Väčšie požehnania prostredníctvom novej zmluvy
„Ježiš... je sprostredkovateľom úmerne lepšej zmluvy.“ — HEBREJOM 8:6.
1. Kto sa prejavil ako ,semeno ženy‘ sľúbené v Edene a ako mu bola ,rozmliaždená päta‘?
KEĎ Adam s Evou zhrešili, Jehova vyniesol nad Satanom, ktorý podviedol Evu, takýto rozsudok: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“ (1. Mojžišova 3:15) Semeno sľúbené v Edene sa napokon objavilo, keď bol Ježiš v roku 29 n. l. pokrstený v rieke Jordán. Pri jeho smrti na mučeníckom kole v roku 33 n. l. sa splnila časť tohto starovekého proroctva. Satan ,rozmliaždil pätu‘ Semenu.
2. Ako Ježišova smrť podľa jeho vlastných slov prináša ľudstvu úžitok?
2 Hoci bola táto rana nesmierne bolestivá, našťastie nebola trvalá. Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych ako nesmrteľný duch a vystúpil k svojmu Otcovi do neba, kde predložil hodnotu svojej preliatej krvi ako „výkupné na výmenu za mnohých“. Splnili sa tým jeho vlastné slová: „Tak musí byť vyvýšený Syn človeka, aby každý, kto verí v neho, mal večný život. Lebo tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ (Matúš 20:28; Ján 3:14–16; Hebrejom 9:12–14) Nová zmluva hrá kľúčovú úlohu v splnení Ježišovho proroctva.
Nová zmluva
3. Kedy sa prvýkrát ukázalo, že nová zmluva je v platnosti?
3 Ježiš krátko pred smrťou povedal svojim nasledovníkom, že jeho preliata krv je „krv [novej] zmluvy“. (Matúš 26:28; Lukáš 22:20) Desať dní po tom, čo vystúpil do neba, sa ukázalo, že nová zmluva je v platnosti, keď bol svätý duch vyliaty asi na 120 učeníkov zhromaždených v jednej hornej miestnosti v Jeruzaleme. (Skutky 1:15; 2:1–4) Uvedením týchto 120 učeníkov do novej zmluvy sa ukázalo, že „predošlá“ zmluva, zmluva Zákona, je teraz už zastaraná. — Hebrejom 8:13.
4. Zlyhala stará zmluva? Vysvetli to.
4 Zlyhala snáď stará zmluva? Rozhodne nie. Je pravda, že odkedy bola nahradená, telesný Izrael už nebol Božím zvláštnym ľudom. (Matúš 23:38) Ale to sa stalo pre neposlušnosť Izraela a preto, že zavrhli Jehovovho Pomazaného. (2. Mojžišova 19:5; Skutky 2:22, 23) No kým bol Zákon nahradený, priniesol veľa dobrého. Po stáročia poskytoval prístupovú cestu k Bohu a ochranu pred falošným náboženstvom. Obsahoval záblesky novej zmluvy a jeho opakované obete znázorňovali, ako zúfalo človek potrebuje byť vykúpený z hriechu a smrti. Áno, Zákon bol „vychovávateľom vedúcim ku Kristovi“. (Galaťanom 3:19, 24; Rimanom 3:20; 4:15; 5:12; Hebrejom 10:1, 2) No práve prostredníctvom novej zmluvy sa malo požehnanie sľúbené Abrahámovi uskutočniť v plnej miere.
Národy požehnané prostredníctvom Abrahámovho Semena
5, 6. Kto je v základnom, duchovnom splnení abrahámovskej zmluvy Abrahámovým Semenom a ktorý národ ako prvý získal prostredníctvom neho požehnanie?
5 Jehova sľúbil Abrahámovi: „Prostredníctvom tvojho semena sa budú určite žehnať všetky národy zeme.“ (1. Mojžišova 22:18) Pod starou zmluvou boli mnohí cudzinci mierneho srdca požehnaní vďaka spoločenstvu s Izraelom, národným semenom Abraháma. V základnom duchovnom splnení bol však Semenom Abraháma iba jeden dokonalý človek. Pavol to vysvetlil, keď povedal: „Sľuby boli vyrieknuté Abrahámovi a jeho semenu. Nehovorí: ,A semenám‘, akoby mnohým, ale akoby jednému: ,A tvojmu semenu‘, ktorým je Kristus.“ — Galaťanom 3:16.
