Výchova a vzdelávanie

Jochebed „vzala... dieťa a dojčila ho. A dieťa vyrástlo. Potom ho priviedla k faraónovej dcére, takže sa stalo jej synom.“ ​(2. Mojžišova 2:9, 10) V Biblii sa nepíše, ako dlho žil Mojžiš s vlastnými rodičmi. Niektorí si myslia, že to muselo byť aspoň dva alebo tri roky, kým nebol odstavený, ale mohlo to byť dlhšie. V 2. Mojžišovej sa uvádza iba to, že dieťa „vyrástlo“ u svojich rodičov, čo môže znamenať dosiahnutie akéhokoľvek veku. V každom prípade Amram a Jochebed ten čas nepochybne využili na to, aby syna oboznámili s jeho hebrejským pôvodom a aby ho poučili o Jehovovi. Nakoľko boli vo vštepovaní viery a lásky k spravodlivosti do Mojžišovho srdca úspešní, to sa malo ukázať až časom.

[Rámček na strane 11]

Zmluvy o dojčení

Deti obyčajne dojčili vlastné matky. Učenec Brevard Childs však v časopise Journal of Biblical Literature uvádza, že „v niektorých prípadoch sa v aristokratických rodinách [na Blízkom východe] dojka najímala. Taký zvyk bol bežný aj v prípade, že matka nemohla dojčiť svoje dieťa alebo nebola známa. Dojka preberala na stanovené obdobie zodpovednosť za výchovu i za dojčenie dieťaťa.“ Zo staroveku sa na Blízkom východe zachovalo niekoľko papyrusových zmlúv o dojčení. Tieto dokumenty dokladajú zvyk rozšírený v Egypte od Sumerskej doby do neskorej Macedónskej doby. Spoločným prvkom týchto dokumentov je vyhlásenie zainteresovaných jednotlivcov, čas trvania zmluvy, pracovné podmienky, presný popis výživy, pokuty za porušenie zmluvy, mzda a spôsob jej výplaty. Bežne „trvalo dojčenie dva až tri roky,“ objasňuje Childs. „Dojka vychovávala dieťa doma, ale občas sa vyžadovalo vrátiť dieťa vlastníkovi na kontrolu.“