Počúvaj svoj vnútorný hlas

„Ľudia z národov, ktorí nemajú [Boží] zákon, prirodzene konajú veci zákona.“ — RIMANOM 2:14.

1, 2. a) Ako mnohí ľudia konali v záujme druhých? b) V ktorých biblických príkladoch sa zračí záujem o druhých ľudí?

JEDEN 20-ročný muž dostal na nástupišti metra epileptický záchvat a spadol na koľaje. Neďaleko stál muž s dvomi malými dcérkami. Keď to videl, pustil ich a skočil dole. Odtiahol muža do priestoru medzi koľajnicami a prikryl ho vlastným telom, aby ho ochránil pred vlakom, ktorý im so škripotom zabrzdil nad hlavou. Niektorí by možno tohto záchrancu nazvali hrdinom, ale on povedal: „Človek by mal robiť to, čo je správne. Urobil som to z lásky k človeku, nie kvôli uznaniu či sláve.“

² Možno poznáš niekoho, kto riskoval, aby pomohol druhým. Počas druhej svetovej vojny to urobili mnohí, keď ukrývali cudzích ľudí. Spomeň si tiež na skúsenosť apoštola Pavla a 275 ďalších, ktorí stroskotali na Malte blízko Sicílie. Miestni ľudia prišli týmto cudzincom na pomoc a prejavili im „mimoriadnu láskavosť“. (Skutky 27:27–28:2) Alebo spomínaš si na izraelské dievčatko, ktoré hoci neriskovalo svoj život, prejavilo záujem o blaho jedného zo svojich sýrskych únoscov? (2. Kráľov 5:1–4) Zamysli sa tiež nad Ježišovým známym podobenstvom o milosrdnom Samaritánovi. Kňaz i Lévita prešli okolo polomŕtveho Žida, príslušníka ich národa, bez povšimnutia, kým Samaritán vynaložil mimoriadne úsilie, aby mu pomohol. Toto podobenstvo v priebehu stáročí zapôsobilo na srdce ľudí mnohých kultúr. — Lukáš 10:29–37.

3, 4. Ako protirečí nesebecké, altruistické cítenie ľudí evolučnej teórii?

³ Je pravda, že žijeme v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. Mnohí ľudia sú „divokí“ a „bez lásky k dobru“. (2. Timotejovi 3:1–3) Nie sme napriek tomu z času na čas svedkami nejakého skutku ľudskej láskavosti, prejaveného možno dokonca nám osobne? Sklon pomáhať druhému aj za cenu osobnej straty je u ľudí taký bežný, že niektorí tento sklon označujú ako „ľudskosť“.

⁴ Takáto ochota pomôcť aj za cenu osobných obetí sa dá pozorovať u ľudí všetkých rás a kultúr a protirečí tvrdeniu, že človek sa vyvinul v boji o „prežitie najschopnejšieho“, v ktorom platil „zákon džungle“. Francis S. Collins, genetik, ktorý viedol projekt americkej vlády s cieľom dešifrovať ľudský genóm (DNA), povedal: „Nesebecký altruizmus predstavuje pre evolucionistu veľký problém... Nedá sa vysvetliť úsilím jednotlivých sebeckých génov o prežitie.“ Povedal tiež: „Niektorí ľudia sa obetujú v prospech ľudí, ktorí nepatria do ich bližšieho okruhu a s ktorými nemajú absolútne nič spoločné... Nezdá sa, že by sa to dalo vysvetliť darwinovským modelom.“

„Hlas svedomia“

 5. Čo je možné často pozorovať u ľudí?

⁵ Dr. Collins poukazuje na jeden z aspektov našej schopnosti konať nesebecky, keď hovorí o ‚hlase svedomia, ktorý nám káže pomáhať druhým, aj keď za to nič nedostaneme‘.a Jeho zmienka o „svedomí“ nám môže pripomenúť to, čo zdôraznil apoštol Pavol: „Kedykoľvek ľudia z národov, ktorí nemajú zákon, prirodzene konajú veci zákona, títo, hoci nemajú zákon, sú zákonom sami sebe. Tí dokazujú, že majú obsah zákona napísaný v srdci, zatiaľ čo s nimi svedčí ich svedomie a ich vlastné myšlienky ich obviňujú alebo tiež ospravedlňujú.“ — Rimanom 2:14, 15.

 6. Prečo všetci ľudia nesú pred Stvoriteľom zodpovednosť za svoje konanie?

⁶ Pavol v liste Rimanom poukázal na to, že ľudia nesú za svoje konanie pred Bohom zodpovednosť, lebo jeho existencia a vlastnosti sú zjavné z toho, čo vidíme. Je to tak „od stvorenia sveta“. (Rimanom 1:18–20; Žalm 19:1–4) Pravda, mnohí ignorujú svojho Stvoriteľa a vedú neviazaný spôsob života. Ale Božou vôľou je, aby ľudia uznali jeho spravodlivosť a robili pokánie zo zlých skutkov. (Rimanom 1:22–2:6) Židia na to mali nepopierateľný dôvod — prostredníctvom Mojžiša dostali Boží Zákon. Ale aj národy, ktoré nemali „Božie sväté vyhlásenia“, mali uznať, že Boh existuje. — Rimanom 2:8–13; 3:2.

