Dôstojná úloha žien medzi ranými Božími služobníkmi
„Boh Jehova ďalej povedal: ‚Pre človeka nie je dobre, aby bol stále sám. Urobím mu pomocníčku ako jeho doplnok.‘“ — 1. MOJŽIŠOVA 2:18.
1. Ako jeden biblický slovník opisuje údel žien v staroveku?
„V STAROVEKU sa nikde v oblasti okolo Stredozemného mora či na Blízkom východe nedostávalo ženám takej slobody, z akej sa tešia v súčasnej západnej spoločnosti. Vo všeobecnosti ženy boli podriadené mužom tak, ako boli otroci podriadení slobodným a mladí starším... Viac si vážili deti mužského rodu než deti ženského rodu a niekedy sa o dievčatká vôbec nestarali a nechávali ich zomrieť.“ Takto opisuje jeden biblický slovník údel žien v staroveku.
2, 3. a) V akej situácii sú dnes podľa jednej správy mnohé ženy? b) Aké otázky vznikajú?
2 V mnohých častiach sveta nie je ani v súčasnosti situácia oveľa lepšia. V roku 1994 sa výročná správa o ľudských právach, ktorú vydáva ministerstvo zahraničných vecí USA, prvýkrát zameriavala na zaobchádzanie so ženami. „Údaje zo 193 krajín ukazujú, že každodenná diskriminácia je existujúcou skutočnosťou“, informoval o tejto správe titulok v novinách New York Times.
3 Keďže po celej zemi je so zbormi Jehovových svedkov spojený veľký počet žien z rôzneho kultúrneho prostredia, vznikajú niektoré otázky: Je práve opísané zaobchádzanie so ženami v súlade s tým, aké Boh pôvodne zamýšľal? Ako sa k ženám správali tí, ktorí v biblických časoch uctievali Jehovu? A ako by sa malo zaobchádzať so ženami dnes?
„Pomocníčka“ a „doplnok“
4. Čo Jehova povedal, keď bol prvý muž nejaký čas sám v záhrade Eden, a čo potom Boh urobil?
4 Keď bol Adam v záhrade Eden istý čas sám, Jehova povedal: „Pre človeka nie je dobre, aby bol stále sám. Urobím mu pomocníčku ako jeho doplnok.“ (1. Mojžišova 2:18) Hoci Adam bol dokonalý muž, na vykonanie Stvoriteľovho predsavzatia bolo potrebné ešte niečo iné. Preto Jehova stvoril ženu a uzavrel prvé manželstvo. — 1. Mojžišova 2:21–24.
5. a) Ako biblickí pisatelia často používajú hebrejské podstatné meno prekladané ako „pomocník“? b) Čo je naznačené skutočnosťou, že Jehova sa zmienil o prvej žene ako o „doplnku“?
5 Naznačujú slová „pomocníčka“ a „doplnok“, že úloha, ktorú Boh určil žene, bola ponižujúca? Naopak. Biblickí pisatelia často vzťahujú na Boha hebrejské podstatné meno (ʽezer), ktoré sa prekladá ako „pomocník“. Jehova sa napríklad prejavuje ako „náš pomocník a náš štít“. (Žalm 33:20; 2. Mojžišova 18:4; 5. Mojžišova 33:7) V Hozeášovi 13:9 sa dokonca sám Jehova zmieňuje o sebe ako o „pomocníkovi“ Izraela. A čo sa týka hebrejského slova (neghedh), ktoré sa prekladá ako „doplnok“, jeden biblický bádateľ vysvetľuje: „Pomoc, ktorá sa očakáva, nie je iba pomocou v jeho každodennej práci či pri plodení detí... ale vzájomná podpora, ktorú spoločný život umožňuje.“
6. Čo bolo povedané po stvorení ženy a prečo?
6 Nie je teda nič ponižujúce na tom, že Jehova opísal ženu ako „pomocníčku“ a „doplnok“. Žena mala svoje jedinečné duševné, citové a telesné uspôsobenie. Bola vhodným náprotivkom a uspokojujúcim doplnkom muža. Boli odlišní, ale obaja boli potrební, aby ‚naplnili zem‘ v súlade so Stvoriteľovým predsavzatím. Bolo to zjavne po stvorení muža i ženy, keď „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré“. — 1. Mojžišova 1:28, 31.
