Život

Definícia: Činný stav, ktorý odlišuje rastliny, zvieratá, ľudí a duchovné bytosti od neživých predmetov. Hmotné živé veci majú obyčajne schopnosť rásť, majú metabolizmus, reagujú na vonkajšie podnety a majú schopnosť rozmnožovať sa. Rastlinstvo má síce aktívny život, ale nie taký život, aký má duša obdarená zmyslami. V pozemských dušiach, zvieracích i ľudských, je jednak činná životná sila, ktorá ich oživuje, a jednak dych, ktorý udržiava túto životnú silu.

Život v najplnšom zmysle, ako je uplatnený na inteligentné osoby, je dokonalá existencia s právom na ňu. Ľudská duša nie je nesmrteľná. Ale verní Boží služobníci majú vyhliadku na večný život v dokonalosti — pre mnohých to znamená život na zemi, pre „malé stádo“ ako dedičov Božieho Kráľovstva život v nebi. Pri vzkriesení k duchovnému životu dostávajú aj členovia tejto kráľovskej triedy nesmrteľnosť čiže druh života, ktorý nemusí byť udržiavaný ničím stvoreným.

Aký je zmysel ľudského života?

Základom toho, aby náš život mal zmysel, je uznanie Zdroja života. Keby bol život výsledkom neinteligentnej náhody, naša existencia by nemohla mať zmysel a pred nami by nebola žiadna spoľahlivá budúcnosť, pre ktorú by sme mohli plánovať. Ale Skutky 17:24, 25, 28 nás poučujú: „Boh, ktorý stvoril svet a všetko v ňom... dáva všetkým život a dych a všetko. Lebo od neho máme život, pohybujeme sa a sme.“ Zjavenie 4:11, ktoré je adresované Bohu, dodáva: „Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“ ​(Pozri aj strany 51–58 pod nadpisom „Boh“.)

Spôsob života, ktorý je v rozpore so Stvoriteľovými požiadavkami a s jeho smernicami pre šťastný život, vedie k sklamaniu. Galaťanom 6:7, 8 varuje: „Nedajte sa zviesť: Bohu sa nemožno posmievať. Veď čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať; lebo kto rozsieva s ohľadom na svoje telo, zožne od svojho tela porušenosť.“ — Tiež Galaťanom 5:19–21. (Pozri aj nadpis „Nezávislosť“.)

Hriech zdedený po Adamovi bráni ľuďom, aby sa teraz úplne tešili zo života, aký si Boh predsavzal na začiatku. Rimanom 8:20 uvádza, že následkom božského rozsudku po Adamovom hriechu ,bolo tvorstvo [ľudstvo] podrobené márnosti‘. Apoštol Pavol napísal o svojej vlastnej situácii, v ktorej bol ako hriešny človek: „Som telesný, zapredaný hriechu. Lebo nerobím to dobré, čo chcem, ale robím to zlé, čo nechcem. Podľa človeka, ktorým som vnútri, mám skutočné potešenie v Božom zákone, ale v svojich údoch badám iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a vedie ma do zajatia zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja biedny človek!“ — Rim. 7:14, 19, 22–24.

Keď uplatňujeme biblické zásady a kladieme na prvé miesto konanie Božej vôle, nachádzame najväčšie šťastie, aké je dnes možné, a náš život nadobúda hlboký zmysel. My svojou službou nemôžeme Boha obohatiť; on nás vyučuje ,na náš úžitok‘. (Iz. 48:17) Biblia radí: „Buďte stáli, nepohnuteľní, majte vždy hojnosť práce v Pánovom diele, pretože viete, že vaša namáhavá práca v spojitosti s Pánom nie je márna.“ — 1. Kor. 15:58.

Biblia stavia pred nás vyhliadku na večný život v dokonalosti, ak vkladáme vieru v Jehovove opatrenia pre život a kráčame po jeho cestách. Táto nádej je pevne podložená; nepovedie k sklamaniu; činnosť v súlade s touto nádejou môže dať nášmu životu skutočný zmysel už dnes. — Ján 3:16; Tít. 1:2; 1. Petra 2:6.

Boli ľudia vytvorení len na to, aby niekoľko rokov žili a potom zomreli?

1. Mojž. 2:15–17: „Boh Jehova vzal človeka [Adama] a osadil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a staral sa o ňu. A Boh Jehova uložil tiež človekovi tento príkaz: ,Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.‘“ ​(Boh tu nehovoril o smrti ako o nevyhnutnej okolnosti, ale ako o následku hriechu. Nabádal Adama, aby sa jej vyhol. Porovnaj Rimanom 6:23.)

1. Mojž. 2:8, 9: „Boh Jehova vysadil záhradu v Edene, na východ, a tam dal človeka, ktorého vytvoril. Boh Jehova dal, aby vyrástol zo zeme každý strom žiadúci na pohľad a dobrý na jedenie a aj strom života uprostred záhrady.“ ​(Po Adamovom hriechu bol ľudský pár vyhnaný z Edenu, aby nejedli zo stromu života, ako hovorí 1. Mojžišova 3:22, 23. Zdá sa, že keby bol Adam zostal poslušný svojmu Stvoriteľovi, Boh by mu časom dovolil jesť z tohto stromu na znak toho, že Adam sa ukázal hodným večného života. Prítomnosť stromu života v Edene na takúto vyhliadku poukazovala.)

Žalm 37:29: „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ ​(Tento sľub jasne ukazuje, že Božie základné predsavzatie so zemou a s ľudstvom sa nezmenilo.)

Pozri aj stranu 301 pod nadpisom „Smrť“.

