Ugarit — staroveké mesto v tieni Baala

V ROKU 1928 narazil jeden sýrsky roľník pluhom na kameň, ktorý zakrýval hrobku so starovekou keramikou. Neuvedomoval si význam svojho objavu. Keď sa o tomto náhodnom objave dopočul tím francúzskych archeológov vedený Claudom Schaefferom, nasledujúci rok pricestoval na miesto nálezu.

Zakrátko sa tímu podarilo odkryť nápis, ktorý im umožnil identifikovať zrúcaniny, ktoré sa objavovali pod ich lopatami. Bol to Ugarit, „jedno z najdôležitejších starovekých miest Blízkeho východu“. Spisovateľ Barry Hoberman dokonca povedal: „Žiaden archeologický objav, ba ani objav zvitkov od Mŕtveho mora, nemal mocnejší vplyv na naše porozumenie Biblie.“ — The Atlantic Monthly.

Na križovatke ciest

Ugarit bol v druhom tisícročí pred n. l. prekvitajúcim kozmopolitným mestom. Nachádzal sa na pahorku známom ako Ras Šamra pri pobreží Stredozemného mora na území dnešnej severnej Sýrie. Územie Ugaritu pokrývalo oblasť rozprestierajúcu sa zo severu od vrchu Kasius približne 60 kilometrov na juh po Tell Sukas a zo západu od Stredozemného mora 30 až 50 kilometrov na východ po údolie Orontes.

Ugarit sa nachádzal v miernom podnebnom pásme, a preto sa tu dobre darilo dobytku. V tejto oblasti sa pestovalo obilie, vyrábal sa olivový olej, víno a stavebné drevo — produkt, ktorý bol veľmi žiadaný v Mezopotámii a Egypte. Vďaka tomu, že Ugarit bol na križovatke strategických obchodných ciest, stal sa tiež jedným z prvých veľkých medzinárodných prístavov. Kupci z oblasti Egejského mora, z Anatólie, Babylona, Egypta a iných častí Blízkeho východu obchodovali v Ugarite s kovmi, poľnohospodárskymi produktmi a s množstvom tovaru, ktorý sa vyrábal v tej oblasti.

Napriek hmotnej prosperite bol Ugarit vždy vazalským kráľovstvom. Mesto bolo najsevernejšou základňou Egypta, až kým nebolo v 14. storočí pred n. l. pripojené k starovekej Chetitskej ríši. Svojmu pánovi bol Ugarit povinný platiť poplatok a poskytovať mu vojakov. Keď Anatóliu (stredné Turecko) a severnú Sýriu začali pustošiť vpády „morských národov“a, Chetiti si zobrali ugaritské vojsko a flotilu. Ugarit zostal bezbranný a okolo roku 1200 pred n. l. bol úplne zničený.

Oživenie minulosti

Po zničenom Ugarite zostal veľký pahorok vysoký takmer 20 metrov s rozlohou viac než 25 hektárov. Odkrytá bola zatiaľ len jedna šestina tohto územia. Medzi ruinami archeológovia objavili pozostatky obrovského komplexu palácov s rozlohou asi 10 000 štvorcových metrov. Boli v ňom nádvoria a takmer sto miestností. V palácoch bol vodovod, toalety a kanalizácia. Nábytok bol vykladaný zlatom, lazuritom a slonovinou. Našli sa zložito vyrezávané ozdobné tabule zo slonoviny. Príťažlivosť paláca zvyšovala aj záhrada obohnaná múrom a podúrovňové umelé jazierko.

Mestu a rovine naokolo dominovali chrámy Baala a Dagana.b Tieto chrámové veže vysoké asi 20 metrov pozostávali z malých predsiení, ktoré viedli do vnútornej miestnosti. V nej bol umiestnený obraz boha. Schodisko viedlo na terasu, kde sa pod vedením kráľa vykonávali rôzne obrady. Cez noc alebo počas búrok sa na vrcholkoch týchto chrámov pravdepodobne zapaľovali majáky, aby lode bezpečne voviedli do prístavu. Námorníci pripisovali svoj bezpečný návrat bohu búrky Baal-Hadadovi. Niet pochýb, že 17 kamenných kotiev, ktoré sa našli v Baal-Hadadovej svätyni, predložili ako ďakovnú obeť námorníci.