6 Áno, Ježiš je Abrahámovým Semenom a prostredníctvom neho národy získavajú požehnanie, ktoré oveľa prevyšuje všetko, čo mohol dostať telesný Izrael. No prvým národom, ktorý dostal toto požehnanie, bol sám Izrael. Krátko po Letniciach roku 33 n. l. apoštol Peter povedal jednej skupine Židov: „Vy ste synovia prorokov a zmluvy, ktorú Boh uzavrel s vašimi predkami, keď povedal Abrahámovi: ‚A v tvojom semene budú požehnané všetky rody zeme.‘ Keď Boh vzkriesil svojho Služobníka, poslal ho najprv k vám, aby vás požehnal tak, že každého odvráti od jeho zlých skutkov.“ — Skutky 3:25, 26.
7. Ktoré národy boli požehnané prostredníctvom Ježiša, Abrahámovho Semena?
7 Onedlho bolo toto požehnanie rozšírené na Samaritánov a potom na pohanov. (Skutky 8:14–17; 10:34–48) Niekedy medzi rokmi 50 a 52 n. l. Pavol napísal kresťanom v Galácii v Malej Ázii: „Písmo, ktoré videlo vopred, že Boh vyhlási ľudí z národov za spravodlivých vierou, oznámilo Abrahámovi vopred dobré posolstvo, totiž: ,Prostredníctvom teba budú požehnané všetky národy.‘ Preto tí, čo sa pridŕžajú viery, sú požehnaní spolu s verným Abrahámom.“ (Galaťanom 3:8, 9; 1. Mojžišova 12:3) Hoci mnohí z kresťanov v Galácii boli „ľudia z národov“, boli požehnaní prostredníctvom Ježiša pre svoju vieru. Ako?
8. Čo to znamenalo pre kresťanov v Pavlovej dobe, byť požehnaní prostredníctvom Abrahámovho Semena, a koľkí nakoniec dostanú takéto požehnanie?
8 Pavol povedal galatským kresťanom, nech boli akéhokoľvek pôvodu, toto: „Ak patríte Kristovi, ste naozaj Abrahámovým semenom, dedičmi sľubu.“ (Galaťanom 3:29) Pre týchto Galaťanov znamenalo požehnanie prostredníctvom Abrahámovho Semena možnosť byť účastníkmi novej zmluvy a tiež možnosť byť spoludedičmi s Ježišom, spoločníkmi s Ježišom v Abrahámovom semene. Nevieme, aký počet obyvateľov mal staroveký Izrael. Vieme len to, že ich bolo „ako zrniek piesku, ktorých je množstvo pri mori“. (1. Kráľov 4:20) Poznáme však konečný počet Ježišových druhov v duchovnom semene — 144 000. (Zjavenie 7:4; 14:1) Týchto 144 000 vychádza z „každého kmeňa a jazyka a ľudu a národa“ ľudstva a udeľujú požehnania abrahámovskej zmluvy ešte ďalším. — Zjavenie 5:9.
Proroctvo sa splnilo
9. Ako majú tí, čo sú v novej zmluve, Jehovov zákon vo svojom vnútri?
9 Keď Jeremiáš predpovedal novú zmluvu, napísal: „‚Toto je tá zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch,‘ je Jehovov výrok. ,Ja vložím svoj zákon do nich a napíšem im ho do srdca.‘“ (Jeremiáš 31:33) Pre tých, čo sú v novej zmluve, je charakteristické, že slúžia Jehovovi z lásky. (Ján 13:35; Hebrejom 1:9) Jehovov zákon je napísaný v ich srdci a vrúcne túžia konať jeho vôľu. Pravda, aj v starovekom Izraeli niektorí verní jednotlivci veľmi milovali Jehovov zákon. (Žalm 119:97) Mnohí ho však nemilovali. A predsa zostali časťou národa. V novej zmluve nemôže zostať nikto, kto nemá Boží zákon napísaný v srdci.
10, 11. Ako sa Jehova ,stáva Bohom‘ tých, čo sú v novej zmluve, a ako ho všetci budú poznať?
