodinného usporiadania. Všade, kde to je možné, sa vyžaduje zákonne registrovaný manželský vzťah, ktorý je prijateľný pre kresťanský zbor.

Je skutočne dôležité zosobášiť sa podľa zákonných požiadaviek?

Tít. 3:1: „Ďalej im pripomínaj, aby sa podriaďovali a poslúchali vlády a vrchnosti ako panovníkov.“ ​(Keď ľudia dbajú na tieto nariadenia, meno každého z účastníkov tohto zväzku je chránené pred pohanou a deti sú ušetrené hanby padajúcej na tých, ktorých rodičia nie sú zosobášení. A navyše, zákonná registrácia manželstva chráni majetkové práva členov rodiny v prípade smrti jedného z manželov.)

Hebr. 13:4: „Manželstvo nech je počestné medzi všetkými a manželské lôžko nech je nepoškvrnené, lebo Boh bude súdiť smilníkov a cudzoložníkov.“ ​(Zákonné uzavretie manželstva hrá dôležitú úlohu v tom, aby bolo manželstvo prijímané ako „počestné“. Pri definovaní „smilstva“ a „cudzoložstva“ by sme mali pamätať na to, čo hovorí vyššie citovaný text Títovi 3:1.)

1. Petra 2:12–15: „Udržte si znamenité správanie medzi národmi, aby v tom, v čom proti vám hovoria ako proti zločincom, v dôsledku vašich znamenitých skutkov, ktorých sú očitými svedkami, oslavovali Boha v deň jeho prehliadky. Kvôli Pánovi sa podriaďujte každému ľudskému stvoreniu: či kráľovi ako nadriadenému, či miestodržiteľom ako tým, ktorí sú od neho poslaní, aby uvalili trest na zločincov, ale chválili konajúcich dobro. Veď taká je Božia vôľa, aby ste konaním dobra umlčali pochabé reči nevedomých ľudí.“

Došlo k nejakým „právnym formalitám“, keď Adam s Evou začali žiť spolu?

1. Mojž. 2:22–24: „Boh Jehova z rebra, ktoré vzal z človeka [Adama], vybudoval ženu a priviedol ju k človekovi. Tu povedal človek: ‚To je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Tá sa bude nazývať Žena, lebo bola vzatá z muža.‘ Preto muž opustí svojho otca a svoju matku a pridrží sa svojej manželky a stanú sa jedným telom.“ ​(Všimni si, že to bol sám Jehova Boh, Univerzálny Zvrchovaný Panovník, kto spojil Adama a Evu. Nebolo to tak, že sa muž a žena rozhodli žiť spolu bez ohľadu na zákonné oprávnenie. Všimni si tiež, aký dôraz Boh položil na trvalosť tohto zväzku.)

1. Mojž. 1:28: „Boh ich [Adama a Evu] požehnal a Boh im povedal: ‚Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a majte v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a každého živého tvora, ktorý sa pohybuje na zemi.‘“ ​(Tu bolo tomuto zväzku vyslovené požehnanie najvyššou zákonnou Autoritou; dostali oprávnenie na pohlavný styk, ako aj poverenie, ktoré malo dať ich životu zmysel.)

Môže niekto žiť polygamne, ak to dovoľuje miestny zákon?

1. Tim. 3:2, 12: „Dozorca má preto byť bezúhonný, manžel jednej manželky... Služobní pomocníci nech sú manželmi jednej manželky.“ ​(Nielenže bola týmto mužom zverená zodpovednosť, ale boli aj príkladom, ktorý mali iní v kresťanskom zbore nasledovať.)

1. Kor. 7:2: „Pretože je rozšírené smilstvo, nech má každý muž svoju vlastnú manželku a každá žena svojho vlastného manžela.“ ​(Nijako sa tu nepripúšťa, aby ktorákoľvek strana mala viac manželských druhov.)

Prečo Boh pripustil, aby Abrahám, Jakob a Šalamún mali viac ako jednu manželku?

Jehova nie je pôvodcom polygamie. Adamovi dal len jednu manželku. Neskôr si Lámech, Kainov potomok, zobral dve manželky. (1. Mojž. 4:19) Iní po čase napodobnili jeho príklad a niektorí si zobrali otrokyne ako konkubíny. Boh toleroval tento zvyk a v mojžišovskom Zákone dokonca zaviedol opatrenia, aby sa zabezpečilo správne zaobchádzanie so ženami v takomto vzťahu. Bolo to tak do založenia kresťanského zboru, ale potom vyžadoval, aby sa jeho služobníci vrátili k norme, ktorú sám stanovil v Edene.