Vzácny nález starovekých textov

V zrúcaninách Ugaritu bolo objavených tisíce hlinených tabuliek. Našli sa texty s hospodárskym, právnym, diplomatickým a administratívnym obsahom v ôsmich jazykoch písaných piatimi druhmi písma. Schaefferov tím objavil nápisy v dovtedy neznámom jazyku, ktorý používa 30 klinových znakov. Tie tvoria jednu z najstarších doteraz objavených abecied. Tento jazyk nazvali ugaritčina.

Okrem toho, že ugaritské dokumenty píšu o všedných veciach, obsahujú literárne texty, ktoré otvárajú nové dvere k náboženským predstavám a zvykom tej doby. Zdá sa, že náboženstvo v Ugarite bolo veľmi podobné náboženstvu, ktoré praktizovali susední Kanaančania. Podľa Rolanda de Vaux tieto texty „sú veľmi presným obrazom civilizácie v kanaanskej krajine tesne pred dobytím Izraelitmi“.

Náboženstvo v meste Baala

V textoch z Ras Šamry sa spomína vyše 200 bohov a bohýň. Najvyšším bohom bol Él, nazývaný otcom bohov a ľudí. Boh búrky Baal-Hadad bol „oblačným jazdcom“ a „pánom zeme“. Él je zobrazovaný ako múdry starý muž s bielou bradou, ktorý je vzdialený ľudským záležitostiam. Naproti tomu Baal je silný a ctižiadostivý boh, ktorý sa usiluje ovládnuť iných bohov a ľudstvo.

Objavené texty boli pravdepodobne odriekavané počas takých náboženských sviatkov, ako bol napríklad nový rok alebo žatva. Ich presný výklad však nie je známy. V jednej básni, ktorá opisuje spor o vládu, Baal poráža Élovho obľúbeného syna Jamma, boha mora. Toto víťazstvo možno dávalo ugaritským námorníkom istotu, že Baal ich bude na mori ochraňovať. V súboji s Motom je Baal premožený a zostupuje do podsvetia. Nastáva obdobie sucha a činnosť ľudí ustáva. Baalova manželka a sestra Anat — bohyňa lásky a vojny — zabíja Mota a kriesi Baala k životu. Baal potom vraždí synov Élovej manželky Atirat (Ašéry) a znovu získava trón. Ale Mot sa o sedem rokov vracia.

Niektorí vysvetľujú túto báseň ako symbol striedania ročných období, počas ktorých spaľujúca letná horúčava víťazí nad životodarnými dažďami, ktoré sa na jeseň opäť vracajú. Iní si myslia, že sedemročný cyklus sa týka strachu z hladu a sucha. V oboch prípadoch sa Baalovo dominantné postavenie považovalo za nevyhnutné, ak malo byť ľudské úsilie úspešné. Učenec Peter Craigie hovorí: „Cieľom Baalovho náboženstva bolo zaistiť jeho nadvládu; jeho ctitelia verili, že úroda a dobytok, ktoré sú nevyhnutné na ľudské prežitie, budú iba dovtedy, pokiaľ Baal zostane nadradený.“

Hradba pred pohanstvom

Z odkrytých textov je jasne viditeľná zvrátenosť ugaritského náboženstva. Jeden slovník poznamenáva: „Texty ukazujú ponižujúce následky uctievania týchto božstiev; zdôrazňujú vojnu, posvätnú prostitúciu, zmyselnú lásku a následnú sociálnu degradáciu.“ ​(The Illustrated Bible Dictionary) Roland de Vaux hovorí: „Po prečítaní týchto básní človek chápe odpor, ktorý voči tomuto uctievaniu pociťovali praví ctitelia jahvizmu a veľkí proroci.“ Zákon, ktorý dal Boh starovekému izraelskému národu, bol hradbou pred takýmto falošným náboženstvom.