7, 8. a) Ako ovplyvnila úlohu ženy skutočnosť, že v Edene došlo k hriechu? b) Aké otázky vznikajú v súvislosti so spĺňaním 1. Mojžišovej 3:16 medzi tými, ktorí uctievajú Jehovu?
7 Keď došlo k hriechu, situácia muža i ženy sa zmenila. Jehova vyniesol rozsudok nad nimi oboma ako nad hriešnikmi. „Veľmi zväčším bolesti tvojej ťarchavosti,“ povedal Jehova Eve, pričom hovoril o možnom dôsledku, ktorý pripúšťa, ako keby ho sám spôsobil. Dodal: „V pôrodných bolestiach budeš rodiť deti a budeš žiadostivo túžiť po svojom manželovi, a on bude nad tebou vládnuť.“ (1. Mojžišova 3:16) Odvtedy nad mnohými manželkami vládli, a často drsne, ich manželia. Namiesto toho, aby si ich cenili ako pomocníčky a ako doplnok, často s nimi zaobchádzali skôr ako so slúžkami či otrokyňami.
8 Čo však splnenie 1. Mojžišovej 3:16 znamenalo pre ženy uctievajúce Jehovu? Boli odsunuté do podradného, poníženého postavenia? Rozhodne nie! Ale ako je to s biblickými správami, ktoré hovoria o zvykoch a praktikách, ktoré sa dotýkali žien a ktoré by sa dnes v určitých spoločnostiach mohli javiť ako neprijateľné?
Rozumieť biblickým zvykom
9. Aké tri veci by sme mali mať na pamäti, keď uvažujeme o zvykoch, ktoré sa týkajú žien v biblických časoch?
9 V biblických časoch Boží služobníci zaobchádzali so ženami dobre. Pravda, keď uvažujeme o zvykoch, ktoré sa týkali žien tej doby, je užitočné pamätať na niekoľko vecí. Po prvé, keď Biblia hovorí o nepríjemných situáciách, ktoré vznikli v dôsledku sebeckej nadvlády zlých mužov, neznamená to, že Boh schvaľoval také zaobchádzanie so ženami. Po druhé, i keď Jehova istý čas určité zvyky u svojich služobníkov toleroval, reguloval ich tak, aby ženy chránil. Po tretie, musíme dávať pozor na to, aby sme neposudzovali staroveké zvyky podľa novodobých noriem. Určité zvyky, ktoré by sa ľuďom žijúcim dnes mohli zdať nepríjemné, nemuseli ženy v tom čase považovať za ponižujúce. Pouvažujme o niektorých príkladoch.
10. Ako sa Jehova pozeral na polygamiu a z čoho vidno, že nikdy neodstúpil od svojej pôvodnej normy monogamie?
10 Polygamia:a Podľa pôvodného Jehovovho predsavzatia sa manželka nemala deliť o svojho manžela s inou ženou. Boh stvoril Adamovi iba jednu manželku. (1. Mojžišova 2:21, 22) Po vzbure v Edene sa polygamia prvýkrát objavila v rodovej línii Kaina. Napokon sa stala zvykom a osvojili si ju aj niektorí z tých, čo uctievali Jehovu. (1. Mojžišova 4:19; 16:1–3; 29:21–28) Hoci Jehova polygamiu pripustil a poslúžila zvýšeniu počtu Izraelitov, prejavil ohľad voči ženám tým, že tento zvyk reguloval tak, aby boli manželky a ich deti chránené. (2. Mojžišova 21:10, 11; 5. Mojžišova 21:15–17) Okrem toho Jehova nikdy neodstúpil od svojej pôvodnej normy monogamie. Noach a jeho synovia, ktorým bol zopakovaný príkaz, aby ‚boli plodní a naplnili zem‘, žili v monogamnom manželstve. (1. Mojžišova 7:7; 9:1; 2. Petra 2:5) Sám Boh sa predstavil ako monogamný manžel, keď symbolicky vyjadril svoj vzťah k Izraelu. (Izaiáš 54:1, 5) Okrem toho Ježiš Kristus znovu zaviedol pôvodnú Božiu normu monogamie a raný kresťanský zbor sa ňou riadil. — Matúš 19:4–8; 1. Timotejovi 3:2, 12.
