Od sedarim k záchrane

„Vezmem pohár veľkolepej záchrany a budem vzývať Jehovovo meno.“ — ŽALM 116:13.

 1. Aká najobľúbenejšia pieseň všetkých čias môže ovplyvniť tvoju budúcnosť?

AKO by sa ti páčila pieseň, v ktorej by sa hovorilo o tom, že budeš dlho a šťastne žiť? Taká pieseň naozaj existuje a je to najobľúbenejšia pieseň všetkých čias. Tvoja situácia je však priaznivejšia než situácia väčšiny ľudí, lebo tejto piesni — ktorá má hlboký význam — môžeš porozumieť a môžeš sa z nej radovať. Židia ju nazývajú Hallel (Chvála). Patria do nej Žalmy 113 až 118, a podnecuje nás k tomu, aby sme spievali „Hallelujah“ čiže „Chváľte Jah“.

 2. Kedy možno počuť túto pieseň a aký má vzťah k sedarim?

² Židia spievajú Hallel keď slávia pesach a tento spev bol zrejme zavedený ešte v čase, keď mal Boh chrám, v ktorom boli obetované zvieratá. Dnes sa spieva v židovských domácnostiach počas bohoslužby pesach a pri jedle, ktorému sa hovorí sedarim. Ale len málo z tých, ktorí pri sedarim spievajú, naozaj rozumejú významu Žalmu 116:13: „Vezmem pohár veľkolepej záchrany a budem vzývať Jehovovo meno.“ Prečo je však záchrana spojená s pesachom? Mohlo by ísť v tejto súvislosti aj o tvoju záchranu?

Pesach — sviatok záchrany

 3. Aký pôvod má sedarim?

³ Spomeň si, že Izraelčania boli otrokmi v Egypte, kde vládol despotický faraón. Časom Jehova vzbudil Mojžiša, aby vyviedol svoj ľud na slobodu. Keď Boh uviedol na Egypt už deväť rán, Mojžiš oznámil desiatu ranu. Jehova mal ňou pobiť prvorodených v každej egyptskej domácnosti. (2. Mojžišova 11:1—10) Izraelčania však mohli byť ušetrení. Ako? Mali zabiť ovcu, jej krvou potrieť zárubne a nadodverný trám, mali zostať vnútri a jesť pripravené jedlo — baránka a nekvasený chlieb s horkými bylinami. Pri tomto sedarim Boh ‚obíde‘ a nepobije ich prvorodených. — 2. Mojžišova 12:1—13.

 4, 5. Ako viedol pesach k záchrane mnohých? (Žalm 106:7—10)

⁴ Keď táto desiata rana prišla, faraón povedal Mojžišovi: „Vyjdite sprostred môjho ľudu, vy aj ostatní izraelskí synovia, a choďte, slúžte Jehovovi.“ (2. Mojžišova 12:29—32) Keď Hebreji a „ohromná zmiešaná spoločnosť“ tých, ktorí s nimi sympatizovali, odišli, faraón si to rozmyslel a pustil sa za nimi. Boh vtedy zázračne pomohol svojmu ľudu uniknúť cez Červené more, kde faraón a jeho prenasledujúca armáda zahynuli. — 2. Mojžišova 12:38; 14:5—28; Žalm 78:51—53; 136:13—15.

⁵ Pri Červenom mori Mojžiš povedal Izraelu: „Nebojte sa. Stojte pevne a uvidíte záchranu od Jehovu, ktorú pre vás dnes vykoná.“ Neskôr spievali: „Moja sila a moja moc je Jah, lebo mi slúži na záchranu. To je môj Boh; budem mu chválorečiť.“ (2. Mojžišova 14:13; 15:2) Skutočne, oslobodenie Izraela tak od desiatej rany ako i z Červeného mora bolo záchranou. Žalmista mohol právom povedať o Jehovovi, že je to Boh, ktorý „koná nádhernú záchranu uprostred zeme“. — Žalm 68:6, 20; 68:7, 21, RP; 74:12—14; 78:12, 13, 22.

 6, 7. Prečo bol pesach ustanovený, ale prečo sa teraz zachováva odlišne od prvého pesachu?

