Múdrosť v „Božom slove“

1., 2. Aký „list“ nám napísal Jehova a prečo?

SPOMÍNAŠ si, kedy si naposledy dostal list od milovaného človeka, ktorý žije niekde ďaleko? Len máločo nám dokáže priniesť toľko radosti ako vrúcny list od niekoho blízkeho. Tešíme sa, keď čítame, ako sa má, čo zažil a aké má plány. Takáto komunikácia blízkych ľudí ešte viac zbližuje, i keď sú od seba ďaleko.

² Teda čo by nám mohlo priniesť viac radosti ako písané posolstvo od Boha, ktorého milujeme? Jehova nám v určitom zmysle napísal „list“ – svoje Slovo, Bibliu. V nej nám hovorí, kým je, čo robí, čo zamýšľa urobiť a ešte mnoho iných vecí. Jehova nám dal svoje Slovo, lebo chce, aby sme mali k nemu blízky vzťah. Náš nadovšetko múdry Boh si vybral ten najlepší možný spôsob na komunikáciu s nami. V spôsobe, akým je Biblia napísaná, i v tom, čo obsahuje, sa zračí neprekonateľná múdrosť.

 3. Ako Jehova odovzdal Mojžišovi Zákon?

³ Niektorí si môžu klásť otázku: Prečo Jehova nepoužil na komunikáciu s ľuďmi nejakú pôsobivejšiu metódu – povedzme hlas z neba? Občas Jehova naozaj hovoril z neba prostredníctvom anjelov. Urobil to napríklad vtedy, keď dával Izraelu Zákon. (Galaťanom 3:19) Hlas z neba vzbudzoval bázeň – až natoľko, že vystrašení Izraeliti prosili, aby Jehova s nimi takto nehovoril, ale aby komunikoval prostredníctvom Mojžiša. (2. Mojžišova 20:18–20) Tak bol Zákon, pozostávajúci asi zo 600 ustanovení, odovzdaný Mojžišovi ústne, slovo za slovom.

 4. Vysvetli, prečo by ústne podanie nebolo spoľahlivou metódou odovzdávania Božích zákonov.

⁴ Čo by sa však stalo, keby tento Zákon nebol nikdy zapísaný? Dokázal by si Mojžiš zapamätať presné znenie tohto podrobného zákonníka a bez chyby ho odovzdať celému národu? A čo ďalšie generácie? Museli by sa spoliehať výlučne na ústne podanie? To by zrejme nebola spoľahlivá metóda odovzdávania Božích zákonov. Predstav si, čo by sa stalo, keby si chcel odovzdať nejakú správu dlhému radu ľudí tak, že by si správu povedal prvému človeku a ten by ju povedal ďalšiemu a tak by si ju postupne odovzdávali až po posledného. To, čo by počul človek na konci toho radu, by bolo pravdepodobne úplne odlišné od originálu. Slovám Božieho Zákona však niečo také nehrozilo.

5., 6. Čo Jehova prikázal urobiť Mojžišovi so svojimi slovami a prečo je pre nás dnes požehnaním, že máme Jehovovo slovo v písomnej podobe?

⁵ Jehova sa múdro rozhodol, že svoje slová dá zapísať. Mojžišovi prikázal: „Zapíš tieto slová, lebo na základe týchto slov uzatváram zmluvu s tebou a s Izraelom.“ (2. Mojžišova 34:27) Tak sa v roku 1513 pred n. l. začala éra písania Biblie. V priebehu nasledujúcich 1610 rokov Jehova „pri mnohých príležitostiach a mnohými spôsobmi“ hovoril asi k 40 ľudským pisateľom, ktorí potom napísali Bibliu. (Hebrejom 1:1) Medzitým zanietení odpisovači s veľkou pedantnosťou zhotovovali presné odpisy, aby sa Písmo zachovalo. (Ezdráš 7:6; Žalm 45:1)

⁶ Jehova nás veľmi požehnal tým, že s nami komunikoval písaným slovom. Dostal si niekedy list, ktorý si si tak cenil – možno preto, že ťa utešil –, že si si ho odložil a opakovane čítal? Rovnako je to s Jehovovým „listom“ pre nás. Keďže Jehova dal svoje slová zapísať, môžeme si ich opätovne čítať a rozjímať o tom, čo znamenajú. (Žalm 1:2) Môžeme čerpať „útechu, ktorú dáva Písmo“, kedykoľvek ju potrebujeme. (Rimanom 15:4)

 7. Ako sa prejavila Jehovova múdrosť v tom, že ako pisateľov použil ľudí?

⁷ Jehova vo svojej múdrosti použil na napísanie svojho Slova ľudí. Zamysli sa: Keby Jehova použil na zaznamenanie Biblie anjelov, bola by rovnako príťažlivá, ako je teraz? Iste, anjeli by Jehovu mohli vykresliť zo svojho vznešeného stanoviska, vyjadriť mu svoju oddanosť a podať správu o Božích verných ľudských služobníkoch. Ale dokázali by sme sa stotožniť s hľadiskom dokonalých duchovných tvorov, ktorých poznanie, skúsenosti a sila oveľa prevyšujú naše schopnosti? (Hebrejom 2:6, 7)

 8. Čo Boh dovolil pisateľom Biblie? (Pozri aj poznámku pod čiarou.)

