Jakob si cenil duchovné hodnoty

JAKOBOV život je poznačený konfliktmi a nešťastiami. Pre vražedný hnev svojho brata dvojčaťa je nútený utiecť, aby si zachránil život. Namiesto dievčaťa, ktoré miluje, si najprv berie inú ženu, pretože je podvedený, a nakoniec má štyri manželky a množstvo problémov, ktoré z toho vyplývajú. (1. Mojžišova 30:1–13) Dvadsať rokov pracuje pre muža, ktorý ho iba využíva. Zápasí s anjelom a utrpí trvalú ujmu. Jeho dcéra je znásilnená a jeho synovia vyprovokujú masakru. Smúti nad tragickou stratou svojho obľúbeného syna a manželky. Keď je nútený vo vysokom veku vysťahovať sa do inej krajiny, aby unikol pred hladom, priznáva, že jeho dní bolo „málo a boli tiesnivé“. (1. Mojžišova 47:9) Napriek tomu všetkému je Jakob duchovným mužom, ktorý dôveruje Bohu. Je jeho viera namieste? Čo sa môžeme naučiť z toho, ak pouvažujeme aspoň o niekoľkých Jakobových skúsenostiach?

Úplne iný ako jeho brat

Dôvodom konfliktu medzi Jakobom a jeho bratom bolo to, že Jakob si cenil duchovné bohatstvo, zatiaľ čo Ezau ním opovrhoval. Jakob sa zaujímal o sľub zmluvne potvrdený Abrahámovi a svoj život zasvätil starostlivosti o rodinu, ktorej členov Boh určil za dedičov tohto sľubu. Jehova ho preto „miloval“. Jakob bol „bezúhonný“, čo je výraz, ktorý naznačuje mravnú znamenitosť. Naproti tomu Ezau sa tak málo zaujímal o svoje duchovné dedičstvo, že ho Jakobovi predal takmer za nič. Keď si Jakob s Božím schválením uplatnil nárok na to, čo mu patrilo, a dostal požehnanie, ktoré mal pôvodne dostať jeho brat, Ezau sa rozpálil hnevom a chcel sa pomstiť. Jakob musel opustiť všetkých, ktorých miloval, ale čo nasledovalo potom, určite odohnalo všetky jeho chmúrne myšlienky. — Malachiáš 1:2, 3; 1. Mojžišova 25:27–34; 27:1–45.

Jehova vo sne Jakobovi ukázal anjelov vystupujúcich a zostupujúcich po rebríku alebo po kamenných schodoch medzi nebom a zemou a povedal, že bude chrániť Jakoba a jeho semeno: „Tvojím prostredníctvom a prostredníctvom tvojho semena sa budú žehnať všetky rodiny zeme. A pozri, som s tebou a budem ťa chrániť celou cestou, po ktorej ideš, a vrátim ťa na túto zem, lebo ťa nikdy neopustím, dokiaľ neurobím to, čo som ti hovoril.“ — 1. Mojžišova 28:10–15; poznámka pod čiarou v Reference Bible.

Aké upokojujúce slová! Jehova potvrdil, že sľuby dané Abrahámovi a Izákovi duchovne obohatia Jakobovu rodinu. Jakob sa takto dozvedel, že anjeli slúžia tým, ktorí majú Božie schválenie, a dostal uistenie o božskej ochrane. Vďačnosť za to prejavil tak, že sľúbil Jehovovi vernosť. — 1. Mojžišova 28:16–22.

Jakob si v žiadnom prípade neprisvojil Ezauovo dedičstvo. Jehova predtým než sa chlapci narodili, povedal, že „starší bude slúžiť mladšiemu“. (1. Mojžišova 25:23) ‚Ale nebolo by jednoduchšie, keby Jehova zariadil, aby sa Jakob narodil prvý?‘ mohol by sa niekto spýtať. Z toho, čo nasledovalo potom, sa učíme dôležitú pravdu. Boh nevyhradzuje požehnanie pre tých, ktorí si myslia, že naň majú nárok, ale prejavuje nezaslúženú láskavosť tým, ktorých si vyberie. Preto právo prvorodeného pripadlo Jakobovi, a nie jeho staršiemu bratovi, ktorý si ho necenil. Keďže prirodzení Židia ako národ prejavili rovnaký postoj ako Ezau, boli nahradení duchovným Izraelom. (Rimanom 9:6–16, 24) Ani dnes sa nedá dobrý vzťah k Jehovovi len tak zdediť, a to ani vtedy, keď sa niekto narodí v bohabojnej rodine. Všetci, ktorí túžia po Božom požehnaní, sa musia usilovať o zbožnosť a skutočne si ceniť duchovné veci.

Privítanie u Lábana

Keď Jakob prišiel do Pádan-aramu, aby si našiel manželku medzi svojimi príbuznými, stretol pri studni svoju sesternicu Ráchel, Lábanovu dcéru. Odstránil zo studne ťažký kamenný poklop a napojil zvieratá, ktoré Ráchel pásla.a Ráchel rýchlo bežala domov oznámiť, že prišiel Jakob, a Lában sa ponáhľal, aby sa s ním stretol. Ak Lában pritom myslel na bohatstvo, ktoré kedysi dostala jeho rodina od Abrahámovho služobníka, musel byť sklamaný, pretože Jakob prišiel s prázdnymi rukami. Lában však očividne videl niečo, čo mohol využiť — pracovitého robotníka. — 1. Mojžišova 28:1–5; 29:1–14.