⁶ Hebreji mali zachovávať pesach ako spomienku na záchranu. Boh im povedal: „Tento deň vám bude pamätným dňom a budete ho sláviť ako sviatok Jehovovi po všetky svoje generácie.“ (2. Mojžišova 12:14) Pri každom jedle pesach čiže pri sedarim mal otec pripomínať svojej rodine túto záchranu. Jehova dal takýto pokyn: „Keď vám vaši synovia povedia: ‚Čo pre vás znamená táto služba?‘... poviete im: ‚Je to obeť pesach Jehovovi, ktorý obišiel domy izraelských synov v Egypte, keď na Egypťanov zoslal ranu, ale naše domy oslobodil.‘“ — 2. Mojžišova 12:25—27.

⁷ Židia až dodnes dodržiavajú pri pesachu sedarim, čo potvrdzuje historickú pravdivosť tejto správy. Niektoré ich zvyky sa však odlišujú od toho, čo prikázal Boh. V publikácii Pôvod sedarim (angl.) sa hovorí: „Biblia obsahuje podrobnú správu o pesachu a sviatku nekvasených chlebov; tieto opisy však nezodpovedajú spôsobu, ako sa neskôr zachovávali tieto sviatky. Biblický rituál sa sústreďuje predovšetkým na obeť pesach, čo v pobiblickej literatúre už netvorí ústrednú tému.“ Jedným zo závažných dôvodov je to, že Židia už nemajú chrám na prinášanie zvieracích obetí.

 8. Z akého mimoriadneho dôvodu uvažujeme o pesachu?

⁸ Kresťania môžu mať veľký úžitok z úvahy o všetkých sviatkoch, ktoré dal Boh starovekému Izraelu,a ale teraz si zaslúžia našu mimoriadnu pozornosť niektoré hľadiská týkajúce sa pesachu. Ježiš ako Žid zachovával pesach. Keď ho slávil naposledy, poukázal na jedinú slávnosť, ktorú Boh ustanovil pre kresťanov — Pánovu večeru, spomienku na Ježišovu smrť. Táto kresťanská slávnosť sa viaže k pesachu.

Viac ako baránok pesach

 9, 10. Prečo bol baránok pesach neobyčajnou, jedinečnou obeťou?

⁹ V liste Hebrejom 10:1 sa píše, že ‚Zákon mal tieň budúcich dobrých vecí‘. M‘Clintockova a Strongova Encyklopédia biblickej, teologickej a cirkevnej literatúry (angl.) nám hovorí: „Žiaden iný tieň budúcich dobrých vecí obsiahnutý v zákone nemôže predstihnúť pesach.“ Najmä baránok pesach mal význam, ktorý oveľa prevyšoval obrad na pamiatku toho, ako Boh zachránil prvorodených a potom všetkých ostatných Hebrejov z Egypta.

¹⁰ Tento baránok bol jedinečný v mnohých ohľadoch. Napríklad mnohé zvieracie obete pod mojžišovským Zákonom predkladal jednotlivec za svoj hriech alebo vinu, a časti zvierat boli spaľované na oltári. (3. Mojžišova 4:22—35) Časť mäsa z obete spoločenstva dostával obetujúci kňaz alebo ďalší kňazi. (3. Mojžišova 7:11—38) Ale baránok pesach nebol položený na oltár; obetovala ho skupina ľudí, zvyčajne rodina, a len oni ho jedli. — 2. Mojžišova 12:4, 8—11.

11. Ako sa Jehova pozeral na baránka pesach a na čo to poukazovalo? (4. Mojžišova 9:13)

¹¹ Jehova pripisoval baránkovi pesach takú hodnotu, že ho nazýval ‚svojou obeťou‘. (2. Mojžišova 23:18; 34:25) Bádatelia sa vyjadrili, že „obeť pesach bola Jehovovou obeťou, aká nemala obdobu“. Tento baránok nepopierateľne poukazoval na obeť Ježiša — symbolizoval ju. Vieme to zo slov apoštola Pavla, ktorý o Ježišovi povedal, že to je „náš pesach, [ktorý] bol obetovaný“. (1. Korinťanom 5:7) Ježiš bol označený ako „Boží Baránok“ a „Baránok, ktorý bol zabitý“. — Ján 1:29; Zjavenie 5:12; Skutky 8:32.