Čo sa týka Abraháma, zobral si za manželku Sáraj (Sáru). Keď mala asi 75 rokov a myslela si, že už nikdy neporodí dieťa, ona požiadala svojho manžela, aby mal styk s jej otrokyňou a aby tak Sáraj mohla mať prostredníctvom nej zákonné dieťa. Abrahám to urobil, ale viedlo to k vážnym nezhodám v jeho domácnosti. (1. Mojž. 16:1–4) Jehova splnil svoj sľub Abrahámovi o „semene“, keď neskôr zázračne spôsobil, že Sára otehotnela. (1. Mojž. 18:9–14) Až po Sárinej smrti si Abrahám zobral inú manželku. — 1. Mojž. 23:2; 25:1.

Jakob sa stal polygamistom, pretože ho jeho svokor podviedol. Nebol to Jakobov úmysel, keď si išiel hľadať manželku do Pádan-aramu. Biblický záznam hovorí veľmi detailne o nešťastnom súperení medzi jeho manželkami. — 1. Mojž. 29:18–30:24.

Je dobre známe, že Šalamún mal mnoho manželiek a konkubín. Ale nie každý vie, že takýmto konaním prestupoval Jehovovo jasne stanovené prikázanie, že kráľ „si nemá zväčšovať počet manželiek, aby jeho srdce neodbočilo“. (5. Mojž. 17:17) Mali by sme si tiež všimnúť, že pre vplyv svojich cudzozemských manželiek sa Šalamún obrátil k uctievaniu falošných bohov a „začal robiť to, čo bolo zlé v Jehovových očiach... A Jehova sa rozhneval na Šalamúna.“ — 1. Kráľ. 11:1–9.

Je rozluka prípustná, ak manželia nemôžu žiť spolu v pokoji?

1. Kor. 7:10–16: „Ľuďom v manželstve dávam pokyny, nie však ja, ale Pán, že manželka nemá odchádzať od svojho manžela; ale keby naozaj odišla, nech zostane nevydatá, alebo nech sa opäť zmieri so svojím manželom; a manžel nemá opúšťať svoju manželku. Ale ostatným hovorím ja, nie Pán [ale ako ukazuje 40. verš, Pavol bol vedený svätým duchom]: Ak má nejaký brat neveriacu manželku a ona je napriek tomu ochotná s ním bývať, nech ju neopúšťa; a žena, ktorá má neveriaceho manžela, a on je napriek tomu ochotný s ňou bývať, nech neopúšťa svojho manžela. Lebo neveriaci manžel je posvätený vzhľadom na svoju manželku a neveriaca manželka je posvätená vzhľadom na brata; inak by boli vaše deti nečisté, ale teraz sú sväté. Ale ak neveriaci odchádza, nech odíde; brat alebo sestra nie sú za takých okolností v otroctve, ale Boh vás povolal k pokoju. Lebo, manželka, ako vieš, či nezachrániš svojho manžela? Alebo, manžel, ako vieš, či nezachrániš svoju manželku?“ ​(Prečo by mal veriaci znášať utrpenie a prečo by sa mal vážne usilovať udržať manželstvo pohromade? Z úcty k božskému pôvodu manželstva a v nádeji, že po čase môže neveriacemu pomôcť stať sa služobníkom pravého Boha.)

Aký je biblický názor na rozvod s úmyslom uzavrieť nové manželstvo?

Mal. 2:15, 16: „‚Budete sa strážiť, pokiaľ ide o vášho ducha, a kiež nikto nezaobchádza zradne s manželkou svojej mladosti. Veď on nenávidí rozvod,‘ povedal Jehova, Boh Izraela.“

Mat. 19:8, 9: „Povedal im [Ježiš]: ‚Pre tvrdosť vášho srdca vám urobil Mojžiš ústupok vzhľadom na rozvod so svojimi manželkami, ale od začiatku to nebolo tak. Hovorím vám, že každý, kto sa rozvádza so svojou manželkou okrem dôvodu smilstva [mimomanželský styk] a ožení sa s inou, cudzoloží.‘“ ​(Takže je dovolené, aby sa nevinný partner rozviedol s tým, ktorý sa dopustil „smilstva“, ale nevyžaduje sa to.)