⁸ Keď Jehova použil ľudských pisateľov, poskytol nám presne to, čo potrebujeme – záznam, ktorý „pochádza od Boha“, no pritom obsahuje ľudský prvok. (2. Timotejovi 3:16) Ako to Jehova dosiahol? V mnohých prípadoch zjavne dovolil pisateľom, aby vybrali „pôvabné slová a zapísali pravdivé a presné výroky“, ktorými vyjadrili jeho myšlienky. (Kazateľ 12:10, 11) To vysvetľuje rozmanitý štýl rôznych častí Biblie. Jednotlivé spisy odzrkadľujú pôvod i osobnosť jednotlivých pisateľov.a No títo ľudia „hovorili Božie slová pod vedením svätého ducha“. (2. Petra 1:21) Preto je výsledný produkt naozaj „Božie slovo“. (1. Tesaloničanom 2:13)

9., 10. Čo prispieva k vrúcnosti a príťažlivosti Biblie a prečo?

⁹ Vďaka ľudským zapisovačom je Biblia nesmierne vrúcna a príťažlivá. Jej pisatelia boli ľudia s pocitmi, aké máme my. Ako nedokonalí ľudia zápasili s podobnými skúškami a tlakmi. V niektorých prípadoch ich Jehovov duch podnietil, aby napísali o svojich pocitoch a problémoch. (2. Korinťanom 12:7–10) To, čo vtedy písali, písali v prvej osobe tak, ako by to nedokázal žiaden anjel.

¹⁰ Vezmime si ako príklad izraelského kráľa Dávida. Keď sa dopustil niektorých vážnych hriechov, zložil žalm, v ktorom si vylial srdce a veľmi prosil o Božie odpustenie. Napísal: „Očisti ma od môjho hriechu. Dobre viem, čoho som sa dopustil, svoj hriech mám stále pred sebou. Hriešny som sa narodil, v hriechu ma počala moja matka. Nevyháňaj ma zo svojej prítomnosti a neodnímaj mi svojho svätého ducha. Obeť, ktorá sa páči Bohu, je skrúšený duch. Zdrveným a skľúčeným srdcom, Bože, nepohrdneš.“ (Žalm 51:2, 3, 5, 11, 17) Cítiš v týchto slovách pisateľovo osobné trápenie? Kto iný ako nedokonalý človek by dokázal vyjadriť také silné emócie?

11. Aké príklady zo života sú do Biblie zaradené „na naše poučenie“?

¹¹ Príťažlivosť Biblie zvyšuje ešte niečo iné. Do veľkej miery je to kniha o ľuďoch – o skutočných ľuďoch, ktorí Bohu slúžili, i o tých, ktorí mu neslúžili. Čítame v nej o ich zážitkoch, ťažkostiach a radostiach. Vidíme, k akým výsledkom viedli ich životné rozhodnutia. Takéto správy boli do Biblie zaradené „na naše poučenie“. (Rimanom 15:4) Prostredníctvom týchto príkladov zo života nás Jehova vyučuje spôsobom, ktorý sa dotýka nášho srdca. Všimnime si niektoré príklady.

12. V čom nám pomáhajú biblické správy o neverných ľuďoch?

¹² Biblia hovorí o neverných, dokonca zlých ľuďoch a o tom, čo ich postihlo. V týchto správach sú nežiaduce vlastnosti vykreslené v reálnych situáciách, čo nám pomáha ľahšie pochopiť, prečo sú zlé. Napríklad čo by mohlo pôsobivejšie poukázať na ohavnosť nevernosti, ako keď čítame o Judášovi, ktorý zradil Ježiša? (Matúš 26:14–16, 46–50; 27:3–10) Správy, ako je táto, pôsobia na naše srdce účinnejšie, lebo nám pomáhajú rozoznať a zavrhnúť odpudzujúce vlastnosti.

