Dovoľ, aby sila zvyku slúžila na tvoj úžitok
ISTÝ muž žil 12 rokov na predmestí Atén. Každý deň chodieval z práce domov tou istou cestou. Potom sa presťahoval na iné predmestie, ktoré bolo na druhej strane mesta. Jedného dňa po práci sa vracal domov. Až keď sa ocitol neďaleko svojho bývalého bydliska, uvedomil si, že išiel nesprávnym smerom. K svojmu predošlému domu prišiel silou zvyku!
Nie div, že silu zvyku alebo návyk ľudia niekedy nazývajú druhou povahou, to jest vplyvom, ktorý má mocný účinok na náš život. V tomto zmysle môžu byť zvyky pripodobnené k ohňu. Oheň môže byť vítaným svetlom v tme, môžeme sa pri ňom ohriať alebo si zohriať jedlo. Oheň však môže byť aj zúrivým nepriateľom, ktorý ničí životy a majetok. To isté platí aj o zvykoch. Ak sa zvyky správne pestujú, môžu byť veľmi užitočné. Ale môžu byť aj zhubné.
Muža, o ktorom sme sa zmienili v úvode, sila zvyku stála iba nejaký čas strávený v mestskej zápche. Ale v prípade dôležitejších vecí nás zvyky môžu odmeniť úspechom, alebo voviesť do nešťastia. Pouvažujme nad niektorými skutočnými príkladmi, ktoré nachádzame v Biblii a ktoré ukazujú, ako nám zvyky môžu pomôcť, alebo prekážať v našej službe Bohu a v našom vzťahu k nemu.
Biblické príklady dobrých a zlých zvykov
Noach, Jób a Daniel sa tešili z blízkeho vzťahu s Bohom. Biblia ich vyzdvihuje pre ich spravodlivosť. (Ezechiel 14:14) Je zaujímavé, že spôsob života týchto troch mužov ukázal, že mali vypestované dobré zvyky.
Noachovi Boh nariadil, aby postavil koráb, plavidlo dlhšie ako futbalové ihrisko a vyššie ako štvorposchodová budova. Taký obrovský projekt prekonával dielo akéhokoľvek staviteľa lodí v staroveku. Noach a sedem členov jeho rodiny postavili koráb bez pomoci moderného zariadenia. Okrem toho Noach vytrvalo kázal svojim súčasníkom. Môžeme si byť istí, že sa tiež staral o duchovné a telesné potreby svojej rodiny. (2. Petra 2:5) Aby to všetko mohol Noach zvládnuť, musel mať dobré pracovné návyky. Okrem toho sa o Noachovi v biblickom zázname hovorí ako o mužovi, ktorý „chodil s pravým Bohom... Noach konal podľa všetkého, čo mu prikázal Jehova.“ (1. Mojžišova 6:9, 22; 7:5) Keďže bol v Biblii vyhlásený za ‚bezchybného‘, musel chodiť s Bohom aj po potope a dokonca aj po tom, ako v Bábeli vypukla vzbura proti Jehovovi. Noach naozaj stále chodil s Bohom až do svojej smrti vo veku 950 rokov. — 1. Mojžišova 9:29.
Jóbovi dobré návyky pomohli, aby bol ‚bezúhonným a priamym‘ mužom. (Jób 1:1, 8; 2:3) Bolo jeho zvykom, že pôsobil ako rodinný kňaz pri predkladaní obetí za svoje deti po každej z ich hostín pre prípad, ak by „‚zhrešili a v svojom srdci prekliali Boha.‘ Tak to robieval Jób vždy.“ (Jób 1:5) V Jóbovej rodine boli zvyky zamerané na uctievanie Jehovu bezpochyby v popredí.
Daniel slúžil Jehovovi „so stálosťou“ počas celého svojho dlhého života. (Daniel 6:16, 20) Aké dobré duchovné návyky mal Daniel? Jednou vecou bolo, že sa pravidelne modlil k Jehovovi. Napriek kráľovskému výnosu proti tomuto zvyku Daniel „trikrát denne kľakal na kolená a modlil sa a vzdával chválu svojmu Bohu, ako to pravidelne robil predtým“. (Daniel 6:10) Nemohol sa vzdať svojho zvyku modliť sa k Bohu, aj keď sa to preukázalo ako životu nebezpečné. Tento zvyk nepochybne posilňoval Daniela na jeho životnej ceste, ktorá sa vyznačovala výnimočnou rýdzosťou pred Bohom. Daniel mal zrejme aj dobrý zvyk študovať vzrušujúce Božie sľuby a hlboko o nich uvažovať. (Jeremiáš 25:11, 12; Daniel 9:2) Tieto dobré zvyky mu iste pomohli, aby vytrval až do konca, aby verne bežal životný beh až do samého záveru.
