Ako chrániť deti vštepovaním zbožnej múdrosti

NAŠE telo vedie každodenný boj. Musí bojovať s množstvom mikróbov, parazitov a vírusov. Našťastie väčšina z nás má vrodený imunitný systém, ktorý nám zabezpečuje obranu proti takýmto útokom a chráni nás, aby sme nepadli za obeť infekčným chorobám.

Podobne my ako kresťania musíme bojovať proti nebiblickému zmýšľaniu a svetským hodnotám a proti vplyvom, ktoré by mohli zničiť naše duchovné zdravie. (2. Korinťanom 11:3) Aby sme boli schopní odolávať týmto každodenným útokom na našu myseľ a srdce, potrebujeme si vybudovať duchovnú obranyschopnosť.

Takúto obranyschopnosť potrebujú zvlášť naše deti, pretože človek sa nerodí s duchovnou imunitou, ktorá by mu umožňovala odolávať duchu sveta. (Efezanom 2:2) Je nevyhnutné, aby rodičia pomáhali deťom postupne si rozvinúť vlastný duchovný obranný systém. Na čom je tento systém založený? V Biblii sa píše: „Sám Jehova dáva múdrosť... bude strážiť i cestu svojich verne oddaných.“ ​(Príslovia 2:6, 8) Múdrosť od Boha môže chrániť „cestu“ detí a mladých ľudí, ktorí by inak mohli podľahnúť vplyvu zlej spoločnosti, nezdravej zábavy alebo tlaku vrstovníkov. Ako môžu rodičia konať podľa Jehovových rád a vštepovať deťom zbožnú múdrosť?

Potreba budujúcej spoločnosti

Pochopiteľne, mladí sú radi v spoločnosti mladých, ale keď sa budú priateliť iba s ďalšími neskúsenými mladými ľuďmi, nepomôže im to vypestovať si zbožnú múdrosť. „Pochabosť je priviazaná na srdci chlapca,“ varuje príslovie. (Príslovia 22:15) Teda ako niektorí rodičia pomohli svojim deťom, aby uplatnili zbožnú múdrosť a vybrali si zdravú spoločnosť?

Jeden otec menom Dona povedal: „Naši chlapci trávili veľa času s kamarátmi v ich veku, ale väčšinou boli u nás, keď sme boli doma aj my. Priatelia našich synov mali u nás vždy dvere otvorené, a tak bol náš dom stále plný mladých ľudí. Vždy sme ich pohostili a snažili sme sa, aby sa u nás cítili ako doma. Ochotne sme znášali všetok ten hluk a ruch v našom dome, len aby sa naše deti mohli zabávať v bezpečnom prostredí.“

Brian a Mary majú tri deti, z ktorých majú radosť, ale priznávajú, že vychovávať ich nebolo vždy ľahké. Spomínajú: „V našom zbore bolo málo mladých, s ktorými by sa mohla priateliť naša dcéra Jane. Ale mala jednu priateľku, Susan. Bolo to spoločenské, veselé dievča. Jej rodičia však boli povoľnejší ako my. Susan mohla zostávať vonku dlhšie ako Jane, nosiť kratšie sukne, počúvať spornú hudbu a pozerať nevhodné filmy. Jane dlho nemohla pochopiť náš postoj. Susanini rodičia sa jej zdali chápavejší a my sme boli podľa nej príliš prísni. Až keď sa Susan dostala do problémov, Jane pochopila, že naša pevnosť bola na jej ochranu. Sme veľmi radi, že sme neustúpili od toho, čo sme pre našu dcéru považovali za správne.“

Mnohí mladí ľudia podobne ako Jane zistili, že v otázke výberu priateľov je múdre pýtať sa na názor rodičov. „Ucho, ktoré počúva karhanie života, prebýva priamo medzi múdrymi,“ hovorí príslovie. (Príslovia 15:31) Mladí, ktorých vedie zbožná múdrosť, si budú hľadať priateľov, ktorí ich môžu budovať.

Odolávanie tlaku prispôsobiť sa ostatným

S výberom priateľov úzko súvisí tlak vrstovníkov. Obranyschopnosť našich detí je denne vystavená útokom. Musia odolávať tlaku prispôsobiť sa. Keďže mladí obyčajne túžia po tom, aby ich iní mladí v ich veku prijímali, tlak vrstovníkov ich môže ovplyvňovať, aby sa nechali formovať týmto svetom. — Príslovia 29:25.

