16. kapitola

Načúvaj rade, podriaď sa disciplíne

 1. a) Je medzi nami niekto, kto nepotrebuje radu a kázeň? b) O akých otázkach by sme mali uvažovať?

VÄČŠINA z nás istotne súhlasí s textom, ktorý hovorí: „Všetci sa... mnohokrát potkýname.“ ​(Jak. 3:2) Nie je ťažké spomenúť si na chvíle, keď sme neboli takí, akými by sme chceli byť podľa Božieho slova. Teda uznávame, že Biblia má pravdu, keď nám hovorí: „Počúvaj radu a prijímaj kázeň, aby si v budúcnosti zmúdrel.“ ​(Prísl. 19:20) Vieme, že takú pomoc potrebujeme. Nepochybne sme urobili v svojom živote zmeny, aby sme ho uviedli do súladu s tým, čo sme sa naučili z Biblie. Ale ako reagujeme, keď nám teraz druhý kresťan osobne radí v niečom, v čom sme si nepočínali múdro? Alebo keď nám jednoducho dá voľajaký návrh, ako by sme sa mohli v istej činnosti zlepšiť?

 2. a) Prečo by sme mali prejavovať ocenenie za osobnú radu? b) Ako by sme nemali reagovať?

² Napriek našej okamžitej vnútornej reakcii, ovplyvnenej nedokonalou ľudskou prirodzenosťou, mali by sme úprimne vyjadriť ocenenie za radu a mali by sme pracovať na jej uplatnení. Výsledok takéhoto nášho konania môže byť blahodarný. (Hebr. 12:11) Keď sme však dostali radu, azda sme sa snažili ospravedlňovať, zľahčovať vážnosť situácie alebo zvaliť vinu na niekoho iného. Reagoval si tak dakedy? Keď sa v myšlienkach vrátime k tej situácii, cítime azda pobúrenie voči tomu, kto nám radil? Máme sklon hľadať chyby na tom, kto nám radil, alebo na spôsobe, ako radu vyslovil, akoby to dajako ospravedlňovalo našu slabosť? Môže Biblia človeku pomôcť, aby prekonal také sklony?

Príklady zaznamenané na naše napomenutie

 3. a) Aké veci obsahuje Biblia, ktoré nám pomôžu vypestovať si správny názor na rady a karhanie? b) Použi uvedené otázky a rozober Saulovu a Uzzijahovu reakciu na radu.

³ Božie slovo síce uvádza na tento námet množstvo priamych napomenutí, ale navyše obsahuje aj skúsenosti zo života jednotlivcov, ktorí dostávali rady. Rada bola často aj formou výchovy vedúcou k zmene nášho postoja alebo správania. Keď použiješ uvedené otázky pri skúmaní niektorých takých príkladov, zistíš, že tu nájdeš veľa prospešných rád.

SAUL, KIŠOV SYN: Zlyhal v poslušnosti voči Jehovovi, keď vo vojne s Amalekitmi ušetril kráľov a najlepšie z ich zvierat. (1. Sam. 15:1–11)

Ako ukazuje Saulova reakcia na karhajúcu Samuelovu radu, že sa snažil zľahčiť nesprávne konanie? (v. 20) Na koho sa snažil zvaliť vinu? (v. 21) Aké ospravedlnenie predložil, keď konečne uznal, že si počínal nesprávne? (v. 24) Čo mu robilo — ako sa zdalo — v tejto chvíli najväčšie starosti? (v. 25, 30)

UZZIJAH: Vošiel do Jehovovho chrámu páliť kadidlo, hoci na to mali oprávnenie iba kňazi. (2. Par. 26:16–20)

Prečo kráľ Uzzijah reagoval s hnevom, keď sa ho veľkňaz pokúšal zastaviť? (Porovnaj verš 16.) K čomu to viedlo? (v. 19–21)

 4. a) Prečo bolo pre Saula i Uzzijaha ťažké prijať radu? b) Prečo je to aj dnes vážny problém?

⁴ Prečo bolo v oboch prípadoch pre týchto jednotlivcov také ťažké prijať potrebnú radu? Základným problémom bola pýcha, príliš vysoká mienka o sebe. Dnes si mnohí ľudia s takouto povahovou črtou spôsobujú zármutok. Keď dosiahli to, čo pokladajú za spoločenskú vážnosť, či už vplyvom veku alebo postavenia, nie sú prístupní osobným radám. Zrejme sa domnievajú, že to naznačuje dajakú ich nedostatočnosť, alebo že to kazí ich povesť. V skutočnosti je to pýcha, čo svedčí o ich slabosti. Takúto povahovú črtu nemožno ospravedlňovať jednoducho tým, že mýliť sa je ľudské. Je to osídlo, ktoré používa Satan, aby zakalil niečie zmýšľanie, takže človek vzdoruje láskyplnej pomoci, ktorú poskytuje Jehova prostredníctvom svojho Slova a svojej viditeľnej organizácie. Jehova varuje: „Pýcha predchádza zrútenie a povýšenecký duch potknutie.“ — Prísl. 16:18; pozri aj Rimanom 12:3; Príslovia 16:5.