Naproti tomu Díne sa nedarilo dobre, pretože mala zlý zvyk. „Vychádzala, aby sa vídavala s dcérami tej krajiny“, ktoré neboli ctiteľkami Jehovu. (1. Mojžišova 34:1) Tento zdanlivo neškodný zvyk viedol ku katastrofe. Najprv bola znásilnená Sichemom, mladým mužom, ktorého považovali za ‚najctihodnejšieho v celom dome jeho otca‘. Potom pomstychtivá reakcia jej dvoch bratov viedla k pozabíjaniu všetkých mužov v celom meste. Aký hrozný výsledok! — 1. Mojžišova 34:19, 25–29.
Ako si môžeme byť istí, že naše návyky sú pre nás užitočné, a nie škodlivé?
Využívaj svoje zvyky
Jeden filozof napísal: „Zvyky sú osud.“ Ale nemusia ním byť. Biblia veľmi jasne ukazuje, že sa môžeme rozhodnúť zmeniť svoje zlé návyky a pestovať dobré.
S dobrými zvykmi sa ide po kresťanskej životnej ceste omnoho účinnejšie a ľahšie. Alexios, kresťan z Grécka, hovorí: „Zvyk dodržiavať pracovný program na uskutočnenie rozličných úloh mi šetrí cenný čas.“ Theofilos, kresťanský starší, poukazuje na plánovanie ako na zvyk, ktorý mu pomáha byť efektívny. Hovorí: „Som pevne presvedčený, že by som si nedokázal úspešne vykonávať svoje kresťanské povinnosti bez návyku dobrého plánovania.“
Ako kresťania sme nabádaní, aby sme chodili „ďalej poriadne tým istým spôsobom“. (Filipanom 3:16) Zvyk je „ustálený spôsob konania, správania, návyk“. A práve dobré zvyky nám prospievajú, pretože nemusíme tráviť čas premýšľaním nad každým jednotlivým krokom; máme už zaužívaný dobrý postup, podľa ktorého sa riadime silou zvyku. Silné návyky sú takmer automatické. Podobne ako bezpečné návyky pri jazde autom môžu viesť šoféra, keď stojí pred nejakým nebezpečenstvom na ceste, aby si rýchlymi reakciami ochránil život, dobré návyky nám môžu pomôcť, aby sme pohotovo robili vhodné rozhodnutia na našej kresťanskej ceste.
Ako napísal anglický spisovateľ Jeremy Taylor: „Zvyky sú dcérami činnosti.“ Ak sú naše návyky dobré, potom môžeme vykonávať dobré skutky s ľahkosťou. Napríklad keď ako kresťanskí služobníci máme zvyk pravidelne sa podieľať na kazateľskej činnosti, bude pre nás ľahšie a radostnejšie vyjsť do zvestovateľskej služby. O apoštoloch čítame, že „každý deň bez prestania ďalej vyučovali v chráme a z domu do domu a oznamovali dobré posolstvo o Kristovi, Ježišovi“. (Skutky 5:42; 17:2) Na druhej strane, keď sa na službe podieľame len príležitostne, môžeme pociťovať obavy a budeme potrebovať viac času na to, aby sme sa dostali do stavu, keď sa budeme cítiť opäť smelí v tejto životne dôležitej kresťanskej činnosti.
To isté platí aj v ďalších oblastiach našich kresťanských návykov. Dobré zvyky nám môžu pomôcť, aby sme boli pravidelní v ‚čítaní Božieho slova dňom a nocou‘. (Jozua 1:8; Žalm 1:2) Jeden kresťan má zvyk čítať si z Biblie 20 až 30 minút pred spaním. Aj keď je veľmi unavený, zistil, že ak ide spať bez toho, žeby si prečítal z Biblie, nemôže sa dobre vyspať. Musí vstať a uspokojiť svoju duchovnú potrebu. Tento dobrý návyk mu tiež pomáha v tom, aby si za rok prečítal celú Bibliu, a tak to robieva už niekoľko rokov.