13. Ako nám Biblia pomáha, aby sme pochopili dobré vlastnosti?

¹³ Biblia opisuje aj mnoho verných Božích služobníkov. Čítame v nej o ich oddanosti a vernosti Bohu. Vidíme živé príklady vlastností, ktoré si potrebujeme pestovať, aby sme sa mohli priblížiť k Bohu. Vezmime si napríklad vieru. Biblia vieru definuje a hovorí, aká je dôležitá na to, aby sme sa Bohu páčili. (Hebrejom 11:1, 6) Ale Biblia obsahuje aj pôsobivé príklady živej viery. Zamysli sa nad vierou, ktorú prejavil Abrahám, keď sa pokúsil obetovať Izáka. (1. Mojžišova, 22. kapitola; Hebrejom 11:17–19) Keď si čítame takéto správy, slovo „viera“ nadobúda pre nás hlbší význam a lepšie ho chápeme. Aké je múdre, že Jehova nás nielen nabáda, aby sme si pestovali žiaduce vlastnosti, ale nám aj poskytuje názorné príklady týchto vlastností.

14., 15. Čo hovorí Biblia o istej žene, ktorá prišla do chrámu, a čo sa z tejto správy učíme o Jehovovi?

¹⁴ Udalosti zo skutočného života zapísané v Biblii nás často učia o tom, akou osobou je Jehova. Zamyslime sa nad tým, čo čítame o žene, ktorú Ježiš pozoroval v chráme. Ježiš sedel pri pokladniciach a pozoroval ľudí, ako tam hádžu dary. Prichádzalo mnoho bohatých a dávalo „zo svojho prebytku“. Ale Ježišov zrak sa pristavil na jednej chudobnej vdove. Jej darom boli „dve drobné mince“.b Boli to posledné peniaze, ktoré mala. Ježiš, ktorý sa na veci pozerá presne tak ako Jehova, poznamenal: „Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádžu peniaze do pokladníc.“ Podľa týchto slov dala viac ako všetci ostatní dohromady. (Marek 12:41–44; Lukáš 21:1–4; Ján 8:28)

¹⁵ Nie je pozoruhodné, že zo všetkých ľudí, ktorí v ten deň prišli do chrámu, sa spomína v Biblii práve táto vdova? Jehova nás na tomto príklade učí, že je citlivým Bohom. Rád prijíma naše dary, ktoré mu dávame z celej duše, a to bez ohľadu na to, koľko je to v porovnaní s tým, čo môžu dať iní. Sotva by sa našiel lepší spôsob, ako by nás Jehova mohol poučiť o tejto povznášajúcej pravde.

16., 17. Ako vidno Jehovovu múdrosť aj v tom, čo sa rozhodol vo svojom Slove neuviesť?

¹⁶ Keď píšeš niekomu blízkemu list, nemôžeš mu napísať všetko. A tak je na tebe, aby si sa rozhodol, čo mu napíšeš. Podobne aj Jehova sa rozhodol spomenúť vo svojom Slove určitých jednotlivcov a udalosti. Ale v týchto opisných správach nevysvetľuje Biblia vždy všetko do detailov. (Ján 21:25) Napríklad Biblia možno neuvádza o Božom súde toľko informácií, aby sme mali zodpovedané všetky naše otázky. Jehovova múdrosť sa prejavuje dokonca aj v tom, čo sa rozhodol vo svojom Slove neuviesť.

¹⁷ Spôsob, akým je Biblia napísaná, slúži na vyskúšanie toho, čo je v našom srdci. Hebrejom 4:12 hovorí: „Božie slovo je živé, mocné a ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká tak hlboko, že oddeľuje dušu od ducha... a je schopné odhaliť myšlienky a úmysly srdca.“ Posolstvo Biblie preniká do hĺbky a odhaľuje naše skutočné zmýšľanie a pohnútky. Tí, ktorí Bibliu čítajú s kritickým srdcom, majú často výhrady voči správam, ktoré podľa nich neobsahujú uspokojivé množstvo informácií. Takí ľudia môžu dokonca spochybňovať fakt, že Jehova je milujúci, múdry a spravodlivý.

18., 19. a) Prečo by sme sa nemali znepokojovať, ak niektorá biblická správa vyvoláva otázky, na ktoré hneď nevieme nájsť odpoveď? b) Čo je potrebné na to, aby sme pochopili Božie Slovo, a ako to dokazuje Jehovovu veľkú múdrosť?

¹⁸ Naproti tomu, keď s úprimným srdcom pozorne študujeme Bibliu, nedáme sa obrať o pokoj, keď určitá správa vyvoláva otázky, na ktoré ihneď nevieme nájsť odpoveď. Budeme sa snažiť vidieť Jehovu tak, ako je predstavený v celej Biblii. Uveďme si príklad: Keď po kúskoch skladáme veľkú obrázkovú skladačku, stáva sa, že spočiatku nejaký kúsok nevieme nájsť alebo nevieme, kde sa určitý kúsok hodí. No možno sme poskladali už dosť kúskov na to, aby sme pochopili, ako asi bude vyzerať hotový obrázok. Podobne keď študujeme Bibliu, kúsok po kúsku sa dozvedáme, akým Bohom je Jehova, a postupne si o ňom vytvárame ucelený obraz. I keď spočiatku nejakú správu nechápeme alebo nevieme, ako ju zosúladiť s Božou osobnosťou, zo štúdia Biblie sme sa o Jehovovi dozvedeli už dosť na to, aby sme pochopili, že je vždy milujúcim a spravodlivým Bohom.