10 Jehova ďalej povedal o tých, čo sú v novej zmluve: „Ja sa stanem ich Bohom a oni sa stanú mojím ľudom.“ (Jeremiáš 31:33) V starovekom Izraeli mnohí uctievali bohov národov, ale zostali Izraelitmi. Na základe novej zmluvy Jehova vytvoril duchovný národ, „Boží Izrael“, ktorý nahradil telesný Izrael. (Galaťanom 6:16; Matúš 21:43; Rimanom 9:6–8) No časťou tohto nového duchovného národa nezostane nikto, kto prestane uctievať výlučne Jehovu.
11 Jehova tiež povedal: „Budú [ma] poznať všetci od najmenšieho z nich až po najväčšieho z nich.“ (Jeremiáš 31:34) V Izraeli mnohí Jehovu jednoducho ignorovali, keď hovorili: „Jehova neurobí dobré a neurobí zlé.“ (Sofoniáš 1:12) Časťou Božieho Izraela nemôže zostať nikto, kto ignoruje Jehovu alebo poškvrňuje čisté uctievanie. (Matúš 6:24; Kolosanom 3:5) Duchovní Izraeliti sú „ľud, ktorý pozná Boha“. (Daniel 11:32) S radosťou ,prijímajú poznanie o jedinom pravom Bohu a o Ježišovi Kristovi‘. (Ján 17:3) Poznanie Ježiša prehlbuje ich poznanie Boha, lebo Ježiš jedinečným spôsobom „podal o [Bohu] vysvetlenie“. — Ján 1:18; 14:9–11.
12, 13. a) Na akom základe Jehova odpúšťa hriechy tých, čo sú v novej zmluve? b) V čom je nová zmluva lepšia ako stará zmluva, pokiaľ ide o odpustenie hriechov?
12 Nakoniec Jehova sľúbil: „Odpustím totiž ich previnenie a na ich hriech už viac nebudem spomínať.“ (Jeremiáš 31:34b) Mojžišov Zákon obsahoval stovky písaných pravidiel, ktoré boli Izraeliti vyzvaní poslúchať. (5. Mojžišova 28:1, 2, 15) Každý, kto porušil Zákon, predkladal obete na prikrytie svojich hriechov. (3. Mojžišova 4:1–7; 16:1–31) Mnohí Židia uverili, že sa môžu stať spravodlivými prostredníctvom svojich skutkov podľa Zákona. Kresťania si však uvedomujú, že svojimi skutkami si spravodlivosť nikdy nemôžu vyslúžiť. Nemôžu sa vyhnúť hriechu. (Rimanom 5:12) Pod novou zmluvou je možné spravodlivé postavenie pred Bohom len na základe Ježišovej obete. No také postavenie je dar, nezaslúžená láskavosť od Boha. (Rimanom 3:20, 23, 24) Jehova stále vyžaduje od svojich služobníkov poslušnosť. Pavol hovorí, že tí, čo sú v novej zmluve, sú „pod zákonom voči Kristovi“. — 1. Korinťanom 9:21.
13 Teda aj pre kresťanov platí obeť za hriech, ale je to obeť oveľa vyššej hodnoty, než bola hodnota obetí pod zmluvou Zákona. Pavol napísal: „Každý kňaz [pod zmluvou Zákona] zaujíma každodenne svoje miesto, aby preukazoval verejnú službu a často obetoval rovnaké obete, lebo tie nikdy nemôžu úplne odstrániť hriechy. Ale [Ježiš] natrvalo obetoval jednu obeť za hriechy a posadil sa po Božej pravici.“ (Hebrejom 10:11, 12) Keďže kresťania v novej zmluve prejavujú vieru v Ježišovu obeť, Jehova ich vyhlasuje za spravodlivých, bez hriechu, a tak môžu byť pomazaní ako jeho duchovní synovia. (Rimanom 5:1; 8:33, 34; Hebrejom 10:14–18) Keď pre ľudskú nedokonalosť predsa zhrešia, môžu prosiť Jehovu o odpustenie a na základe Ježišovej obete im Jehova odpustí. (1. Jána 2:1, 2) No ak si zvolia cestu úmyselného hriechu, strácajú svoje spravodlivé postavenie a výsadu byť účastníkmi novej zmluvy. — Hebrejom 2:2, 3; 6:4–8; 10:26–31.