Krv, ktorá zachraňuje život

12. Akú úlohu mala pri prvom pesachu krv baránka?

¹² Vtedy v Egypte bola krv baránka nevyhnutne potrebná na záchranu. Keď Jehova zabíjal prvorodených, obchádzal domy, ktoré mali zárubne potreté krvou. A keďže Židia nemuseli smútiť nad stratou svojich prvorodených, mohli prejsť Červeným morom a nadobudnúť slobodu.

13, 14. Ako pôsobí Ježišova krv na záchranu života a prečo je na záchranu potrebná? (Efezanom 1:13)

¹³ Aj dnes je na záchranu potrebná krv — Ježišova preliata krv. Keď sa v roku 32 n. l. ‚blížil pesach, židovský sviatok‘, Ježiš povedal veľkému počtu poslucháčov toto: „Kto sa živí mojím telom a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň; lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.“ (Ján 6:4, 54, 55) Jeho židovským poslucháčom to mohlo pripomenúť prichádzajúci pesach a to, že v Egypte bola použitá krv baránka.

¹⁴ Ježiš vtedy nevysvetľoval, čo znamenajú symboly používané pri Pánovej večeri. Táto nová slávnosť pre kresťanov bola ustanovená až o rok neskôr, takže ani apoštoli, ktorí počúvali Ježiša v roku 32 n. l., tomu ešte nerozumeli. Ježiš však naznačoval, že jeho krv je nevyhnutne potrebná na záchranu. Pavol to vysvetlil takto: „Prostredníctvom neho máme vyslobodenie výkupným jeho krvou, áno, odpustenie svojich priestupkov, podľa bohatstva jeho nezaslúženej láskavosti.“ (Efezanom 1:7) Večne žiť môžeme len vtedy, ak nám bude odpustené na základe Ježišovej krvi.

Ktorá záchrana a kam?

15. Akú záchranu a aké prednosti dostali Hebreji v Egypte, ale čo im nebolo umožnené? (1. Korinťanom 10:1—5)

¹⁵ V starovekom Egypte išlo len o záchranu v obmedzenom rozsahu. Nikto z tých, ktorí opustili Egypt, neočakával, že po vyjdení bude nekonečne žiť. Boh pritom určil levitov, ktorí sa mali stať kňazmi národa, a niektorí členovia kmeňa Júda sa dočasne stali kráľmi, ale títo všetci zomierali. (Skutky 2:29; Hebrejom 7:11, 23, 27) „Ohromná zmiešaná spoločnosť“, ktorá tiež opustila Egypt, nemala tieto výsady, ale spolu s Hebrejmi mohla dúfať, že sa dostane do Zasľúbenej zeme a že bude žiť normálnym životom a uctievať Boha. Ale Jehovovi predkresťanskí svedkovia jednako mali základ pre nádej, že časom sa budú môcť radovať z nekonečného života na zemi, kde malo ľudstvo podľa Božieho predsavzatia žiť. To by zodpovedalo Ježišovmu sľubu v Jánovi 6:54.

16. Na akú záchranu mohli mať nádej Boží služobníci v staroveku?

¹⁶ Boh použil niektorých zo svojich starovekých služobníkov na napísanie inšpirovaných slov, že Zem bola stvorená na to, aby bola obývaná, a že bezúhonní ľudia budú na nej žiť navždy. (Žalm 37:9—11; Príslovia 2:21, 22; Izaiáš 45:18) Ako by však praví ctitelia mohli získať takúto záchranu, keď zomreli? Tým, že Boh ich privedie späť k životu na zemi. Napríklad Jób vyjadril nádej, že bude naňho pamätané a že bude opäť žiť. (Jób 14:13—15; Daniel 12:13) Z toho je vidieť, že jedným spôsobom záchrany je večný život na zemi. — Matúš 11:11.

