Otázky čitateľov
Aký názor majú Jehovovi svedkovia na kupovanie ukradnutých vecí?
Kresťania sa vyhýbajú akejkoľvek vedomej účasti na kúpe ukradnutého tovaru či materiálu.
Kradnúť je rozhodne nesprávne. V Božom zákone Izraelu bolo jednoznačne uvedené: „Nebudeš kradnúť.“ (2. Mojžišova 20:15; 3. Mojžišova 19:11) Ak bol zlodej pristihnutý, musel dať dvojnásobnú, štvornásobnú alebo päťnásobnú náhradu, čo záviselo od okolností.
Už od staroveku sa zlodeji snažili ukradnutých vecí zbaviť, aby dosiahli rýchly zisk a neboli pristihnutí s dôkazom svojej viny. Preto často predávali ukradnuté veci za nízku cenu, ktorej mnohí kupujúci mohli len ťažko odolať. O niečo podobné išlo možno v situácii, o ktorej čítame v 2. Mojžišovej 22:1: „V prípade, že by nejaký muž ukradol býka alebo ovcu a zabije ju alebo ju predá, má nahradiť býka piatimi kusmi zo stáda dobytka a ovcu štyrmi kusmi zo stáda drobného dobytka.“
Uvedomujúc si dôsledky týchto zákonov, rabín Abraham Chill píše: „Je zakázané kupovať alebo prijímať ukradnutý majetok, i keď tento majetok nie je za taký označený. Preto sa nesmie kupovať koza od pastiera, lebo pastier pravdepodobne predáva bez vedomia svojho zamestnávateľa a peniaze si zamýšľa ponechať.“ — The Mitzvot—The Commandments and Their Rationale (Misva — prikázania a ich výklad).
V skutočnosti však Boží zákon nezakazuje ‚kupovať kozu od pastiera‘ iba pre podozrenie, že by si mohol ponechať peniaze svojho zamestnávateľa, a tak vlastne predávať ukradnutú kozu. Ale na druhej strane, Jehovovi služobníci by nemali mať vedome žiadnu účasť na predaji (či už kozy alebo čohokoľvek iného), keď je zjavné, že to predávajúci nevlastní alebo že je to možno ukradnuté. Boží zákon ukazuje, že Boh uznáva súkromný majetok; zlodej však majiteľa o jeho majetok pripravuje. Ten, kto kupuje niečo, o čom je známe, že je to ukradnuté, nemusí byť ako taký zlodejom, ale svojou kúpou zmenšuje pravdepodobnosť, že majiteľ dostane niekedy svoj majetok späť. — Príslovia 16:19; porovnaj 1. Tesaloničanom 4:6.
Všetci chápeme, že kupujúci — či už sú to ženy v domácnosti alebo nákupcovia nejakej spoločnosti — chcú kúpiť tovar za najvýhodnejšie ceny. Ženy na celom svete sa snažia nakúpiť výhodne, odkladajú nákupy na obdobie, keď sú ceny nízke, alebo kupujú tam, kde sa predáva vo veľkom, či v obchodoch s malými režijnými nákladmi a tým výhodnejšími cenami. (Príslovia 31:14) Takýto záujem o výhodný nákup by však mal mať morálne obmedzenia. Tí, ktorí zachovávali vernosť a oddanosť za dní Nehemiáša, odmietali nakupovať v sabate, hoci mohli v týchto dňoch nakúpiť výhodne. (Nehemiáš 10:31; porovnaj Ámosa 8:4–6.) Podobne je to aj s kresťanmi. To, že zavrhujú krádež, im pomáha odolať akémukoľvek pokušeniu kupovať za nízke ceny tovar, o ktorom je zjavné, že bol ukradnutý.
Môže byť všeobecne známe, že niektorí obchodníci obchodujú s ukradnutým tovarom. Alebo potajme uvedená cena môže byť taká výnimočne nízka, že každý rozumný človek príde k záveru, že tovar bol pravdepodobne získaný nezákonným spôsobom. Dokonca i zákon príslušnej krajiny môže uznávať potrebu byť v takomto prípade uvážlivý. Jedno právnické dielo uvádza:
„Na konštatovanie, že obvinený vie o porušení zákona, nie je potrebné, aby vedel, komu alebo kým bol majetok ukradnutý, alebo kedy či kde bol ukradnutý, alebo aby poznal okolnosti, za ktorých bol ukradnutý, ale stačí, keď vie, že bol ukradnutý... Podľa názoru niektorých súdov stačí pre konštatovanie, že obvinený o porušení zákona vedel, už samotná skutočnosť, že dostal majetok za takých okolností, ktoré postačujú, aby človek s priemernou inteligenciou a rozvahou rozoznal, že tento majetok bol ukradnutý.“
To je ďalší pádny dôvod na to, aby sa kresťan vyvaroval kupovania ukradnutých vecí. Takým kupovaním by mohol porušiť zákon. Mnohí ľudia nemajú pred porušovaním zákona zábrany, keď si myslia, že im to prejde. To však neplatí o kresťanoch, ktorí chcú byť „podriadení nadriadeným vrchnostiam“. Keď dodržiavajú zákony, chráni ich to pred tým, že budú stíhaní ako páchatelia trestných činov, a prispieva to k dobrému svedomiu pred Jehovom. — Rimanom 13:1, 4, 5.
Pokiaľ ide o svedomie, znamenitý príklad dal Boží priateľ Abrahám. V jeho dňoch štyria králi z východu porazili kráľov v oblasti, kde žil Lót, a odniesli mnoho cenností ako vojnovú korisť. Abrahám nepriateľov prenasledoval, premohol ich a priniesol ukradnuté veci späť. Kráľ Sodomy povedal Abrahámovi: „Majetok si vezmi“ ako odmenu. Abrahám však vrátil veci ich oprávnenému majiteľovi a povedal: „Nevezmem nič z toho, čo je tvoje,... aby si nemohol povedať: ‚Ja som urobil Abrama bohatým.‘“ — 1. Mojžišova 14:1–24.
Kresťania nemajú záujem o žiadne finančné výhody, ktoré by im snáď priniesli ukradnuté veci. Jeremiáš napísal: „Ako jarabica, ktorá zhromaždila, čo nenakládla, je ten, čo nadobúda bohatstvo, ale nie právom.“ (Jeremiáš 17:11) Teda okrem toho, že kresťania prejavujú múdrosť neporušovaním cézarových zákonov o ukradnutom majetku, túžia tiež podporovať Božiu spravodlivosť tým, že odmietajú nechať sa nejakým spôsobom zapliesť do neprávosti, ktorá súvisí s kradnutím. Dávid o tom vhodne napísal: „Lepšie je málo spravodlivého ako hojnosť mnohých zlých.“ — Žalm 37:16.