Rozhodne dávaj prvoradé veci na prvé miesto!
Dnes večer je zhromaždenie, ale ty máš prácu. Čo dáš na prvé miesto?
SI MANŽEL a otec. S blížiacim sa koncom dlhého a ťažkého dňa v práci začínaš premýšľať o zborovom zhromaždení, ktoré je naplánované na dnes večer. Ak z práce odídeš ihneď, budeš mať práve toľko času, aby si sa, kým naň pôjdeš, osprchoval, prezliekol a rýchlo najedol. A zrazu za tebou príde tvoj zamestnávateľ a požiada ťa, aby si pracoval nadčas. Sľubuje, že ti dobre zaplatí. Peniaze potrebuješ.
Alebo si manželka a matka. Zatiaľ čo pripravuješ večeru, oči ti padnú na kopu nevyžehlených vecí a niečo z toho treba už na zajtra. Kladieš si otázku: „Ak sa dnes večer zúčastním na zhromaždení, kedy budem mať čas na žehlenie?“ Keďže si nedávno nastúpila do práce na plný úväzok, zisťuješ, aké je ťažké spĺňať si domáce povinnosti, zatiaľ čo zarábaš na živobytie.
Alebo si študent. V izbe sa ti na stole kopia domáce úlohy. Väčšinu z nich si dostal pred nejakým časom, ale odkladal si ich a niektoré majú byť teraz už hotové. Si v pokušení poprosiť rodičov, aby ti dovolili vynechať zhromaždenie a zostať doma, aby si si mohol domáce úlohy dorobiť.
Čo by si dal na prvé miesto ty: svetskú nadčasovú prácu, žehlenie, domáce úlohy, alebo zborové zhromaždenie? Čo v duchovnom zmysle znamená dať prvoradé veci na prvé miesto? Aký je Jehovov názor?
Čo by malo byť prvoradé?
Krátko nato, ako Izraeliti dostali Desať prikázaní, bol jeden muž prichytený pri zbieraní dreva v sabat. To Zákon prísne zakazoval. (4. Mojžišova 15:32–34; 5. Mojžišova 5:12–15) Ako by si ty posúdil tento prípad? Prepáčil by si tomu človeku, argumentujúc, že, koniec koncov, nepracoval preto, aby si udržal prepychový spôsob života, ale aby zabezpečil potrebné veci pre rodinu? Poukazoval by si na to, že počas roku bude ešte veľa príležitostí dodržať sabat a že jedna premeškaná príležitosť, možno preto, že ten človek dopredu neplánoval, by sa mohla ľahko odpustiť?
Jehova považoval tento prípad za oveľa závažnejší. „Časom,“ hovorí Biblia, „povedal Jehova Mojžišovi: ‚Ten muž má byť celkom istotne usmrtený.‘“ (4. Mojžišova 15:35) Prečo Jehova pripisoval takú veľkú závažnosť tomu, čo ten muž urobil?
Ľud mal šesť dní na zbieranie dreva, ako aj na to, aby sa postaral o svoje potreby, pokiaľ ide o jedlo, oblečenie a prístrešie. Siedmy deň mal byť venovaný duchovným potrebám. Hoci zbieranie dreva nebolo samo osebe zlé, zlé bolo využívať na to čas, ktorý mal byť vyhradený na uctievanie Jehovu. Nedáva nám dnes táto udalosť poučenie o správnom poradí hodnôt, i keď kresťania nie sú pod mojžišovským Zákonom? — Filipanom 1:10.
Po 40 rokoch strávených na pustatine sa Izraeliti pripravovali na vstup do Zasľúbenej krajiny. Niektorých už zunovalo jesť božsky zaobstarávanú mannu v pustatine a nepochybne sa tešili na zmenu stravy. Aby im Jehova pomohol zachovať si správny postoj, keď vstúpia do krajiny „tečúcej mliekom a medom“, pripomenul im: „Človek žije nielen chlebom, ale... človek žije z každého výroku Jehovových úst.“ — 2. Mojžišova 3:8; 5. Mojžišova 8:3.
Izraeliti mali na „mlieko a med“ tvrdo pracovať. V krajine boli armády, ktoré bolo treba poraziť, bolo treba postaviť domy a osiať polia. No i tak im Jehova prikázal, aby si každý deň vyhradili čas na rozjímanie o duchovných veciach. Čas mali venovať aj tomu, aby Božím cestám vyučovali svoje deti. Jehova povedal: „Budete [moje prikázania] tiež vyučovať svojich synov, takže o nich budeš hovoriť, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ — 5. Mojžišova 11:19.
Každému Izraelitovi a prozelytovi v krajine bolo prikázané, že sa má trikrát v roku objaviť pred Jehovom. Mnohí otcovia, hlavy rodín, zariadili, aby ich manželky a deti sprevádzali, lebo si uvedomovali, že z takých príležitostí bude mať duchovný úžitok celá rodina. Ale kto chránil domy a polia pred útokmi nepriateľov, kým boli rodiny preč? Jehova sľúbil: „Nikto nezatúži po tvojej krajine, kým tri razy v roku vyjdeš, aby si videl tvár Jehovu, svojho Boha.“ (2. Mojžišova 34:24) Izraeliti museli veriť, že po hmotnej stránke nič nestratia, ak dajú na prvé miesto duchovné záujmy. Dokázal Jehova pravdivosť svojho slova? Určite áno!