7, 8. Nakoľko rozšírený je zmysel pre spravodlivosť a o čom to svedčí?

⁷ Silným dôvodom, prečo by všetci mali uznať Boha a konať podľa toho, je náš vnútorný zmysel pre to, čo je správne a čo nesprávne. Náš zmysel pre spravodlivosť poukazuje na to, že máme svedomie. Predstav si takúto situáciu: Niekoľko detí stojí v rade na hojdačku. Zrazu jedno dieťa predbehne ostatné. ‚To nie je fér!‘ kričia viaceré deti. Teraz si polož otázku: ‚Ako je možné, že dokonca aj mnohé deti spontánne dávajú najavo zmysel pre spravodlivosť?‘ Ich konanie je dôkazom toho, že majú vnútorný mravný zmysel. Pavol napísal: „Kedykoľvek ľudia z národov, ktorí nemajú zákon, prirodzene konajú veci zákona.“ Nepovedal „ak niekedy“, akoby to bolo niečo zriedkavé. Povedal „kedykoľvek“ alebo „keď“, čím naznačil, že sa to stáva často. Teda to, že ľudia „prirodzene konajú veci zákona“, znamená, že ich vnútorný mravný zmysel ich podnecuje konať v súlade s tým, čo čítame v Božom písanom zákone.

⁸ Tento sklon k tomu, čo je z morálneho hľadiska správne, je badateľný v mnohých krajinách. Jeden profesor z Cambridgeskej univerzity poznamenal, že normy Babylončanov, Egypťanov, Grékov a tiež austrálskych domorodcov a amerických Indiánov obsahovali „odsúdenie útlaku, vraždy, zrady a klamstva, ako aj príkazy zaobchádzať láskavo so starými ľuďmi, s deťmi a so slabými jednotlivcami“. A Dr. Collins napísal: „Zdá sa, že myšlienka správneho a nesprávneho je spoločná pre všetkých príslušníkov ľudskej rasy.“ Nepripomína ti to slová z Rimanom 2:14?

Ako funguje tvoje svedomie?

 9. Čo je svedomie a ako ti môže pomôcť, keď sa ešte len chystáš niečo urobiť?

⁹ Podľa Biblie je svedomie vnútorná schopnosť preskúmať a zhodnotiť svoje konanie. Akoby ti nejaký vnútorný hlas hovoril, či robíš dobre, alebo nie. „Moje svedomie svedčí so mnou v svätom duchu,“ hovorí Pavol o tomto vnútornom hlase. (Rimanom 9:1) Tento hlas sa napríklad môže ozvať vopred, keď zvažuješ, či urobiť niečo, čo bude mať morálne dôsledky. Svedomie ti môže pomôcť posúdiť to, čo sa ešte len chystáš urobiť, a môže ti naznačiť, ako sa budeš cítiť, keď to urobíš.

10. Akým spôsobom často funguje svedomie?

¹⁰ Častejšie sa však svedomie ozve až po tom, ako niečo urobíš. Keď bol Dávid na úteku pred kráľom Saulom, mal príležitosť zachovať sa neúctivo voči Božiemu pomazanému kráľovi a využil ju. Potom však „Dávida bilo jeho srdce“. (1. Samuelova 24:1–5; Žalm 32:3, 5) V tejto správe sa nevyskytuje slovo „svedomie“, ale presne to Dávid cítil — reakciu svojho svedomia. Každý z nás už niekedy cítil výčitky svedomia. Niečo sme urobili a potom nás to trápilo, hrýzlo nás svedomie. Niektorých ľudí, ktorí nezaplatili dane, tak trápilo svedomie, že neskôr svoj dlh splatili. Iných svedomie podnietilo priznať sa svojmu manželskému partnerovi k cudzoložstvu. (Hebrejom 13:4) Ale keď človek koná v súlade so svojím svedomím, môže pociťovať spokojnosť a vnútorný pokoj.