Jakob im vyrozprával svoj príbeh. Nevieme, či spomenul aj lesť, ktorou získal právo prvorodeného, ale keď Lában počul ‚to všetko‘, povedal: „Si naozaj moja kosť a moje telo.“ Jeden učenec hovorí, že tento výrok sa môže brať ako srdečné pozvanie pre Jakoba, aby zostal, alebo ako potvrdenie toho, že z príbuzenského vzťahu vyplýva pre Lábana povinnosť ochraňovať Jakoba. Nech to bolo akokoľvek, Lában si veľmi rýchlo spočítal, ako môže využiť svojho synovca.

Lában predložil Jakobovi ponuku, ktorá sa mala stať jablkom sváru na nasledujúcich 20 rokov. „Si môj brat a máš mi slúžiť zadarmo?“ spýtal sa ho. „Povedz mi: Aká má byť tvoja mzda?“ Hoci sa Lában hral na veľkorysého strýka, svoje pokrvné príbuzenstvo s Jakobom degradoval na pracovnú zmluvu. Keďže Jakob veľmi miloval Ráchel, odpovedal: „Som ochotný ti slúžiť sedem rokov za Ráchel, tvoju mladšiu dcéru.“ — 1. Mojžišova 29:15–20.

Zásnuby v tom čase vstupovali do platnosti zaplatením ceny za nevestu rodine nevesty. Mojžišovský Zákon neskôr stanovil cenu 50 strieborných šeklov za pannu, ktorá bola zvedená. Učenec Gordon Wenham je presvedčený, že to bola „maximálna výška ceny za nevestu“, ale väčšinou bola táto suma „oveľa nižšia“. (5. Mojžišova 22:28, 29) Jakob takúto cenu nemohol vyplatiť. Preto ponúkol Lábanovi sedem rokov služby. „Keďže príležitostní robotníci dostávali v čase starovekého Babylona pol šekla až jeden šekel za mesiac“ ​(čo by bolo 42 až 84 šeklov za plných sedem rokov), pokračuje Wenham, „Jakob ponúkol Lábanovi za Ráchelinu ruku veľmi slušnú cenu za nevestu.“ Lában ponuku bez váhania prijal. — 1. Mojžišova 29:19.

Jakob tak veľmi miloval Ráchel, že tých sedem rokov sa mu zdalo len „ako niekoľko dní“. Potom si Jakob vyžiadal svoju nevestu, ktorá bola zahalená. Neočakával, že by ho Lában mohol oklamať. Predstavte si ten šok, keď na druhý deň ráno zistil, že nestrávil noc s Ráchel, ale s jej sestrou Leou! Jakob žiadal vysvetlenie: „Čo si mi to urobil? Neslúžil som ti azda za Ráchel? Tak prečo si ma podviedol?“ Lában odpovedal: „U nás nie je zvykom robiť tak, že dáme mladšiu ženu pred prvorodenou. Osláv plný týždeň tejto ženy. Potom dostaneš aj túto druhú ženu za službu, ktorú môžeš u mňa slúžiť ďalších sedem rokov.“ ​(1. Mojžišova 29:20–27) Bezmocný Jakob bol v pasci, a ak chcel získať Ráchel, nemohol urobiť nič iné ako prijať tieto podmienky.

Na rozdiel od prvých siedmich rokov boli tie nasledujúce veľmi trpké. Ako mohol Jakob prehliadnuť Lábanov podlý podvod? A čo Lea, ktorá mala na ňom svoj podiel viny? Samozrejme, Lában sa ani najmenej nezaujímal o nepokojnú budúcnosť, ktorú pripravil svojim dcéram. Staral sa iba o seba. Keď Lea v rýchlom slede porodila štyroch synov a Ráchel zostala neplodná, k hnevu sa pripojila aj závisť. Potom sa Ráchel, ktorá túžila po deťoch, rozhodla, že ponúkne svoju slúžku ako náhradnú matku, a Lea urobila z rivality to isté. A tak mal Jakob nakoniec 4 manželky, 12 synov a všetko, len nie šťastnú rodinu. Jehova však chcel urobiť z Jakoba veľký národ. — 1. Mojžišova 29:28–30:24.