Rim. 7:2, 3: „Vydatá žena je viazaná zákonom k svojmu manželovi, kým je živý; ale ak jej manžel zomrie, je oslobodená od zákona svojho manžela. Keby sa oddala inému mužovi za života svojho manžela, bola by označená za cudzoložnicu. Ale ak jej manžel zomrie, je voľná od jeho zákona, takže už nie je cudzoložnicou, ak sa oddá inému mužovi.“

1. Kor. 6:9–11: „Nemýľte sa. Ani smilníci, ani modlári, ani cudzoložníci, ani muži vydržiavaní na neprirodzené účely, ani muži, ktorí ležia s mužmi... nezdedia Božie kráľovstvo. A predsa niektorí z vás boli takými. Ale ste boli čisto umytí, ale ste boli posvätení, ale ste boli vyhlásení za spravodlivých v mene nášho Pána Ježiša Krista a duchom nášho Boha.“ ​(To zdôrazňuje vážnosť tejto záležitosti. Nekajúcni cudzoložníci nebudú mať účasť na Božom Kráľovstve. Predsa však ľudia, ktorí sa predtým dopúšťali cudzoložstva, možno dokonca neoprávnene uzavreli nové manželstvo, môžu získať Božie odpustenie a čisté postavenie pred Bohom, ak sa úprimne kajajú a prejavujú vieru v hodnotu Ježišovej obete zmierenia za hriechy.)

Prečo Boh v minulosti dovoľoval manželstvo medzi bratom a sestrou?

Biblický záznam naozaj naznačuje, že Kain sa oženil s jednou zo svojich sestier (1. Mojž. 4:17; 5:4), alebo možno s neterou, a Abram sa oženil so svojou nevlastnou sestrou. (1. Mojž. 20:12) Ale neskôr, v Zákone danom prostredníctvom Mojžiša, boli takéto manželské zväzky výslovne zakázané. (3. Mojž. 18:9, 11) Medzi dnešnými kresťanmi nie sú dovolené. V manželstve s blízkym príbuzným je nadpriemerná pravdepodobnosť, že škodlivé dedičné faktory sa prenesú na potomstvo.

Prečo nebolo manželstvo medzi bratom a sestrou nevhodné na začiatku ľudských dejín? Boh stvoril Adama a Evu dokonalých a zamýšľal, že z nich bude pochádzať celé ľudstvo. (1. Mojž. 1:28; 3:20) Samozrejme, že sa vyskytli nejaké manželstvá medzi blízkymi príbuznými, a to hlavne počas niekoľkých prvých generácií. Aj po tom, ako sa objavil hriech, existovalo v prvých generáciách relatívne malé nebezpečenstvo výrazných deformácií u detí, pretože ľudský rod bol oveľa bližšie k dokonalosti, z ktorej sa tešili Adam a Eva. To potvrdzuje dlhovekosť ľudí tej doby. (Pozri 1. Mojžišovu 5:3–8; 25:7.) Ale asi 2500 rokov po tom, čo sa stal Adam hriešnikom, Boh zakázal krvismilné manželstvá. Slúžilo to na ochranu potomstva a pozdvihlo to sexuálnu mravnosť Jehovových služobníkov nad mravnosť okolitých národov, ktoré boli vtedy zapletené do všetkých druhov skazených praktík. — Pozri 3. Mojžišovu 18:2–18.

Čo môže pomôcť zlepšiť manželstvo?

1. Spoločne pravidelne študovať Božie Slovo a modliť sa k Bohu o pomoc pri riešení problémov. — 2. Tim. 3:16, 17; Prísl. 3:5, 6; Fil. 4:6, 7.

2. Uznávať zásadu vedenia hlavou. To kladie veľkú zodpovednosť na manžela. (1. Kor. 11:3; Ef. 5:25–33; Kol. 3:19) Vyžaduje si to tiež vážne úsilie zo strany manželky. — Ef. 5:22–24, 33; Kol. 3:18; 1. Petra 3:1–6.

3. Obmedziť pohlavný záujem na svojho manželského druha. (Prísl. 5:15–21; Hebr. 13:4) Láskyplný záujem o potreby manželského druha môže pomôcť chrániť ho pred pokušením konať nesprávne. — 1. Kor. 7:2–5.

4. Hovoriť spolu láskavo, ohľaduplne; vyhýbať sa výbuchom hnevu, podpichovaniu a drsným kritickým poznámkam. — Ef. 4:31, 32; Prísl. 15:1; 20:3; 21:9; 31:26, 28.

5. Byť pracovitý a spoľahlivý v starostlivosti o bývanie a ošatenie rodiny, ako aj pri príprave zdravých jedál. — Tít. 2:4, 5; Prísl. 31:10–31.

6. Pokorne uplatňovať biblické rady bez ohľadu na to, či ten druhý robí všetko, čo má robiť, alebo nie. — Rim. 14:12; 1. Petra 3:1, 2.

7. Venovať pozornosť rozvíjaniu osobných duchovných vlastností. — 1. Petra 3:3–6; Kol. 3:12–14; Gal. 5:22, 23.

8. Ak sú v rodine deti, poskytovať im potrebnú lásku, výchovu a disciplínu. — Tít. 2:4; Ef. 6:4; Prísl. 13:24; 29:15.