11. Prečo môže byť nebezpečné ‚nechať sa viesť len svojím svedomím‘? Znázorni to.

¹¹ Teda stačí len ‚nechať sa viesť svojím svedomím‘? Počúvať svoje svedomie je dobré, ale jeho hlas nás môže veľmi pomýliť. Áno, hlas ‚človeka, ktorým sme vnútri‘, nás môže sklamať. (2. Korinťanom 4:16) Zamysli sa nad jedným príkladom. Biblia hovorí o Štefanovi, oddanom Kristovom nasledovníkovi, ktorý bol „plný milosti a moci“. Nejakí Židia ho vyvliekli z Jeruzalema a ukameňovali ho na smrť. Saul (ktorý sa neskôr stal apoštolom Pavlom) stál obďaleč a „schvaľoval jeho vraždu“. Títo Židia boli očividne takí presvedčení o správnosti svojho konania, že ich svedomie ich netrápilo. Tak to určite bolo aj v prípade Saula, lebo aj potom „ešte stále dýchal hrozbou a vraždou proti Pánovým učeníkom“. Hlas jeho svedomia ho vtedy zjavne neviedol správnym smerom. — Skutky 6:8; 7:57–8:1; 9:1.

12. Napríklad akým spôsobom môže byť ovplyvnené naše svedomie?

¹² Čo mohlo ovplyvňovať Saulovo svedomie? Jedným z činiteľov mohol byť úzky kontakt s určitými ľuďmi. Mnohým z nás sa už stalo, že telefonovali s niekým, koho hlas znel veľmi podobne ako hlas jeho otca. Zafarbenie synovho hlasu môže byť do istej miery zdedené, ale syn môže prebrať aj otcov spôsob reči. Podobne mohol mať na Saula vplyv úzky kontakt so Židmi, ktorí nenávideli Ježiša a odporovali jeho učeniu. (Ján 11:47–50; 18:14; Skutky 5:27, 28, 33) Áno, Saulovi spoločníci mohli ovplyvniť jeho vnútorný hlas, jeho svedomie.

13. Ako môže prostredie ovplyvňovať svedomie človeka?

¹³ Na svedomie človeka môže mať vplyv aj kultúra alebo prostredie, v ktorom žije, podobne ako môže niekto vplyvom prostredia hovoriť nejakým nárečím alebo s určitým prízvukom. (Matúš 26:73) Tak to určite bolo u starovekých Asýrčanov. Boli známi militarizmom a ich tesané reliéfy ich znázorňujú, ako mučia zajatcov. (Náhum 2:11, 12; 3:1) O Ninivčanoch za Jonášových dní čítame, že nepoznali „rozdiel medzi svojou pravicou a ľavicou“. To znamená, že nemali správne meradlo na posúdenie toho, čo je z Božieho hľadiska správne alebo nesprávne. Predstav si, ako asi takéto prostredie mohlo ovplyvniť svedomie niekoho, kto vyrastal v Ninive! (Jonáš 3:4, 5; 4:11) Podobne aj dnes môže byť niečie svedomie ovplyvnené postojom ľudí okolo neho.

Ako si školiť vnútorný hlas

14. Ako naše svedomie súvisí so správou v 1. Mojžišovej 1:27?

¹⁴ Jehova obdaril Adama a Evu svedomím a my sme tento dar po nich zdedili. V 1. Mojžišovej 1:27 sa píše, že ľudia sú vytvorení na Boží obraz. To neznamená, že sa fyzicky podobajú Bohu, lebo Boh je duch a my sme z mäsa a kostí. Sme vytvorení na Boží obraz v tom zmysle, že máme jeho vlastnosti vrátane mravného zmyslu s fungujúcim svedomím. Tento fakt nám poskytuje kľúč k jednému zo spôsobov, ako si môžeme posilniť svoje svedomie, aby bolo spoľahlivejšie. Potrebujeme sa viac učiť o Stvoriteľovi a približovať sa k nemu.

15. Ako môžeme mať úžitok zo spoznávania nášho Otca?

¹⁵ Biblia ukazuje, že v istom zmysle je Jehova Otcom každého z nás. (Izaiáš 64:8) Verní kresťania, či už majú nádej na život v nebi, alebo v pozemskom raji, môžu oslovovať Boha slovom Otec. (Matúš 6:9) Mali by sme túžiť stále viac sa približovať k nášmu Otcovi, a tak si osvojovať jeho názory a normy. (Jakub 4:8) Mnohí o to nemajú záujem. Sú ako Židia, ktorým Ježiš povedal: „Nikdy ste nepočuli jeho hlas ani nevideli jeho podobu; a jeho slovo vo vás nezostáva.“ ​(Ján 5:37, 38) Ani my sme nikdy nepočuli skutočný hlas Boha, a predsa môže byť jeho slovo v nás, a tak sa môžeme Bohu postupne čoraz viac podobať a cítiť tak, ako cíti on.

16. Čo sa zo správy o Jozefovi dozvedáme o školení nášho svedomia a o tom, ako by sme mali reagovať, keď nám svedomie niečo hovorí?