17. Akú odlišnú záchranu môžu podľa Biblie získať iní?

¹⁷ Biblia hovorí aj o záchrane pre večný život v nebi, kam odišiel Ježiš Kristus po svojom vzkriesení. „Je po Božej pravici, lebo odišiel do neba; a boli mu podriadení anjeli a mocnosti a moci.“ (1. Petra 3:18, 22; Efezanom 1:20–22; Hebrejom 9:24) Ale Ježiš nemal byť jediným človekom, ktorý by bol vzatý do neba. Boh sa rozhodol, že vezme zo zeme aj pomerne malý počet iných. Ježiš povedal apoštolom: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov... idem, aby som vám pripravil miesto. Ak teda pôjdem a pripravím vám miesto, prídem opäť a prijmem vás k sebe, aby ste boli aj vy tam, kde som ja.“ — Ján 14:2, 3.

18. Prečo teraz zameráme svoju pozornosť na záchranu pre nebeský život?

¹⁸ Záchrana pre nebeský život v spojení s Ježišom je teda istotne veľkolepejšia než obmedzená záchrana, o akú išlo pri prvom pesachu. (2. Timotejovi 2:10) Pri večeri posledného platného sedarim čiže jedla pesach ustanovil Ježiš pre svojich nasledovníkov novú slávnosť, ktorá sústreďovala pozornosť na záchranu pre nebeský život. Apoštolom povedal: „Stále to robte na moju pamiatku.“ (Lukáš 22:19) Kým sa zamyslíme nad tým, ako by mali kresťania zachovávať túto slávnosť, uvažujme o tom, kedy by sme ju mali sláviť.

“Ustanovený čas“

19. Prečo je logické spájať pesach a Pánovu večeru?

¹⁹ Ježiš raz povedal: „Veľmi som si prial jesť s vami tento pesach, skôr ako budem trpieť.“ (Lukáš 22:15) Potom ustanovil Pánovu večeru, ktorú mali jeho nasledovníci dodržiavať ako spomienku na jeho smrť. (Lukáš 22:19, 20) Pesach sa konal raz v roku. Preto je správne aj Pánovu večeru dodržiavať každoročne. Kedy? Logicky na jar v čase pesachu. To znamená v tom dni, na ktorý pripadá 14. nisan (podľa židovského kalendára); nie je potrebné dodržiavať piatok len preto, že v tom dni týždňa Ježiš zomrel.

20. Prečo sa Jehovovi svedkovia zaujímajú o 14. nisan?

²⁰ Pavol mal zrejme na mysli 14. nisan, keď napísal: „Lebo kedykoľvek jete tento chlieb a pijete tento kalich, ohlasujete Pánovu smrť, dokiaľ nepríde.“ (1. Korinťanom 11:26) V nasledujúcich dvoch storočiach sa mnohí kresťania pridržiavali 14. nisana a preto boli známi ako quartodecimáni, podľa latinského výrazu pre číslo 14. M‘Clintock a Strong o tom hovoria: „Maloázijské zbory slávili Pánovu smrť v deň, ktorý zodpovedal 14. dňu mesiaca nisana, kedy podľa názoru celej starovekej cirkvi došlo k ukrižovaniu.“ V súčasnosti Jehovovi svedkovia zachovávajú Pánovu večeru každý rok v dni, ktorý zodpovedá 14. nisanu. Niektorí si však všimli, že sa to môže odlišovať od dátumu, kedy majú Židia svoj pesach. Prečo?

21. Kedy mal byť obetovaný baránok pesach, ale čo robia dnešní Židia?

²¹ Deň u Hebrejov trval od západu slnka (asi od šiestej hodiny) do nasledujúceho západu slnka. Boh prikázal, aby baránka pesach zabili 14. nisana „medzi dvoma večermi“. (2. Mojžišova 12:6) Kedy to bolo? Dnešní Židia sa prikláňajú k rabínskemu názoru, že baránok mal byť zabitý ku koncu 14. nisana v čase, keď sa slnko začína skláňať k obzoru (asi o tretej hodine) do skutočného západu slnka. Preto majú svoj sedarim po západe slnka, keď sa začína 15. nisan. — Marek 1:32.