11. Prečo sa v biblických časoch platila cena za nevestu? Bolo to pre ženy ponižujúce?
11 Platenie ceny za nevestu: Kniha Ancient Israel—Its Life and Institutions (Staroveký Izrael — jeho život a inštitúcie) uvádza: „Táto povinnosť zaplatiť určitú sumu peňazí alebo jej protihodnotu rodine dievčaťa zjavne dáva izraelskému manželstvu vonkajšie zdanie kúpy. Zdá sa však, že [cena za nevestu] nebola ani tak cenou zaplatenou za ženu ako kompenzáciou danou [jej] rodine.“ (Kurzíva od nás.) Platenie ceny za nevestu teda slúžilo pre rodinu ženy ako kompenzácia za stratu jej služieb a za úsilie a výdavky, ktoré si starostlivosť rodiny o ňu vyžadovala. Ženu to preto neponižovalo, ale naopak, potvrdzovalo to jej hodnotu pre jej rodinu. — 1. Mojžišova 34:11, 12; 2. Mojžišova 22:16; pozri Strážnu vežu z 15. januára 1989, strany 21–24, angl.
12. a) Akými výrazmi sa Písma niekedy zmieňujú o ženatých mužoch a vydatých ženách? Boli tieto výrazy pre ženy urážlivé? b) Čo je pozoruhodné na výrazoch, ktoré použil Jehova v Edene? (Pozri poznámku pod čiarou.)
12 Manželia ako „vlastníci“: Udalosť zo života Abraháma a Sáry, ktorá sa odohrala okolo roku 1918 pred n. l., naznačuje, že vtedy bolo zrejme zvykom považovať ženatého muža za „vlastníka“ (po hebrejsky baʽal) a vydatú ženu za ‚vlastnenú‘ (po hebrejsky beʽulah). (1. Mojžišova 20:3) Tieto výrazy sa v Písmach niekedy takto používajú a nič nenaznačuje, že by ich ženy v predkresťanskej dobe považovali za urážlivé.b (5. Mojžišova 22:22) S manželkami sa však nemalo zaobchádzať ako s nejakým kusom majetku. Nehnuteľnosti či iný majetok bolo možné kúpiť, predať a aj zdediť, ale v prípade manželky to tak nebolo. „Dedičstvo po otcoch je dom a majetok,“ hovorí biblické príslovie, „ale rozvážna manželka je od Jehovu.“ — Príslovia 19:14; 5. Mojžišova 21:14.
Dôstojná úloha
13. Čo to znamenalo pre ženy, keď sa bohabojní muži riadili príkladom Jehovu a poslúchali jeho Zákon?
13 Aká bola teda úloha žien medzi Božími služobníkmi v predkresťanskom období? Ako sa na ne pozerali a ako sa k nim správali? Jednoducho povedané, keď sa bohabojní muži riadili príkladom samotného Jehovu a poslúchali jeho Zákon, ženy si zachovali dôstojnosť a tešili sa z mnohých práv a výsad.
14, 15. Čo naznačuje, že v Izraeli boli ženy v úcte, a prečo mohol Jehova právom očakávať od mužov, ktorí ho uctievajú, že budú mať ženy v úcte?
14 Ženy mali byť v úcte. Boží Zákon pre Izrael nariaďoval, aby tak otcovia, ako aj matky boli v úcte. (2. Mojžišova 20:12; 21:15, 17) „Máte sa každý báť svojej matky a svojho otca,“ hovorí 3. Mojžišova 19:3. Keď pri jednej príležitosti Bat-šeba prišla k svojmu synovi Šalamúnovi, „kráľ ihneď vstal, aby jej vyšiel v ústrety, a poklonil sa jej“ na znak úcty. (1. Kráľov 2:19) Encyclopaedia Judaica poznamenáva: „Prorocké prirovnania Božej lásky k Izraelu k láske manžela k jeho manželke boli možné iba v spoločnosti, v ktorej boli ženy v úcte.“
15 Jehova očakáva od mužov, ktorí ho uctievajú, že budú mať ženy v úcte, pretože aj on sám ich má v úcte. Naznačujú to biblické texty, v ktorých Jehova obrazne používa zážitky žien a pripodobňuje svoje city k citom žien. (Izaiáš 42:14; 49:15; 66:13) To čitateľom pomáha porozumieť, čo Jehova cíti. Je zaujímavé, že hebrejský výraz pre „milosrdenstvo“ alebo „zľutovanie“, ktorý Jehova vzťahuje na seba, úzko súvisí so slovom „maternica“ a môže byť opísaný ako „materský cit“. — 2. Mojžišova 33:19; Izaiáš 54:7.