Bohatstvo od Jehovu

Napriek skúškam Jakob videl, že Boh je s ním, tak ako sľúbil. Lában to videl tiež, pretože tých niekoľko zvierat, ktoré mal pri Jakobovom príchode, sa pod starostlivosťou jeho synovca rozrástlo na veľké stáda. Lában nechcel nechať Jakoba len tak odísť a ponúkol mu, nech si povie, aká bude jeho mzda za ďalšiu službu. Jakob si ako mzdu vyžiadal nezvyčajne sfarbené zvieratá, ktoré sa narodia v Lábanových stádach. V tej oblasti vraj boli ovce väčšinou biele a kozy a capy čierne alebo tmavohnedé; len menšina bola strakatá alebo bodkovaná. Lában si myslel, že robí dobrý obchod, a preto ochotne súhlasil a okamžite presunul všetky svoje zvieratá s nezvyčajnými znakmi preč, aby neprišli do kontaktu so stádami, ktoré zostali v Jakobovej starostlivosti. Zjavne bol presvedčený o tom, že Jakob z dohody veľa nezíska, určite nie ani 20 percent narodených kozliat a jahniat, čo bol podiel, ktorý pastieri v staroveku zvyčajne dostávali ako mzdu. Ale Lában sa mýlil, pretože Jehova bol s Jakobom. — 1. Mojžišova 30:25–36.

Božským vedením získaval Jakob statné zvieratá požadovaného sfarbenia. (1. Mojžišova 30:37–42) Jeho predpoklad s párením síce nebol správny, ale „z vedeckého hľadiska sa mohol požadovaný výsledok dosiahnuť postupným krížením... jednofarebných zvierat, ktoré boli nositeľmi recesívnych génov škvrnitosti,“ vysvetľuje učenec Nahum Sarna, a „také zvieratá sa vyznačujú... veľkou životaschopnosťou“.

Keď si Lában všimol výsledok, pokúšal sa zmeniť dohodu o tom, ktoré zvieratá patria jeho synovcovi — či pruhované, strakaté, alebo bodkované. Išlo mu o vlastný zisk, a hoci dohodu niekoľkokrát zmenil, Jehova sa vždy postaral o to, aby sa Jakobovi darilo. Lában mohol tak akurát škrípať zubami. Jakob si čoskoro nazhromaždil veľké bohatstvo, stáda, služobníkov, ťavy a osly, ale nie vďaka svojej dômyselnosti, ale vďaka Jehovovej podpore. Neskôr Ráchel a Lei povedal: „Váš otec sa so mnou zahrával a desaťkrát zmenil moju mzdu, ale Boh mu nedovolil, aby ma poškodil... Boh odoberal stádo dobytka vášmu otcovi a dával ho mne.“ Jehova tiež uistil Jakoba, že vidí všetko, čo mu robí Lában, ale že sa nemusí znepokojovať. „Vráť sa do svojej krajiny a k svojim príbuzným,“ povedal Boh, „a budem s tebou dobre zaobchádzať.“ — 1. Mojžišova 31:1–13; 32:9.

Keď sa Jakob nakoniec oslobodil od falošného Lábana, vydal sa na cestu domov. Aj keď prešlo už 20 rokov, Jakob sa stále bál Ezaua, a zvlášť keď sa dopočul, že sa jeho brat k nemu blíži so štyristo mužmi. Čo teraz? Jakob bol vždy duchovným človekom, ktorý dôveroval Bohu, a preto konal s vierou. Modlil sa k Bohu a uznal, že je nehodný Jehovovej veľkorysosti, a prosil Boha na základe sľubu, ktorý od neho dostal, aby ho aj s rodinou oslobodil z Ezauovej ruky. — 1. Mojžišova 32:2–12.

Potom sa stalo niečo nečakané. Nejaký cudzinec, anjel, ako sa neskôr ukázalo, celú noc zápasil s Jakobom a jediným dotykom mu vykĺbil stehennú kosť. Jakob nechcel anjela nechať odísť, kým ho nepožehná. Prorok Hozeáš neskôr povedal, že Jakob „plakal, aby si vyprosil priazeň“. (Hozeáš 12:2–4; 1. Mojžišova 32:24–29) Jakob vedel, že keď sa anjeli zjavili v minulosti, vždy išlo o splnenie abrahámovskej zmluvy prostredníctvom Abrahámovho semena. Preto energicky zápasil a dostal požehnanie. Vtedy Boh zmenil jeho meno na Izrael, čo znamená „ten, kto zápasí (vytrváva) s Bohom“ alebo „Boh zápasí“.

Si ochotný zápasiť?

Zápas s anjelom a stretnutie s Ezauom neboli jedinými kritickými situáciami, ktoré Jakob musel prekonať. Ale aj týchto niekoľko udalostí, o ktorých sme uvažovali, ukazuje, akým človekom bol Jakob. Zatiaľ čo Ezau nevydržal byť ani chvíľu hladný v záujme svojho práva prvorodeného, Jakob zápasil po celý svoj život, aby získal požehnania, a dokonca zápasil s anjelom. Tak ako Boh sľúbil, Jakob dostal božské vedenie a ochranu a stal sa praotcom veľkého národa a predkom Mesiáša. — Matúš 1:2, 16.

Si ochotný veľmi sa namáhať, takpovediac zápasiť, aby si získal Jehovovu priazeň? Pre tých, ktorí dnes chcú konať Božiu vôľu, je život plný ťažkostí a problémov, a niekedy je to boj, aby človek robil správne rozhodnutia. Ale znamenitý príklad Jakoba nám dáva silný podnet, aby sme sa držali nádeje na odmenu, ktorú má pre nás Jehova.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 31]

Jakob po celý svoj život zápasil, aby získal požehnania