Veštenie, astrológia a mágia sa v Ugarite vykonávali vo veľkom. Obyvatelia vyhľadávali znamenia a predzvesti nielen v nebeských telesách, ale aj v deformovaných plodoch a vnútornostiach zabitých zvierat. „Verilo sa, že boh, ktorému bolo obradne obetované zviera predložené, sa s ním spojil a že duch boha splynul s duchom zvieraťa,“ hovorí historička Jacqueline Gachetová. „Prečítaním viditeľných znakov na týchto orgánoch bolo možné mať voľný prístup k duchu božstiev, ktoré mohli dať buď kladnú, alebo zápornú odpoveď na otázku týkajúcu sa budúcnosti či toho, ako postupovať v určitej situácii.“ ​(Le pays d’Ougarit autour de 1200 av.J.C.) V protiklade k tomu sa Izraeliti mali vyhýbať takýmto praktikám. — 5. Mojžišova 18:9–14.

Mojžišovský Zákon jasne zakazoval sodomiu. (3. Mojžišova 18:23) Aký názor na sodomiu mali v Ugarite? V objavených textoch sa Baal pári s jalovicou. „Ak by aj niekto argumentoval, že Baal pri tom na seba zobral podobu býka,“ vyjadril sa archeológ Cyrus Gordon, „o jeho kňazoch, ktorí jeho mýtický život opakovane predvádzali, to povedať nemožno.“

Izraeliti dostali príkaz: „Na tele si neurobíte zárezy kvôli duši, ktorá skonala.“ ​(3. Mojžišova 19:28) Él si však v reakcii na Baalovu smrť „nožom rezal kožu, britvou si robil zárezy; rezal si líca a bradu“. Medzi Baalovými ctiteľmi bolo zjavne zvykom robiť si rituálne zárezy. — 1. Kráľov 18:28.

Zdá sa, že jedna ugaritská báseň naznačuje, že varenie kozľaťa v mlieku bolo súčasťou rituálu plodnosti, ktorý bol bežný v náboženstve Kanaančanov. Izraeliti však v mojžišovskom Zákone dostali príkaz: „Nebudeš variť kozľa v mlieku jeho matky.“ — 2. Mojžišova 23:19.

Porovnanie s biblickými textami

Texty z Ugaritu sa pôvodne prekladali predovšetkým pomocou biblickej hebrejčiny. Peter Craigie hovorí: „V hebrejskom texte je použitých mnoho takých slov, ktorých význam je nejasný a niekedy neznámy; pred začiatkom 20. storočia si prekladatelia rôznymi spôsobmi domýšľali možný význam týchto slov. Keďže v ugaritskom texte sa vyskytujú rovnaké slová, možno dôjde k pokroku.“

Napríklad hebrejské slovo použité v Izaiášovi 3:18 sa všeobecne prekladá ako „čelné obrúčky“. Podobný ugaritský slovný základ označuje slnko aj bohyňu slnka. Preto sa jeruzalemské ženy spomenuté v Izaiášovom proroctve zrejme zdobili malými príveskami v tvare slnka, ako aj ‚ozdobami v tvare mesiaca‘ na počesť kanaanskych bohov.

V Prísloviach 26:23 v masoretskom texte sa „vášnivé pery a skazené srdce“ porovnávajú s hlinenou nádobou pokrytou „striebornou troskou“. Koreň ugaritského slova umožňuje toto prirovnanie preložiť „ako glazúra na črepe“. V Preklade nového sveta sa toto príslovie vhodne prekladá: „Ako strieborná glazúra na hlinenom úlomku, také sú vrelé pery spolu so zlým srdcom.“

Podklad pre Bibliu?