16. Aké príklady ukazujú, že rady zbožných žien sa cenili?
16 Rady zbožných žien sa cenili. Keď bohabojný Abrahám pri jednej príležitosti váhal vziať do úvahy radu svojej zbožnej manželky Sáry, Jehova mu povedal: „Počúvaj jej hlas.“ (1. Mojžišova 21:10–12) Ezauove chetitské manželky „boli Izákovi a Rebeke zdrojom horkosti ducha“. Po čase sa Rebeka vyjadrila, že by prežívala úzkosť, keby sa ich syn Jakob mal oženiť s Chetitkou. Ako na to Izák zareagoval? Správa hovorí: „Izák preto zavolal Jakoba a požehnal ho a prikázal a povedal mu: ‚Nesmieš si vziať manželku z kanaanskych dcér.‘“ Áno, i keď Rebeka nedala priamo radu, jej manžel pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy jej city. (1. Mojžišova 26:34, 35; 27:46; 28:1) Neskôr sa kráľ Dávid vyhol krvnej vine, pretože počúvol naliehavú prosbu Abigail. — 1. Samuelova 25:32–35.
17. Čo ukazuje, že ženy mali v rodine určitú mieru autority?
17 Ženy mali v rodine určitú mieru autority. Deti boli nabádané: „Počúvaj, syn môj, kázeň svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky.“ (Príslovia 1:8) Opis „schopnej manželky“ v 31. kapitole Prísloví ukazuje, že pracovitá vydatá žena nielen viedla domácnosť, ale mohla robiť aj transakcie s nehnuteľnosťami, udržiavať úrodné pole, viesť malý obchod a mohla byť známa svojimi slovami múdrosti. Najdôležitejšia zo všetkého bola ženina chvályhodná, úctivá bázeň pred Jehovom. Nie div, že hodnota takej manželky bola „omnoho väčšia ako hodnota koralov“! Vzácny červený koral si vysoko cenili ako klenot a ako predmet na dekoratívne účely. — Príslovia 31:10–31.
Ženy, ktorým bola prejavená zvláštna Božia priazeň
18. Ako boli niektoré ženy v biblických časoch poctené zvláštnou priazňou?
18 Jehovova úcta k ženám sa odzrkadľovala vo zvláštnej priazni, ktorou poctil niektoré ženy v biblických časoch. Hagar, Sáru a manželku Manoacha navštívili anjeli a odovzdali im božské pokyny. (1. Mojžišova 16:7–12; 18:9–15; Sudcovia 13:2–5) Pri svätostánku boli „slúžiace ženy“ a na Šalamúnovom dvore boli speváčky. — 2. Mojžišova 38:8; 1. Samuelova 2:22; Kazateľ 2:8.
19. Ako Jehova niekedy používal ženy, aby ho reprezentovali?
19 Niekoľkokrát v dejinách Izraela použil Jehova ženu, aby ho reprezentovala alebo zaňho hovorila. O prorokyni Debore čítame: „Synovia Izraela vychádzali k nej na súd.“ (Sudcovia 4:5) Keď Izrael porazil kanaanskeho kráľa Jabina, Debora mala skutočne mimoriadnu výsadu. Je zjavné, že zložila, prinajmenšom sčasti, víťaznú pieseň, ktorá sa napokon stala súčasťou Jehovovho inšpirovaného záznamu.c (Sudcovia, 5. kapitola) O storočia neskôr kráľ Joziáš poslal delegáciu, v ktorej bol aj veľkňaz, k prorokyni Chulde, aby sa dopytovali Jehovu. Chulda im mohla autoritatívne odpovedať: „Toto povedal Jehova, Boh Izraela.“ (2. Kráľov 22:11–15) Kráľ vtedy delegácii prikázal ísť za prorokyňou, ale bolo to preto, aby dostali pokyny od Jehovu. — Porovnaj Malachiáša 2:7.