¹⁶ Ukazuje to správa o Jozefovi v Putifárovom dome. Putifárova manželka sa pokúšala Jozefa zviesť. Hoci Jozef žil v čase, keď ešte nebola napísaná žiadna z kníh Biblie a nebolo ani Desať prikázaní, reagoval slovami: „Ako by som sa... mohol dopustiť takého veľkého zla a v skutočnosti hrešiť proti Bohu?“ ​(1. Mojžišova 39:9) Nepovedal to len preto, že sa chcel páčiť svojej rodine; tá žila ďaleko odtiaľ. V prvom rade sa chcel páčiť Bohu. Jozef poznal Božiu normu týkajúcu sa manželstva — jeden muž mal mať jednu manželku a tí dvaja mali byť „jedným telom“. A pravdepodobne počul o tom, ako reagoval Abimelech, keď sa dozvedel, že Rebeka je vydatá — uvedomoval si, že vziať si ju by bolo nesprávne, že by to priviedlo vinu na jeho ľud. A počul aj to, že Jehova v tomto prípade výsledok požehnal, a tým dal najavo svoj názor na cudzoložstvo. To, že Jozef poznal všetky tieto skutočnosti, pravdepodobne zosilnilo hlas jeho zdedeného svedomia a podnietilo ho nedopustiť sa sexuálnej nemravnosti. — 1. Mojžišova 2:24; 12:17–19; 20:1–18; 26:7–14.

17. Prečo sme v lepšej situácii ako Jozef, keď sa usilujeme byť ako náš Otec?

¹⁷ Pravdaže, my sme dnes v lepšej situácii ako Jozef. Máme celú Bibliu, z ktorej môžeme spoznávať zmýšľanie a pocity nášho Otca vrátane toho, čo schvaľuje a čo zakazuje. Čím viac sa pohrúžime do štúdia Písiem, tým viac sa môžeme približovať k Bohu a byť ako on. Keď to tak budeme robiť, signály nášho svedomia budú pravdepodobne stále viac zodpovedať zmýšľaniu nášho Otca. Budú stále viac v súlade s jeho vôľou. — Efezanom 5:1–5.

18. Čo môžeme robiť, aby napriek vplyvom, ktorým sme boli vystavení v minulosti, naše svedomie fungovalo spoľahlivejšie?

¹⁸ A ako je to s vplyvom prostredia? Možno nás ovplyvnilo zmýšľanie a konanie našich príbuzných, ako aj prostredie, v ktorom sme vyrastali. A tak hlas nášho svedomia mohol byť utlmený alebo skreslený, mal „prízvuk“ ľudí okolo nás. Pravda, svoju minulosť nemôžeme zmeniť, ale môžeme sa rozhodnúť, že si budeme vyberať takých spoločníkov a zvolíme si také prostredie, ktoré bude mať na naše svedomie dobrý vplyv. Dôležitým krokom je pravidelne sa stretávať s oddanými kresťanmi, ktorí sa už dlho usilujú byť ako ich Otec. Výbornou príležitosťou sú na to zborové zhromaždenia vrátane spoločenstva pred ich začiatkom i po ich skončení. Môžeme si všímať biblicky správne zmýšľanie a reakcie spolukresťanov, ako aj ich ochotu počúvať svoje svedomie, keď im tlmočí Boží názor a Boží spôsob konania. Časom nám to pomôže, aby sme aj my uviedli svoje svedomie do súladu s biblickými zásadami, a tak sa priblížili k Božiemu obrazu. Keď zladíme svoj vnútorný hlas so zásadami nášho Otca a necháme na seba pôsobiť dobrý vplyv spolukresťanov, naše svedomie bude fungovať spoľahlivejšie a budeme viac naklonení počúvať, čo nám hovorí. — Izaiáš 30:21.

19. Ktoré stránky svedomia si ešte zasluhujú pozornosť?

¹⁹ Napriek tomu niektorí zvádzajú každodenný boj, aby konali podľa toho, čo im hovorí ich svedomie. V ďalšom článku sa budeme zaoberať niektorými situáciami, s ktorými sa kresťania stretávajú. Keď budeme o takýchto situáciách uvažovať, budeme môcť jasnejšie pochopiť úlohu svedomia, ako aj to, prečo môže byť svedomie jednotlivých kresťanov odlišné a ako môžeme stále citlivejšie reagovať na jeho hlas. — Hebrejom 6:11, 12.

[Poznámka pod čiarou]

Čo si sa naučil?

• Ako je možné, že so zmyslom pre to, čo je správne a čo nesprávne, čiže so svedomím, sa stretávame vo všetkých kultúrach?

• Prečo si musíme dávať pozor, aby sme sa nenechali viesť len svojím svedomím?

• Napríklad akými spôsobmi si môžeme školiť svoj vnútorný hlas?

[Obrázky na strane 23]

Dávid mal výčitky svedomia...

... ale Saula z Tarzu svedomie netrápilo

[Obrázok na strane 24]

Svedomie si môžeme školiť