22. Prečo sa dátum Pamätnej slávnosti môže odlišovať od dátumu, v ktorom Židia dodržiavajú svoj pesach? (Marek 14:17; Ján 13:30)

²² My však máme pádne dôvody na iné pochopenie tohto výrazu. V 5. Mojžišovej 16:6 sa Izraelčanom jasne hovorí, že majú „zabiť obeť pesach večer, pri západe slnka“. (Židovský preklad Tanach) Z toho vidno, že výraz „medzi dvoma večermi“ sa vzťahuje na čas súmraku, od západu slnka (ktorý sa začína 14. nisana) do skutočnej tmy. Tak tomu kedysi rozumeli Židia Karaimb a rovnako to chápu až dodnes Samaritáni.c Rozumieme tomu tak, že baránok pesach bol obetovaný a že ho jedli ‚v jeho ustanovenom čase‘ 14. nisana, a nie 15. nisana. To je jeden z dôvodov, prečo je dátum našej Pamätnej slávnosti niekedy iný ako dátum Židov. — 4. Mojžišova 9:2—5.

23. Prečo sa k hebrejskému kalendáru pridávajú mesiace, a ako si v tejto veci počínajú dnešní Židia?

²³ Náš dátum sa môže odlišovať od dátumu Židov aj preto, že Židia používajú kalendár zostavený v minulosti, ktorého systém bol určený až v štvrtom storočí n. l. Tak môžu určovať dátumy pre 1. nisan alebo pre sviatky celé desaťročia alebo storočia vopred. Do starovekého lunárneho kalendára sa musel občas vkladať trinásty mesiac, aby kalendár zodpovedal ročným obdobiam. Terajší židovský kalendár pridáva tento mesiac v určených termínoch; v devätnásťročnom cykle sa pridáva k 3., 6., 8., 11., 14., 17. a 19. roku.

24, 25. a) Ako boli v Ježišovej dobe určované mesiace a ako sa zisťovalo, kedy sa majú vložiť mimoriadne mesiace? b) Ako určujú Jehovovi svedkovia dátum Pamätnej večere?

²⁴ Emil Schürer však hovorí, že „v dobe Ježiša [Židia] ešte nemali pevný kalendár, ale akonáhle... sa koncom roka pozorovalo, že pesach by pripadol na čas pred jarnou rovnodennosťou [okolo 21. marca], bol vložený jeden mesiac pred nisan“. (Dejiny židovského ľudu v dobe Ježiša Krista, zväzok 1, angl.) Mimoriadny mesiac sa teda vyskytuje bežne a nie je pripájaný vopred stanoveným spôsobom.

²⁵ Vedúci zbor Jehovových svedkov určuje dátum Pánovej večere v súlade so starovekou metódou. Prvý nisan sa určuje podľa toho, kedy možno nov mesiaca najbližšieho k jarnej rovnodennosti pravdepodobne pozorovať pri západe slnka v Jeruzaleme. Ak odvtedy rátame 14 dní, dostaneme sa k 14. nisanu, čo zvyčajne zodpovedá dňu, v ktorom nastáva spln mesiaca. (Pozri Strážnu vežu 6, 1978, „Otázky čitateľov“.) Na základe tejto biblickej metódy boli Jehovovi svedkovia na celej zemeguli informovaní, že v tomto roku sa bude Pamätná slávnosť sláviť po západe slnka 10. apríla.

26. Aké ďalšie hľadiská Pánovej večere si zaslúžia našu pozornosť?

²⁶ Tento dátum zodpovedá 14. nisanu, keď Ježiš slávil posledný platný pesach. Pamätná slávnosť však sústreďuje pozornosť na záchranu, ktorá prevyšuje to, na čo sa spomína pri židovskom sedarim. Všetci potrebujeme porozumieť tomu, čo sa deje pri Pánovej večeri, aký to má význam a ako to súvisí s našou záchranou.

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Prečo sa pesach vhodne spája so záchranou?

◻ Prečo je Ježišova obeť viac ako obeť doslovného baránka pesach?

◻ Akú záchranu možno dosiahnuť prostredníctvom Ježiša?

◻ Ako určujú Jehovovi svedkovia správny čas pre Pánovu večeru?