20. Aké príklady ukazujú Jehovov záujem o city a blaho žien?
20 Jehovov záujem o blaho žien je zjavný z prípadov, v ktorých konal v záujme niektorých žien, ktoré ho uctievali. Dvakrát zasiahol, aby ochránil Abrahámovu krásnu manželku Sáru pred znásilnením. (1. Mojžišova 12:14–20; 20:1–7) Boh prejavil priazeň Jakobovej menej milovanej manželke Lei tým, že ‚jej otvoril lono‘, a tak porodila syna. (1. Mojžišova 29:31, 32) Keď dve bohabojné izraelské pôrodné baby riskovali život, aby uchránili hebrejské deti mužského rodu pred zabíjaním novorodencov v Egypte, Jehova to ocenil a ‚obdaril ich rodinami‘. (2. Mojžišova 1:17, 20, 21) Vypočul aj vrúcnu modlitbu Anny. (1. Samuelova 1:10, 20) A keď vdova po prorokovi čelila veriteľovi, ktorý bol pripravený vziať jej deti, aby sa tým splatil jej dlh, Jehova ju nenechal bez pomoci. Boh s láskou umožnil prorokovi Elizeovi, aby znásobil zásobu jej oleja, a tým mohla splatiť svoj dlh. Uchránila tak svoju rodinu i svoju dôstojnosť. — 2. Mojžišova 22:22, 23; 2. Kráľov 4:1–7.
21. Aký vyrovnaný opis údelu žien podávajú Hebrejské Písma?
21 Teda Hebrejské Písma vôbec nepovzbudzujú k znevažujúcemu názoru na ženy; podávajú vyrovnaný opis ich údelu medzi Božími služobníkmi. I keď Jehova neochránil ženy, ktoré ho uctievali, pred spĺňaním 1. Mojžišovej 3:16, zbožní muži, ktorí sa riadili príkladom Jehovu a dbali na jeho Zákon, sa správali k ženám dôstojne a s úctou.
22. Ako sa do času, keď bol Ježiš na zemi, zmenila úloha žien, a aké otázky vznikajú?
22 V storočiach po dokončení Hebrejských Písiem sa úloha žien medzi Židmi zmenila. V čase, keď sa na zemi objavil Ježiš, boli ženy vo svojich náboženských výsadách a spoločenskom živote už veľmi obmedzované rabínskymi tradíciami. Mali tieto tradície vplyv na to, ako sa správal k ženám Ježiš? Ako by sa malo zaobchádzať s kresťanskými ženami dnes? Tieto otázky sa budú rozoberať v nasledujúcom článku.
[Poznámky pod čiarou]
a Podľa slovníka Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary sa výraz „polygamia“ vzťahuje na „manželstvo, v ktorom manželský partner ľubovoľného pohlavia môže mať viac než jedného manželského partnera v tom istom čase“. Špecifickejší výraz „polygýnia“ je definovaný ako „stav alebo zvyk, pri ktorom má [niekto] viac ako jednu manželku alebo družku v tom istom čase“.
b V celých Hebrejských Písmach sú o ženatých mužoch a vydatých ženách oveľa častejšie zmienky ako o „manželovi“ (po hebrejsky ʼiš) a „manželke“ (po hebrejsky ʼiššah). Napríklad v Edene Jehova nepoužil výrazy „vlastník“ a ‚vlastnená‘, ale „manžel“ a „manželka“. (1. Mojžišova 2:24; 3:16, 17) Hozeášovo proroctvo predpovedalo, že po návrate z vyhnanstva bude Izrael kajúcne nazývať Jehovu „Môj manžel“, a nie už „Môj majiteľ“. To môže naznačovať, že výraz „manžel“ bol jemnejší ako výraz „majiteľ“. — Hozeáš 2:16.
c V Sudcoch 5:7 je pozoruhodné použitie prvej osoby vzhľadom na Deboru.
Ako by si odpovedal?
◻ Čo naznačujú slová „pomocníčka“ a „doplnok“ o úlohe ženy, ktorú jej určil Boh?
◻ Na čo by sme mali pamätať, keď uvažujeme o zvykoch, ktoré mali vplyv na ženy v biblických časoch?
◻ Čo ukazuje, že ženy mali medzi Božími služobníkmi raných čias dôstojnú úlohu?
◻ Akými spôsobmi prejavil Jehova zvláštnu priazeň ženám v predkresťanských časoch?