Skúmanie textov z Ras Šamry viedlo niektorých učencov k tvrdeniu, že určité biblické pasáže sú úpravou ugaritskej poézie. André Caquot, člen Francúzskeho inštitútu, hovorí o „kanaanskom kultúrnom základe v jadre náboženstva Izraelitov“.

V súvislosti s 29. žalmom Mitchell Dahood z Pontifikálneho biblického inštitútu v Ríme hovorí: „Tento žalm je jahvistickou úpravou staršieho kanaanskeho chválospevu bohu búrky Baalovi... Prakticky každé slovo z tohto žalmu možno nájsť v starších kanaanskych textoch.“ Je takýto záver oprávnený? Rozhodne nie!

Konzervatívnejší učenci uznávajú, že tieto podobnosti sa zveličujú. Iní kritizujú sklon, ktorý nazývajú panugaritizmus. „Žiaden ugaritský text sa úplne nepodobá na 29. žalm,“ uvádza teológ Garry Brantley. „Na tvrdenie, že 29. žalm (alebo akýkoľvek iný biblický text) je úpravou nejakého pohanského mýtu, neexistujú žiadne dôkazy.“

Je podobnosť slovných obrazov, básnických prirovnaní a štylistických prvkov dôkazom toho, že ide o úpravu ugaritského textu? Nie, nie je. S takou podobnosťou by sa malo počítať. V diele The Encyclopedia of Religion sa uvádza: „Príčina podobnosti formy a obsahu je kultúrna: napriek významným geografickým a časovým rozdielom medzi Ugaritom a Izraelom obe skupiny boli časťou rozsiahlejšej kultúrnej entity, ktorá mala spoločný básnický a náboženský slovník.“ Garry Brantley preto hovorí: „Je to nevhodný výklad, keď niekto vtláča pohanskú vieru do biblického textu len preto, že medzi nimi existuje jazyková podobnosť.“

Napokon, stojí za povšimnutie, že ak aj existuje nejaká jazyková podobnosť medzi textami z Ras Šamry a Bibliou, je to podobnosť čisto literárna, nie duchovná. „Známky vysokej etickej a morálnej úrovne Biblie sa v Ugarite nedajú nájsť,“ poznamenáva archeológ Cyrus Gordon. Rozdiely v skutočnosti vysoko prevažujú nad akýmikoľvek podobnosťami.

Skúmanie Ugaritu bude pravdepodobne aj naďalej pomáhať študentom Biblie, aby porozumeli kultúrnemu, historickému a náboženskému prostrediu biblických pisateľov a hebrejského národa vo všeobecnosti. Ďalší výskum textov z Ras Šamry môže tiež vrhnúť nové svetlo na porozumenie starovekej hebrejčiny. Archeologické nálezy v Ugarite však predovšetkým výrečne zdôrazňujú rozdiel medzi zvrátenou oddanosťou Baalovi a čistým uctievaním Jehovu.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 25]

Archeologické objavy v Ugarite zlepšujú naše porozumenie Písiem

[Mapa/obrázky na stranách 24, 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Chetitská ríša v 14. storočí pred n. l.

STREDOZEMNÉ MORE

Eufrat

KASIUS (JEBEL EL-AGRA)

Ugarit (Ras Šamra)

Tell Sukas

Orontes

SÝRIA

EGYPT

[Pramene ilustrácií]

Soška Baala a nádoba v tvare zvieracej hlavy: Musée du Louvre, Paris; maľba kráľovského paláca: © D. Héron-Hugé pour „Le Monde de la Bible”

[Obrázok na strane 25]

Pozostatky zo vstupu do paláca

[Obrázok na strane 26]

Mytologická báseň z Ugaritu možno vysvetľuje pozadie 2. Mojžišovej 23:19

[Prameň ilustrácie]

Musée du Louvre, Paris

[Obrázky na strane 27]

Stéla Baala

Zlatá miska s motívom lovu

Vrchnák slonovinovej nádobky na kozmetiku s výjavom bohyne plodnosti

[Prameň ilustrácií]

Všetky obrázky: Musée du Louvre, Paris