Z knihy „Hlbší pohľad na Písma“

Zhromaždenie

Zhromaždenie alebo stretnutie ľudí na nejaký zvláštny účel. V Písme je výraz „zhromaždenie“ prekladom hebrejského slova miqra, ktoré znamená „zvolanie“ alebo „stretnutie“. Jeho základný význam vyjadruje jeho použitie v 4. Mojžišovej 10:2, kde vyjadruje myšlienku zvolania zhromaždenia Izraela. — Porovnaj Izaiáša 1:13.

„Sväté zhromaždenia“ boli rozvrhnuté nasledujúcim spôsobom: 1. Každý sabat (3. Mojžišova 23:3); 2. prvý a siedmy deň sviatku nekvasených chlebov počas nisana, prvého mesiaca (marec – apríl) (4. Mojžišova 28:18, 25; 3. Mojžišova 23:6–8); 3. sviatok týždňov alebo sviatok žatvy, neskôr známy ako letnice, sa konal v treťom mesiaci, sivane (máj – jún) (3. Mojžišova 23:15–21); 4. prvý a desiaty deň siedmeho mesiaca, etanim alebo tišri (september – október), pričom desiaty deň bol dňom zmierenia (3. Mojžišova 23:23–27; 4. Mojžišova 29:1, 7); 5. prvý deň sviatku stánkov, začínajúceho pätnásteho dňa siedmeho mesiaca, etanim alebo tišri, a tiež deň po tomto sedemdennom sviatku. — 3. Mojžišova 23:33–36.

Jedinečným rysom všetkých týchto „svätých zhromaždení“ bolo, že vtedy ľudia nemali vykonávať žiadnu namáhavú prácu. Napríklad prvý a siedmy deň sviatku nekvasených chlebov boli „sväté zhromaždenia“, o ktorých Jehova povedal: „Nebude sa v nich konať nijaká práca. Iba čo každá duša potrebuje na jedenie, len to sa smie pre vás vykonávať.“ (2. Mojžišova 12:15, 16) Ale pri „svätých zhromaždeniach“ mali kňazi mnoho práce s prinášaním obetí Jehovovi (3. Mojžišova 23:37, 38), čo rozhodne nebolo porušením žiadneho zákazu, ktorý by sa týkal vykonávania normálnej každodennej práce. Tieto príležitosti neboli ani pre ľud všeobecne obdobím leňošenia, ale v týchto dobách získavali veľký duchovný úžitok. Pri každotýždennom sabate sa ľudia zhromažďovali k verejnému uctievaniu a poučovaniu. Boli pritom vzdelávaní verejným čítaním a vysvetľovaním Božieho písaného slova, čo sa neskôr robilo v synagógach. (Skutky 15:21) Ľudia teda v deň sabatu ani pri iných „svätých zhromaždeniach“ nevykonávali žiadnu namáhavú prácu, ale venovali sa v tej dobe modlitbám a uvažovaniu o Stvoriteľovi a jeho predsavzatí. — Hlbší pohľad na Písma, angl., diel 1, strana 503

Sloboda

Boh Jehova je Všemohúci, Zvrchovaný panovník vesmíru a Stvoriteľ všetkého, preto on jediný má absolútnu, neobmedzenú slobodu. (1. Mojžišova 17:1; Jeremiáš 10:7, 10; Daniel 4:34, 35; Zjavenie 4:11) Všetci ostatní sa musia pohybovať a konať v medziach schopností, ktoré im boli dané, a podriaďovať sa jeho univerzálnym zákonom. (Izaiáš 45:9; Rimanom 9:20, 21) Uvažujme napríklad o príťažlivosti, o zákonoch, ktoré riadia chemické reakcie, o pôsobení slnka, o raste, o mravných zákonoch, o konaní a právach druhých, ktoré majú vplyv na slobodu človeka. Sloboda všetkých Božích tvorov je preto relatívnou slobodou.

Je rozdiel medzi obmedzenou slobodou a zotročením. Sloboda v medziach daných Bohom vedie ku šťastiu. Naproti tomu zotročenie tvorov nedokonalosťou, slabosťou a nesprávnymi ideológiami vedie k útlaku a nešťastiu. Sloboda sa tiež líši od svojvoľného rozhodovania, čo je prehliadanie Božích zákonov a vlastné rozhodovanie o tom, čo je správne a čo je nesprávne. Tak dochádza k zasahovaniu do práv druhých, a to spôsobuje problémy, ako to môžeme vidieť z následkov pôsobenia nezávislého, svojhlavého ducha, ktorého vštepil Adamovi a Eve had v Edene. (1. Mojžišova 3:4, 6, 11–19) Pravá sloboda je viazaná zákonom, Božím zákonom, ktorý umožňuje jednotlivým ľuďom, aby sa plne prejavili správnym, budujúcim a prospešným spôsobom a aby uznávali práva druhých, čo prispieva ku šťastiu všetkých. — Žalm 144:15; Lukáš 11:28; Jakob 1:25. — Hlbší pohľad na Písma, angl., diel 1, strana 871.