Náš Vzor, Ježiš Kristus, mal zvyk navštevovať zhromaždenia, kde sa rozoberala Biblia. „Podľa svojho zvyku v sabatný deň vošiel do synagógy a vstal, aby čítal.“ (Lukáš 4:16) Napríklad Joeovi, staršiemu, ktorý má veľkú rodinu a v práci dlho pracuje, pomohol zvyk vytvoriť si potrebu a odhodlanie pravidelne navštevovať zhromaždenia. Hovorí: „Tento zvyk ma podporuje, aby som chodil na zhromaždenia, čím mi zaobstaráva tak veľmi potrebnú duchovnú silu na úspešné zdolávanie problémov a náročných situácií.“ — Hebrejom 10:24, 25.
Takéto zvyky sú v kresťanských pretekoch o život nenahraditeľné. Správa z jednej krajiny, kde Jehovov ľud zažíval prenasledovanie, poznamenáva: „Bratia s dobrými duchovnými návykmi a hlbokým ocenením pre pravdu nemajú žiadne problémy s vernou vytrvalosťou, keď prídu skúšky, ale tí, ktorí v ‚priaznivom období‘ vynechávajú zhromaždenia, sú nepravidelní vo zvestovateľskej službe a robia kompromisy v malých záležitostiach, často zlyhávajú pri skúške ‚ohňom‘.“ — 2. Timotejovi 4:2.
Vyvaruj sa zlých návykov, využívaj dobré
Hovorí sa, že ‚človek by mal pestovať iba tie zvyky, ktoré chce, aby ho ovládali‘. Zlozvyky sú naozaj tyranským pánom. No dajú sa odbúrať.
Stella istý čas vášnivo pozerala televíziu. Pripúšťa: „Za každým zlým návykom, ktorému som podľahla, bolo zvyčajne ‚neškodné‘ odôvodnenie.“ Tak to bolo aj v prípade jej návyku nadmerného pozerania televízie. Hovorila si, že sa pozrie na nejaký program len preto, aby si „trochu oddýchla“ alebo aby „zmenila tempo“. Ale jej zvyk sa vymkol spod kontroly a držal ju pri televízii dlhé hodiny. Hovorí: „Najhoršie však bolo, že tento zlozvyk spomalil môj duchovný pokrok.“ S rozhodným úsilím nakoniec obmedzila čas, ktorý trávila pri televízore, a začala si programy viac vyberať. „Vždy sa snažím pripomenúť si dôvod, prečo som chcela skoncovať s týmto zlozvykom,“ hovorí Stella, „a spolieham sa na Jehovu, že ma v tomto mojom odhodlaní podporí.“
Kresťan menom Charalambos poukazuje na zlozvyk, ktorý mu bránil napredovať v duchovnom raste, a tým bolo otáľanie. „Keď som si uvedomil, že zvyk odkladať veci je škodlivý, začal som pracovať na zmene. Pri stanovovaní cieľov som konkrétne uvažoval nad tým, kedy a ako začnem na nich pracovať. Pravidelnosť v uplatňovaní mojich rozhodnutí a plánov bola tou správnou protilátkou a zostáva dobrým zvykom až doteraz.“ Skutočne, najlepšou náhradou za zlozvyky sú dobré návyky.
Naši spoločníci môžu tiež vplývať na pestovanie našich zvykov, dobrých aj zlých. Dobré zvyky sú nákazlivé, tak ako aj zlé. Tak ako „zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky“, aj dobrá spoločnosť nám môže poskytovať príklady užitočných návykov hodných napodobňovania. (1. Korinťanom 15:33) Čo je však najdôležitejšie, zvyky môžu posilniť, alebo oslabiť náš vzťah k Bohu. Stella hovorí: „Ak sú naše zvyky dobré, uľahčujú nám náš zápas v službe Jehovovi. Ak sú škodlivé, prekážajú našim snahám.“
Vytvor si dobré návyky a nechaj sa nimi viesť. Stanú sa mocnou a užitočnou silou v tvojom živote.
[Obrázok na strane 19]
Zvyky, podobne ako oheň, môžu byť užitočné, alebo zhubné
[Obrázok na strane 21]
V sabat bolo Ježišovým zvykom byť prítomný v synagóge pri čítaní Božieho Slova
[Obrázky na strane 22]
Dobré duchovné návyky posilňujú náš vzťah k Bohu