 5. Použi otázky, ktoré sú súčasťou odseku, a zisti, aké poučenia možno načerpať zo správ o Mojžišovi a Dávidovi.

⁵ Ale Biblia obsahuje aj znamenité príklady tých, ktorí prijali radu. Aj z nich si možno vziať cenné poučenie. Uvažuj:

MOJŽIŠ: Jeho svokor mu dal praktické rady, ako zvládnuť veľké pracovné zaťaženie a nezničiť si zdravie. Mojžiš načúval a ihneď to uplatnil. (2. Moj. 18:13–24)

Prečo bol Mojžiš taký prístupný zdravej rade, hoci mal veľkú autoritu? (Porovnaj 4. Mojžišovu 12:3.) Je táto vlastnosť dôležitá aj pre nás? (Sof. 2:3)

DÁVID: Previnil sa cudzoložstvom a potom dal úkladne zabiť manžela tej ženy, aby sa s ňou mohol oženiť a tak zakryť cudzoložstvo. Uplynuli mesiace, kým Jehova poslal Nátana, aby Dávida pokarhal. (2. Sam. 11:2–12:12)

Rozhneval sa Dávid pre pokarhanie, zľahčoval nesprávnosť počínania, alebo snažil sa zbaviť viny? (2. Sam. 12:13; Žalm 51:1–3 a jeho nadpis; 51:3–7, RP) Znamenala skutočnosť, že Boh prijal jeho pokánie, že Dávid a jeho domácnosť boli oslobodení od zlých následkov jeho nesprávneho počínania? (2. Sam. 12:10, 11, 14; 2. Moj. 34:6, 7)

 6. a) Ako sa pozeral Dávid na tých, ktorí mu dávali zdravé rady? b) Ako nám môže prospieť, ak pohotovo prijmeme takú radu? c) Na čo by sme nemali zabúdať, keď sme prísne napomínaní?

⁶ Kráľ Dávid dobre poznal užitočnosť zdravej rady a príležitostne ďakoval Bohu za toho, prostredníctvom koho prišla. (1. Sam. 25:32–35; pozri aj Príslovia 9:8.) Sme takí? Ak áno, uchráni nás to pred tým, aby sme povedali alebo urobili mnohé veci, ktoré by sme mohli ľutovať. Ale ak nastanú okolnosti, ktoré vedú k nášmu prísnemu napomínaniu, ako to zažil Dávid v súvislosti so svojím hriechom s Bat-šebou, potom nestrácajme zo zreteľa, že karhanie je dôkazom Jehovovej lásky a jeho cieľom je naše večné blaho. — Prísl. 3:11, 12; 4:13.

Pestovať neoceniteľné vlastnosti

 7. Akú vlastnosť musia mať ľudia — podľa Ježišových slov — aby vošli do Kráľovstva?

⁷ Ak máme mať dobrý vzťah k Jehovovi a k našim kresťanským bratom, musíme rozvíjať isté osobné vlastnosti. Ježiš zdôraznil jednu z nich, keď do prostriedku medzi svojich učeníkov postavil malé dieťa a povedal: „Ak sa neobrátite a nestanete sa ako malé deti, určite nevojdete do nebeského kráľovstva. Preto, kto sa pokorí ako toto malé dieťa, je najväčším v nebeskom kráľovstve.“ ​(Mat. 18:3, 4) Bolo potrebné, aby učeníci urobili zmeny. Museli sa zbaviť pýchy a pestovať pokoru.

 8. a) Voči komu musíme byť pokorní a prečo? b) Ak sme pokorní, ako budeme reagovať na radu?

⁸ Apoštol Peter napísal neskôr spolukresťanom: „Všetci sa... prepášte pokorou mysle k sebe navzájom, lebo Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť.“ ​(1. Petra 5:5) Vieme, že pred Bohom sa musíme pokoriť, ale tento text hovorí, že musíme byť pokorní čiže ponížení v mysli aj v našich vzťahoch k spoluveriacim. Ak sme takými, nerozhorčíme sa pochabo nad návrhmi, ktoré nám azda predložia. Budeme sa jeden od druhého ochotne učiť. (Prísl. 12:15) A ak naši bratia vidia, že je potrebné dať nám radu, potom uznáme, že Jehova láskyplne používa tento prostriedok, aby nás formoval, a nebudeme odmietaví. — Žalm 141:5.

 9. a) Aká dôležitá vlastnosť je úzko spojená s pokorou? b) Prečo by sme mali brať ohľad na to, ako pôsobí naše správanie na iných?