Stará a nová zmluva
14. Aká obriezka sa vyžadovala pod zmluvou Zákona a aká sa vyžaduje pod novou zmluvou?
14 V starej zmluve boli muži obrezávaní na znak toho, že sú pod Zákonom. (3. Mojžišova 12:2, 3; Galaťanom 5:3) Keď vznikol kresťanský zbor, niektorí si mysleli, že nežidovskí kresťania by mali byť tiež obrezaní. Ale apoštoli a starší v Jeruzaleme, vedení Božím Slovom a svätým duchom, pochopili, že to nie je potrebné. (Skutky 15:1, 5, 28, 29) O niekoľko rokov Pavol povedal: „Židom nie je ten, kto ním je navonok, ani obriezka nie je to, čo je navonok na tele. Ale ten je Žid, kto je ním vnútri, a jeho obriezka je obriezka srdca duchom, a nie písaným zákonníkom.“ (Rimanom 2:28, 29) Doslovná obriezka, dokonca ani u telesných Židov, už v Jehovových očiach nemala duchovnú hodnotu. Tí, ktorí boli v novej zmluve, museli mať obrezané srdce, nie telo. Čokoľvek v ich myšlienkach, túžbach a pohnútkach, čo sa Jehovovi nepáči alebo je v jeho očiach nečisté, musí byť odrezané.a Mnohí sú dnes živým svedectvom moci svätého ducha zmeniť takto spôsob zmýšľania. — 1. Korinťanom 6:9–11; Galaťanom 5:22–24; Efezanom 4:22–24.
15. Aký je Boží Izrael v porovnaní s telesným Izraelom, pokiaľ ide o kráľovskú vládu?
15 V usporiadaní zmluvy Zákona bol Kráľom Izraela Jehova a po čase uplatňoval svoju zvrchovanosť prostredníctvom ľudských kráľov v Jeruzaleme. (Izaiáš 33:22) Jehova je tiež Kráľom Božieho Izraela, duchovného Izraela, a od roku 33 n. l. vládne prostredníctvom Ježiša Krista, ktorý dostal „všetku moc v nebi a na zemi“. (Matúš 28:18; Efezanom 1:19–23; Kolosanom 1:13, 14) Dnes Boží Izrael uznáva Ježiša ako Kráľa Božieho nebeského Kráľovstva, ktoré bolo zriadené v roku 1914. Ježiš je oveľa lepší Kráľ, než bol dokonca Ezechiáš, Joziáš a iní verní králi starovekého Izraela. — Hebrejom 1:8, 9; Zjavenie 11:15.
16. Akým druhom kňazstva je Boží Izrael?
16 Izrael nebol len kráľovstvom, ale mal aj pomazané kňazstvo. V roku 33 n. l. Boží Izrael nahradil telesný Izrael a stal sa Jehovovým „služobníkom“, jeho „svedkami“. (Izaiáš 43:10) Jehovove slová Izraelu zaznamenané v Izaiášovi 43:21 a v 2. Mojžišovej 19:5, 6 sa od toho času vzťahovali na duchovný Boží Izrael. Boží nový duchovný národ bol teraz „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud pre zvláštne vlastníctvo“ a bol zodpovedný za to, aby sa ,široko-ďaleko oznamovali Jehovove znamenitosti‘. (1. Petra 2:9) Všetci v Božom Izraeli, muži i ženy, tvoria kolektívne kňazstvo. (Galaťanom 3:28, 29) Ako druhotná časť Abrahámovho semena teraz hovoria: „Radujte sa, národy, s jeho ľudom.“ (5. Mojžišova 32:43) Tí z duchovného Izraela, ktorí sú ešte na zemi, tvoria „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45–47) Prijateľnú svätú službu Bohu možno vykonávať iba v spoločenstve s nimi.
