Mohli sa všetky zvieratá zmestiť do Noachovho korábu?

NOACHOV koráb bol opatrením, pomocou ktorého prežili predkovia celého ľudstva celosvetovú potopu v rokoch 2370–2369 pred n. l. Tento koráb (hebr. tévah, gr. kibótos) bol plavidlom v tvare obdĺžnikovej truhly, pravdepodobne s pravouhlými rohmi a rovným dnom. Nepotreboval nijaké oblé dno ani ostrú provu na rýchle rozrážanie vody; nemusel mať kormidlo; jeho jedinou úlohou bolo neprepúšťať vodu a zostať na hladine. Plavidlo takéhoto tvaru je veľmi stabilné, nedá sa ľahko prevrhnúť a je v ňom asi o jednu tretinu viac skladovacieho priestoru ako v lodiach zvyčajného tvaru.

Koráb bol 300 lakťov dlhý, 50 lakťov široký a 30 lakťov vysoký. Ak budeme tradične počítať lakeť ako 44,5 centimetra (niektorí si myslia, že staroveký lakeť bol bližšie k 56 alebo k 61 centimetrom), rozmery korábu boli 133,5 metra krát 22,3 metra krát 13,4 metra, čo je menej ako polovica dĺžky zaoceánskej lode Queen Elizabeth 2. Takýto pomer dĺžky k šírke (6 k 1) používajú dnešní stavitelia lodí. Takto by mal koráb celkový objem približne 40 000 kubických metrov. Odhaduje sa, že také plavidlo by malo skoro taký výtlak vody ako mohutný, 269- metrový Titanic 20. storočia. Vnútorne bol zosilnený pridaním dvoch poschodí a takto vytvorené tri podlažia predstavovali celkovú plochu asi 8900 štvorcových metrov.

Jehova jasne stanovil, z čoho mal byť tento obrovský koráb postavený: „Urob si koráb z dreva živicového stromu [doslova stromy gofer].“ (1. Mojžišova 6:14) O tomto živicovom dreve, ktoré je tu opísané, si niektorí myslia, že je to cyprus alebo nejaký podobný strom. V tej časti sveta sa dnešný cyprus hojne vyskytoval; na stavbu lodí ho zvlášť radi používali Feničania a Alexander Veľký, a je to tak až dodnes; a hlavne je odolný proti vode a hnilobe. O dverách a stĺpoch z cyprusu sa hovorí, že vydržali aj 1100 rokov. Okrem toho, Noachovi nebolo povedané, aby iba upchal špáry, ale aby ‚pokryl koráb zvnútra i zvonku smolou‘.

Zoznam cestujúcich v korábe bol dosť pôsobivý. Okrem Noacha, jeho manželky, troch synov a ich manželiek mali byť na palubu vzaté živé tvory „každého druhu tela... po dvoch“. Z čistých zvierat a vtákov mali zobrať po sedem z každého druhu. V korábe muselo byť uskladnené aj veľké množstvo rôznych druhov potravy pre všetky tieto tvory na vyše roka. — 1. Mojžišova 6:18–21; 7:2, 3.

To, že boli vybrané „druhy“ zvierat, poukazuje na to, že Stvoriteľ stanovil jasné a nemenné hranice alebo limity, v rámci ktorých sa živočíchy môžu rozmnožovať „podľa svojho druhu“. Niektorí odhadujú, že stovky tisícov dnešných druhov zvierat by mohli byť znížené na pomerne málo „druhov“ čeľadí — napríklad druh koňa a druh kravy, ak sa zmienime len o dvoch. Hranice rozmnožovania podľa „druhu“ stanovené Jehovom nemali a nemohli byť prekročené. Niektorí výskumníci mali toto na mysli, keď povedali, že aj keby v korábe bolo len 43 „druhov“ cicavcov, 74 „druhov“ vtákov a 10 „druhov“ plazov, mohli vytvoriť celú tú rozmanitosť druhov známych dnes. Iní boli liberálnejší a podľa ich odhadu bolo potrebných len 72 „druhov“ štvornohých zvierat a menej ako 200 „druhov“ vtákov. To, že by veľká rozmanitosť zvierat, ktorá je známa dnes, mohla pochádzať z rozmnožovania len v rámci tých niekoľkých „druhov“ po potope, dokazuje nekonečná rozmanitosť druhu ľudí — malí, vysokí, tuční, chudí, s nespočetnými obmenami farby vlasov, očí a pokožky — tí všetci pochádzajú z jedinej rodiny Noacha.