⁹ Ďalšia vlastnosť, ktorá úzko súvisí s pokorou, je skutočný záujem o blaho druhých. Je pravdou, že to, čo robíme, pôsobí na druhých ľudí. Apoštol Pavol radil raným kresťanom v Korinte i v Ríme, aby brali ohľad na svedomie druhých. Nehovoril, že majú odložiť všetky osobné záľuby. Skôr ich pobádal, aby nerobili nič, čo by mohlo druhého viesť ku konaniu proti vlastnému svedomiu. To by totiž spôsobilo jeho duchovnú skazu. Pavol jasne vyjadril všeobecnú zásadu, keď napísal: „Nech nikto nehľadá svoju výhodu, ale výhodu toho druhého... Preto či jete alebo pijete alebo robíte čokoľvek iné, všetko robte na Božiu slávu. Nestaňte sa dôvodom na potkýnanie Židom ani Grékom ani Božiemu zboru.“ — 1. Kor. 10:24–33; 8:4–13; Rim. 14:13–23.

10. Čo by mohlo naznačiť, či sme zvyknutí uplatňovať túto biblickú radu?

¹⁰ Máš vo zvyku klásť blaho druhých ľudí pred vlastné záľuby? Je veľa spôsobov, ako sa to dá robiť, ale uvažuj o tomto príklade: Druh odevu a úprava zovňajšku je všeobecne vecou osobného vkusu, pokiaľ sme umiernení, upravení a čistí. Keby si sa však dozvedel, že ľuďom v tvojej obci bráni tvoj spôsob obliekania alebo úprava zovňajšku v tom, aby načúvali posolstvu o Kráľovstve, urobil by si patričné zmeny? Považuješ život druhého človeka za dôležitejší, ako napríklad páčiť sa sám sebe?

11. Čo ukazuje, že je dôležité pestovať tieto vlastnosti, ak chceme byť skutočne kresťanmi?

¹¹ Keď sa stanú vlastnosti, o ktorých sme práve hovorili, časťou našej osobnosti, dokážeme, že začíname mať Kristovu myseľ. Ježiš dal dokonalý príklad pokory. (Ján 13:12–15; Fil. 2:5–8) Namiesto toho, aby sa jednoducho páčil sám sebe, svojím záujmom o druhých nám dal vzor na nasledovanie. — Rim. 15:2, 3.

Nezavrhuj Jehovovo napomínanie

12. a) Aké zmeny musíme robiť všetci, aby sme mali osobnosť, ktorá sa páči Bohu? b) Čo nám v tom pomôže?

¹² Všetci sme hriešnikmi, a preto sú potrebné zmeny v našom postoji, reči i správaní. Iba tak môžeme odzrkadľovať osobnosť nášho Boha. Musíme si obliecť „novú osobnosť“. (Kol. 3:5–14; Tít. 2:11–14) Rada a karhanie nám pomáhajú určiť oblasti, v ktorých sa musíme zlepšiť, a ako to máme urobiť.

13. a) Prostredníctvom čoho zaobstaral Jehova rady a karhanie pre nás všetkých? b) Čo by sme mali s tým robiť?

¹³ Základným zdrojom takého poučenia je Biblia. (2. Tim. 3:16, 17) Ďalej nám Jehova pomáha prostredníctvom biblickej literatúry a zhromaždení uskutočňovaných jeho viditeľnou organizáciou, aby sme videli, ako máme poučenie uplatniť. Pokorne uznáme, že to potrebujeme — i keď sme to možno už počuli — a budeme sa stále snažiť o ďalšie zlepšenie?

14. Akú ďalšiu pomoc nám Jehova zaobstaráva ako jednotlivcom?

¹⁴ Jehova nás nenecháva samých zápasiť s vecami, ktoré sú azda naším zvláštnym problémom. S láskyplným záujmom robí opatrenia pre osobnú pomoc. Milióny osôb už mali z takej pomoci úžitok prostredníctvom domácich biblických štúdií. Rodičia majú zvláštnu zodpovednosť vychovávať svoje deti, aby ich chránili pred správaním, ktoré by im neskôr v živote mohlo spôsobiť veľa zármutku. (Prísl. 6:20–35; 15:5) Duchovne spôsobilí členovia zboru majú zodpovednosť používať Písmo na nápravu druhých, keď vidia, že je to potrebné. Pravdaže, robia to v duchu miernosti. (Gal. 6:1, 2) Takými spôsobmi nám Jehova radí a vychováva nás, aby sme ho mohli uctievať ako zjednotený ľud.

Opakovanie

● Ako nám Jehova láskyplne pomáha vidieť, kto z nás osobne potrebuje urobiť zmeny?

● Prečo je pre mnohých ľudí ťažké prijímať rady? Prečo je to závažné?

● Aké neoceniteľné vlastnosti nám pomôžu, aby sme boli prístupní rade? Aký príklad nám v tom dal Ježiš?