Božie Kráľovstvo — konečné splnenie
17. Akým narodením prechádzajú tí, čo sú v novej zmluve?
17 Izraeliti, ktorí sa narodili po roku 1513 pred n. l., boli v zmluve Zákona od narodenia. Tí, ktorých Jehova prijíma do novej zmluvy, sa tiež v určitom zmysle narodia — v ich prípade ide o duchovné narodenie. Ježiš sa o tom zmienil pred farizejom Nikodémom, keď povedal: „Pravdivo, pravdivo ti hovorím: Ak sa nenarodí niekto znovu, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ (Ján 3:3) Prvými nedokonalými ľuďmi, ktorí sa mali takto znova narodiť, bolo 120 učeníkov na Letnice roku 33 n. l. Keďže boli vyhlásení za spravodlivých pod novou zmluvou, dostali svätého ducha ako „závdavok“ svojho kráľovského dedičstva. (Efezanom 1:14) ,Narodili sa z ducha‘, aby sa stali adoptívnymi Božími synmi. Tým sa stali aj Ježišovými bratmi a ,spoludedičmi s Kristom‘. (Ján 3:6; Rimanom 8:16, 17) To, že sa ,narodili znovu‘, otvorilo cestu nádherným vyhliadkam.
18. Aké nádherné vyhliadky sa účastníkom novej zmluvy otvárajú tým, že sa narodili znovu?
18 Keď Ježiš sprostredkoval novú zmluvu, uzavrel so svojimi nasledovníkmi ešte ďalšiu zmluvu, keď povedal: „Robím s vami zmluvu, ako môj Otec urobil zmluvu so mnou, o kráľovstve.“ (Lukáš 22:29) Táto zmluva o Kráľovstve pripravuje cestu splneniu jedného pozoruhodného videnia zaznamenaného v Danielovi 7:13, 14, 22, 27. Daniel videl ,niekoho podobného synovi človeka‘, ktorý dostal kráľovskú autoritu od ,Pradávneho dní‘, Jehovu Boha. Potom Daniel videl, že „svätí sami prevzali kráľovstvo do vlastníctva“. Ježiš je ten niekto „podobný synovi človeka“, kto — v roku 1914 — dostal nebeské Kráľovstvo od Jehovu Boha. Jeho učeníci pomazaní duchom sú „svätí“, ktorí sa na tomto Kráľovstve podieľajú s ním. (1. Tesaloničanom 2:12) Ako?
19, 20. a) Aké záverečné, nádherné splnenie bude mať Jehovov sľub daný Abrahámovi pre tých, čo sú v novej zmluve? b) Aká ďalšia otázka si vyžaduje úvahu?
19 Po smrti sú títo pomazaní podobne ako Ježiš vzkriesení z mŕtvych ako nesmrteľní duchovní tvorovia, aby s ním slúžili ako králi a kňazi v nebi. (1. Korinťanom 15:50–53; Zjavenie 20:4, 6) Aká nádherná vyhliadka! „Budú vládnuť ako králi nad zemou“, nielen v krajine Kanaan. (Zjavenie 5:10) Budú ,vlastniť aj brány svojich nepriateľov‘? (1. Mojžišova 22:17) Áno, a veľmi jednoznačne, keď budú svedkami zničenia nepriateľskej náboženskej neviestky, Veľkého Babylona, a keď títo vzkriesení pomazaní budú spolu s Ježišom pásť národy „železným prútom“ a spolu s ním rozdrvia Satanovi hlavu. Tak budú mať účasť na splnení posledného detailu proroctva v 1. Mojžišovej 3:15. — Zjavenie 2:26, 27; 17:14; 18:20, 21; Rimanom 16:20.
20 Niektorí sa však môžu pýtať: Týka sa abrahámovská zmluva a nová zmluva len 144 000 verných duší? Nie, lebo ako uvidíme v nasledujúcom článku, aj iní, ktorí nie sú priamymi účastníkmi týchto zmlúv, budú prostredníctvom nich požehnaní.
[Poznámka pod čiarou]
a Pozri Insight on the Scriptures, 1. zväzok, strana 470. Vydala Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.
Spomínaš si?
◻ Kedy sa prvýkrát ukázalo, že nová zmluva je v platnosti?
◻ Čo sa dosiahlo starou zmluvou?
◻ Kto je v prvom rade Abrahámovým Semenom a v akom poradí boli národy žehnané prostredníctvom tohto Semena?
◻ Čo znamená pre 144 000 záverečné splnenie abrahámovskej zmluvy a novej zmluvy?
[Obrázok na strane 15]
Odpustenie hriechov má hlbší význam pre tých, čo sú pod novou zmluvou, ako pre tých, čo boli pod starou zmluvou