Tieto odhady sa niektorým môžu zdať príliš obmedzujúce, najmä keď také zdroje ako The Encyclopedia Americana uvádzajú, že existuje viac ako 1 300 000 druhov zvierat. Avšak vyše 60 percent z toho tvorí hmyz. Rozpísaním tohto čísla ďalej dospejeme k 24 000 druhom obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov; z toho 10 000 je vtákov, 9000 plazov a obojživelníkov, z ktorých mnohé mohli prežiť mimo korábu a len 5000 je cicavcov vrátane veľrýb a delfínov, ktoré by tiež zostali mimo korábu. Iní výskumníci odhadujú, že len 290 druhov suchozemských cicavcov je väčších ako ovca a asi 1360 z nich je menších ako potkan. (The Deluge Story in Stone; The Flood in the Light of the Bible, Geology, and Archaeology, Príbeh potopy v kameni; Potopa vo svetle Biblie, geológie a archeológie) Teda aj keď sú odhady založené na týchto rozšírených číslach, do korábu sa mohlo ľahko zmestiť po páre z každého z týchto zvierat.

Päť mesiacov po začiatku potopy „koráb spočinul na vrchoch Araratu“; nie je však pravdepodobné, že na najvyššom štíte (takmer 5165 metrov), ale na vhodnom teréne, kde všetci pohodlne bývali na palube niekoľko ďalších mesiacov. Nakoniec, po roku a desiatich dňoch od začiatku potopy, sa dvere opäť otvorili a všetci, ktorí boli na palube, vystúpili. — 1. Mojžišova 7:11; 8:4, 14.

Tvrdenia, že sa našli pozostatky korábu, sa doteraz nepotvrdili.

Chráňme si naše vlastníctvo kresťanského pokoja

UŽ SAMOTNÝ zvuk slova „pokoj“ je naozaj príjemný! Navodzuje oslobodenie od strachu, ticho a pohodu. Dnes je vo svete veľmi málo pokoja, ale podľa Jehovovho sľubu má jeho ľud naozaj pokoj. „Môj ľud bude bývať na pokojnom mieste bývania,“ predpovedal Jehova. — Izaiáš 32:18.

Tak by to malo byť. Pokoj by mal preniknúť každú kresťanskú osobnosť, každý kresťanský domov, každý kresťanský zbor, pretože — či nie je Jehova „Bohom pokoja“ a jeho Syn „Kniežaťom pokoja“? A nie sú Kristovi nasledovníci vyslaní ako poslovia pokoja? — Filipanom 4:9; Izaiáš 9:6; Efezanom 6:14, 15.

Tento pokoj, ktorý si ako Jehovovi kresťanskí svedkovia máme chrániť ako naše vlastníctvo, je jedinečný pokoj. Je to pokoj, „ktorý prevyšuje každé myslenie“. Nezávisí od okolia, a nie je to ani pokoj za cenu kompromisu. Je vždy založený na spravodlivosti a môžeme ho dosiahnuť, len ak budeme mať pokoj s Jehovom Bohom prostredníctvom oddanosti a krstu a potom ak budeme žiť v súlade s Božími spravodlivými zásadami; tak sa budeme tešiť z Božej dobrej vôle. — Filipanom 4:7; Lukáš 2:14.

Aby sme si mohli zachovať naše vlastníctvo pokoja, musíme sa chrániť pred vecami, ktoré narúšajú pokoj, najmä pred všetkými skutkami tela. (Galaťanom 5:19–21) Pokoj veľmi narúša i hmotárstvo, pretože jednoducho nemôžeme zároveň slúžiť Bohu aj bohatstvu. (Matúš 6:24; 1. Timotejovi 6:9, 10) Na druhej strane nás Božie Slovo uisťuje, že „hojný pokoj patrí tým, ktorí milujú tvoj zákon“. Ak milujeme Boží zákon, budeme si pravidelne čítať Božie Slovo a literatúru, ktorá je na ňom založená. — Žalm 119:165.

Pestovanie ostatných druhov ovocia Božieho ducha nám zvlášť pomôže zachovať si naše vlastníctvo kresťanského pokoja. Láska iste prispieva k pokoju, pretože nevyhľadáva svoje vlastné záujmy, ale všetko znáša a vo všetkom vytrváva. A či azda radosť, zhovievavosť, láskavosť, dobrota a miernosť neprispievajú k pokojným vzťahom?

Aká praktická je na zachovanie nášho pokoja viera! Pomáha nám páčiť sa Bohu a spoliehať sa naňho, že uspokojí všetky naše potreby, ak naďalej budeme hľadať najskôr jeho kráľovstvo a jeho spravodlivosť. Ovládanie nášho ducha v období napätia tiež veľmi prispeje k zachovaniu nášho kresťanského vlastníctva pokoja. — Hebrejom 11:6; Matúš 6:33.

Áno, v každom čase sa usilujme o zachovanie nášho vlastníctva kresťanského pokoja tým, že sa chránime pred tým, čo narúša pokoj, rozjímame o Božom zákone a pestujeme všetko ovocie Božieho svätého ducha! Program oblastného zjazdu na tento rok nám bude veľkou pomocou, aby sme si zachovávali pokoj a vytrvávali ako poslovia božského pokoja.