Stále hľadaj najprv Kráľovstvo
Ježiš učil svojich nasledovníkov klásť duchovné hodnoty pred všetko ostatné. V Kázni na vrchu radil svojim poslucháčom: „Nikdy nebuďte úzkostliví a nehovorte: ‚Čo máme jesť?‘ alebo ‚Čo máme piť?‘ alebo ‚Čo si oblečieme?‘... Stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko [to, čo je potrebné po hmotnej stránke] vám bude pridané.“ (Matúš 6:31, 33) Čoskoro po Ježišovej smrti sa novopokrstení kresťania riadili touto radou. Mnohí z nich boli Židia alebo židovskí prozelyti, ktorí v roku 33 n. l. pricestovali do Jeruzalema na oslavu sviatku Letníc. Kým tam boli, stalo sa čosi neočakávané. Počuli a prijali dobré posolstvo o Ježišovi Kristovi. Keďže túžili dozvedieť sa viac o svojej novonájdenej viere, zostali v Jeruzaleme. Zásoby sa im zmenšovali, ale telesné potreby boli druhoradé. Našli Mesiáša! Ich kresťanskí bratia sa s nimi podelili o tie hmotné veci, ktoré mali, aby sa tak všetci mohli ďalej ‚venovať učeniu apoštolov a modlitbám‘. — Skutky 2:42.
Časom niektorí kresťania spustili zo zreteľa potrebu pravidelného spoločenstva na zhromaždeniach. (Hebrejom 10:23–25) Možno sa zamerali na hmotné veci a zanedbávali duchovné veci, zatiaľ čo sa usilovali o finančnú istotu pre seba a pre svoju rodinu. Apoštol Pavol nabádal svojich bratov, aby neopúšťali zhromaždenia, a potom napísal: „Nech je váš spôsob života bez lásky k peniazom a buďte spokojní s tým, čo je, lebo on povedal: ‚Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.‘“ — Hebrejom 13:5.
Pavlova rada sa nakoniec ukázala ako veľmi časová. Asi päť rokov nato, čo Pavol napísal list Hebrejom, rímska armáda pod vedením Cestia Galla obkľúčila Jeruzalem. Verní kresťania pamätali na Ježišovo varovanie: „Keď [to] uvidíte... nech ten, kto je na streche domu, nezostupuje ani nevchádza dnu, aby si vzal niečo zo svojho domu. A kto je na poli, nech sa nevracia k veciam za sebou, aby si vzal svoj vrchný odev.“ (Marek 13:14–16) Vedeli, že ich prežitie nezávisí od stability ich zamestnania ani od veľkosti hmotného majetku, ale od ich poslušnosti Ježišovým pokynom. Pre tých, ktorí reagovali na Pavlovu radu a dávali duchovné záujmy na prvé miesto, bolo nepochybne ľahšie opustiť dom, prácu, odevy a vzácne osobné veci a utiecť na vrchy, než pre tých, ktorí sa neodpútali od lásky k peniazom.
Ako dnes niektorí dávajú prvoradé veci na prvé miesto
Verní kresťania si dnes cenia pravidelné spoločenstvo so svojimi bratmi a mnohí prinášajú obete, aby sa mohli zúčastňovať na zhromaždeniach. V niektorých oblastiach sú dostupné jedine také zamestnania, kde sa pracuje na zmeny. Jeden brat ponúkol svojim spolupracovníkom zastupovanie na sobotu večer, keď väčšina ľudí v jeho komunite najradšej trávi čas oddychom, ak zase oni budú pracovať na jeho zmene v tie večery, keď bývajú zhromaždenia. Ďalší bratia, ktorí pracujú na zmeny, sa zúčastňujú na zhromaždení susedného zboru, keď sa pre prácu nemôžu zúčastniť na svojom. Takto nevynechajú zhromaždenie takmer nikdy. Istá záujemkyňa z Kanady si rýchlo uvedomila dôležitosť teokratickej školy kazateľskej služby a služobného zhromaždenia. Toto zhromaždenie sa však konalo vtedy, keď ona bola v práci. Zaplatila teda spolupracovníčke, aby za ňu pracovala na jej zmene, a ona sa mohla týchto dôležitých zhromaždení zúčastňovať.
Mnohí, ktorí trpia chronickými chorobami, zriedkakedy vynechajú zhromaždenia. Ak nemôžu byť prítomní v sále Kráľovstva, počúvajú program doma pomocou telefonického spojenia alebo z magnetofónovej nahrávky. Prejavujú chvályhodné ocenenie pre Jehovove duchovné opatrenia poskytované prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“! (Matúš 24:45) Kresťania, ktorí opatrujú svojich zostarnutých rodičov, si skutočne oceňujú, keď sa niektorý brat alebo sestra ponúknu, že zostanú s rodičom, aby sa opatrovateľ mohol zúčastniť na zborovom zhromaždení.
Plánuj vopred!
Rodičia, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, dbajú na to, aby pomáhali svojim deťom oceňovať si kresťanské zhromaždenia. A všeobecným pravidlom by malo byť, že rodičia od svojich detí očakávajú, že si budú domáce úlohy robiť priebežne, tak ako ich dostávajú, a nepripustia, aby sa im hromadili. V deň, keď je zhromaždenie, si deti robia domáce úlohy hneď, ako prídu zo školy domov. Rodičia nedovoľujú, aby koníčky a iné činnosti zasahovali do účasti na zborových zhromaždeniach.
Ak si manžel a otec, dávaš prednosť návšteve zhromaždení? Ak si manželka a matka, usiluješ sa plánovať si plnenie svojich úloh tak, aby si mala čas na zhromaždenia? Ak si dospievajúci, majú v tvojom rozvrhu zhromaždenia prednosť pred domácimi úlohami, alebo je to naopak?
Zborové zhromaždenie je Jehovovým opatrením. Aby sme sa na ňom mohli zúčastniť, treba vynaložiť všetko úsilie. Jehova ťa bohato požehná, ak budeš dávať prvoradé veci na prvé miesto!