Ale ako je to s nami dnes? Má byť náš život len krátko trvajúcou existenciou často kazenou utrpením?

Rim. 5:12: „Pre jedného človeka [Adama] prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ ​(Toto sme všetci zdedili — nie preto, že by to bolo Božím predsavzatím, ale ako následok Adamovho hriechu.) (Pozri aj nadpis „Osud“.)

Jób 14:1: „Človek zrodený zo ženy má krátky život a je presýtený nepokojom.“ ​(To do veľkej miery charakterizuje život v tomto nedokonalom systéme vecí.)

No aj za takýchto podmienok môže byť náš život bohato odmeňujúci a zmysluplný. Pozri látku na stranách 433, 434 o zmysle ľudského života.

Je život na zemi len skúškou, ktorá má rozhodnúť, kto pôjde do neba?

Pozri strany 199–205 pod nadpisom „Nebo“.

Máme nesmrteľnú dušu, ktorá ďalej žije aj po smrti hmotného tela?

Pozri strany 77–81 pod nadpisom „Duša“.

Na akom základe môže niekto dúfať v niečo viac, než je súčasná krátka ľudská existencia?

Mat. 20:28: „Syn človeka [Ježiš Kristus] neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“

Ján 3:16: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“

Hebr. 5:9: „Keď sa [Ježiš Kristus] stal dokonalým, stal sa zodpovedným za večnú záchranu všetkých, ktorí ho poslúchajú.“ ​(Tiež Ján 3:36)

Ako sa uskutočnia vyhliadky na život v budúcnosti?

Sk. 24:15: „Mám nádej v Bohu, nádej, ktorú aj títo sami prechovávajú, že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ ​(V tom sú zahrnutí ľudia, ktorí verne slúžili Bohu v minulosti, i veľký počet tých, ktorí nikdy nevedeli o pravom Bohu dosť na to, aby prijali alebo zavrhli jeho cesty.)

Ján 11:25, 26: „Ježiš jej [sestre muža, ktorého neskôr priviedol späť k životu] riekol: ,Ja som vzkriesenie a život. Ten, kto prejavuje vieru vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť; a každý, kto žije a prejavuje vieru vo mňa, vôbec nikdy nezomrie. Veríš tomu?‘“ ​(Takže okrem nádeje na vzkriesenie Ježiš predložil ľuďom žijúcim v čase konca súčasného zlého sveta ešte niečo iné. Tí, ktorí majú nádej na to, že budú pozemskými poddanými Božieho Kráľovstva, majú vyhliadku na prežitie a na to, že vôbec nikdy nezomrú.)

Poskytuje ľudské telo nejaké doklady toho, že bolo vytvorené pre večný život?

Je všeobecne uznávanou skutočnosťou, že počas svojho života, či už žijeme 70 alebo aj 100 rokov, ani zďaleka nevyužijeme kapacitu ľudského mozgu. Encyclopædia Britannica uvádza, že ľudský mozog „je obdarený značne vyšším potenciálom, než aký sa dá využiť v priebehu jedného ľudského života“. (1976, zv. 12, s. 998) Vedec Carl Sagan hovorí, že ľudský mozog môže uchovávať informácie, ktoré „by zaplnili asi dvadsať miliónov zväzkov čiže toľko, koľko sa ich nachádza v najväčších knižniciach sveta“. (Cosmos, 1980, s. 278) O kapacite „záznamového systému“ ľudského mozgu biochemik Isaac Asimov napísal, že tento systém je „dokonale schopný zvládnuť akýkoľvek náklad učenia a pamäti, aký mu môže uložiť ľudská bytosť — a ešte miliardkrát viac“. — The New York Times Magazine, 9. októbra 1966, s. 146. (Prečo bol ľudský mozog obdarený takou kapacitou, ak nemala byť využitá? Nie je rozumné nazdávať sa, že ľudia s kapacitou učiť sa donekonečna boli vlastne vytvorení tak, aby žili večne?)

Je život aj na iných planétach?

The New York Times uvádzajú: „Pátranie po inteligentnom živote inde vo vesmíre... sa začalo pred 25 rokmi... Táto obrovská úloha, ktorá zahŕňa preskúmanie stámiliárd hviezd, až dosiaľ nepriniesla nijaké jasné doklady o tom, že mimo Zeme existuje život.“ — 2. júla 1984, s. A1.

The Encyclopedia Americana hovorí: „[Okrem našej Slnečnej sústavy] neboli s určitosťou objavené nijaké iné planéty. Ale v prípade každej planéty, ktorá by mohla existovať mimo Slnečnej sústavy, je možnosť, že tam vznikol život a vyvinul sa do vyspelej civilizácie.“ ​(1977, zv. 22, s. 176) (Odvtedy bolo mimo našej slnečnej sústavy objavených veľa planét, ale nič nenasvedčuje tomu, že by na niektorej z nich bol život. Neodráža však tento citát skutočnosť, že významnou pohnútkou pri nesmierne nákladnom pátraní po živote v kozme je túžba nájsť nejaký dôkaz pre evolučnú teóriu, nejaký doklad, že človek nebol stvorený Bohom a že sa mu teda nemusí zodpovedať?)

Biblia zjavuje, že život na tejto zemi nie je jediný život, ktorý existuje. Jestvujú duchovné bytosti — Boh a anjeli — ktoré človeka oveľa prevyšujú v inteligencii a sile. Tieto bytosti už s ľuďmi nadviazali spojenie a vysvetlili im pôvod života i to, aké je riešenie zdrvujúcich problémov, pred ktorými stojí svet. (Pozri nadpisy „Biblia“ a „Boh“.)