¹⁹ Teda ak chceme pochopiť Božie Slovo, musíme ho čítať a študovať s úprimným srdcom a otvorenou mysľou. Nie je to dôkaz Jehovovej veľkej múdrosti? Učení ľudia vedia napísať knihy, ktorým rozumejú iba „múdri a učení“. Ale vytvoriť knihu, ktorej môžu porozumieť iba ľudia so správnymi pohnútkami – to si vyžaduje nadľudskú múdrosť! (Matúš 11:25)

20. Prečo nám iba Jehova môže ukázať, aký je najlepší spôsob života, a ako nám v tom môže pomôcť Biblia?

²⁰ Jehova nám vo svojom Slove ukazuje najlepší spôsob života. Ako náš Stvoriteľ pozná naše potreby lepšie než my sami. A základné ľudské potreby – vrátane túžby nájsť lásku, byť šťastný a mať dobré vzťahy s druhými – sa nemenia. Biblia obsahuje množstvo múdrych rád, ktoré nám pomôžu žiť hodnotným životom. (Príslovia 2:7) Každá časť tejto študijnej pomôcky obsahuje kapitolu o tom, ako môžeme uplatniť múdre rady z Biblie. Teraz sa však zamyslime nad jedným konkrétnym príkladom.

21. – 23. Aké múdre rady nám pomôžu vyhýbať sa prechovávaniu hnevu a nevraživosti?

²¹ Všimol si si niekedy, že ľudia, ktorí v sebe živia nepriateľstvo a nevraživosť, si v konečnom dôsledku sami ubližujú? Nevraživosť je bremeno, ktoré sa v živote ťažko nesie. Keď ju v sebe živíme, ovládne naše myšlienky, oberie nás o pokoj a udusí našu radosť. Vedecké štúdie ukazujú, že prechovávanie hnevu môže zvýšiť riziko srdcových chorôb a mnohých iných chronických ochorení. Dávno predtým ako boli takéto štúdie uskutočnené, Biblia múdro radila: „Zbav sa hnevu a zlosti.“ (Žalm 37:8) Ako to môžeme robiť?

²² Božie Slovo dáva túto múdru radu: „Pochopenie zmierňuje hnev a je od človeka pekné, keď prehliadne urážku.“ (Príslovia 19:11) Pochopenie je schopnosť vidieť pod povrch vecí, pozerať sa za to, čo je viditeľné. Pochopenie vedie k porozumeniu, lebo nám pomáha rozlíšiť, prečo ten druhý hovoril alebo konal určitým spôsobom. Snaha rozumieť jeho skutočným pohnútkam, pocitom a okolnostiam nám pomôže zahnať negatívne myšlienky a pocity voči nemu.

²³ Biblia obsahuje aj takúto radu: „Znášajte sa navzájom a ochotne si odpúšťajte.“ (Kolosanom 3:13) Výraz „znášajte sa navzájom“ naznačuje trpezlivé zaobchádzanie s druhými a znášanie spôsobov, ktoré nás možno dráždia. Takáto trpezlivosť nám pomôže vyhnúť sa prechovávaniu nevraživosti pre maličkosti. Slovo „odpúšťajte“ vyjadruje myšlienku upustenia od nevraživosti. Náš múdry Boh vie, že potrebujeme druhým odpúšťať, pokiaľ je na to správny podklad. Úžitok z toho budú mať nielen oni, ale pomôže to získať vnútorný pokoj aj nám. (Lukáš 17:3, 4) V Božom Slove je toľko múdrosti!

24. K čomu to povedie, ak svoj život uvedieme do súladu s Božou múdrosťou?

²⁴ Jehova, podnecovaný svojou bezmedznou láskou, chcel s nami komunikovať. Rozhodol sa pre ten najlepší spôsob – „list“ napísaný ľudskými pisateľmi pod vedením svätého ducha. Preto sa na jeho stránkach nachádza Jehovova múdrosť. Na túto múdrosť sa môžeme spoľahnúť. (Žalm 93:5) Keď uvedieme svoj život do súladu s ňou a budeme o nej hovoriť druhým, prirodzene sa tým priblížime k nášmu nadovšetko múdremu Bohu. V nasledujúcej kapitole si rozoberieme ďalší výnimočný príklad Jehovovej prezieravej múdrosti: jeho schopnosť predpovedať budúcnosť a splniť svoje predsavzatie.