Biblia nám pripomína, že „svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť“. (1. Jána 2:17) Rodičia by preto nemali dovoliť, aby ich deti príliš ovplyvňovali svetské názory. Ako im môžu pomôcť, aby sa stotožnili s kresťanským zmýšľaním?

„Moja dcéra sa vždy chcela obliekať tak ako iní mladí,“ hovorí Richard. „A tak sme jej trpezlivo vysvetľovali klady a zápory každej požiadavky. Dokonca aj keď išlo o módny štýl, proti ktorému sme nemali žiadne námietky, držali sme sa rady, ktorú sme počuli pred niekoľkými rokmi: ‚Múdry človek nepreberá nový módny štýl ako prvý ani sa ho nezrieka ako posledný.‘“

Pauline rozpráva, ako pomáhala svojim deťom odolávať tlaku vrstovníkov ona: „Zaujímala som sa o to, čo zaujíma moje deti, a často som zašla k nim do izby a rozprávali sme sa. Tieto dlhé rozhovory mi umožnili formovať ich zmýšľanie a pomôcť im pozrieť sa na veci z iného pohľadu.“

Nedá sa očakávať, že tlak vrstovníkov bude slabnúť. Preto rodičia budú musieť neustále bojovať, aby dokázali ‚boriť svetské úvahy‘ a pomáhať svojim deťom privádzať ich myšlienky ‚do zajatia, aby ich urobili poslušnými Kristovi‘. (2. Korinťanom 10:5) No ak budú rodičia i deti ‚vytrvávať v modlitbe‘, budú mať silu zvládnuť túto dôležitú úlohu. — Rimanom 12:12; Žalm 65:2.

Mocné lákadlo v podobe zábavy

Tretím vplyvom, ktorý môže byť pre rodičov tvrdým orieškom, je zábava. Je prirodzené, že deti sa rady hrajú. Aj mnohí mladí sa radi zabávajú. (2. Timotejovi 2:22) Ale ak by túto prirodzenú túžbu po zábave uspokojovali nemúdrym spôsobom, mohlo by to zničiť ich duchovnú obranyschopnosť. Nebezpečenstvo spočíva hlavne v dvoch veciach.

Po prvé, väčšina zábavy odzrkadľuje nízke mravné normy tohto sveta. (Efezanom 4:17–19) No je vždy predkladaná vzrušujúcim a príťažlivým spôsobom. To je nebezpečné zvlášť pre mladých, ktorí nemusia rozoznať, že je to pasca.

A po druhé, problém môže byť v množstve času, ktorý človek venuje zábave. Pre niektorých sa zábava stala najdôležitejšou vecou v živote a pohlcuje im príliš veľa času a energie. Príslovie však varuje, že „jesť príliš veľa medu nie je dobré“. (Príslovia 25:27) Podobne aj príliš veľa zábavy oberá človeka o chuť na duchovný pokrm a vedie k duševnej lenivosti. (Príslovia 21:17; 24:30–34) Ak by mladí naplno užívali tento svet, zabránilo by im to ‚chopiť sa skutočného života‘ — večného života v Božom novom svete. (1. Timotejovi 6:12, 19) Ako sa niektorým rodičom podarilo zvládnuť tento problém?

Mari Carmen, ktorá má tri dcéry, hovorí: „Snažili sme sa našim dcéram postarať o zdravú zábavu a rozptýlenie. Preto sme ako rodina pravidelne chodili na výlety a dievčatá trávili čas aj s priateľmi zo zboru. Ale dbali sme na to, aby mal oddych v našom živote správne miesto. Prirovnávali sme ho k dezertu po jedle — je síce sladký, ale nie je to hlavný chod. Naše dcéry sa naučili byť usilovné doma, v škole i v zbore.“

Ani Don a Ruth nenechali zábavu na náhodu. „Rozhodli sme sa, že každú sobotu budeme tráviť spolu ako rodina,“ hovoria. „Doobeda sme chodili do služby, poobede sme si chodili zaplávať a potom sme mali vždy nejakú dobrú večeru.“

Z vyjadrení týchto rodičov je zjavné, aké dôležité je mať na otázku zábavy vyrovnaný pohľad — deti potrebujú zdravú zábavu, ale musia sa naučiť, aké miesto má mať v živote kresťana. — Kazateľ 3:4; Filipanom 4:5.

Dôvera v Jehovu

Samozrejme, budovanie duchovnej obranyschopnosti trvá mnoho rokov. Neexistuje žiadny zázračný liek, vďaka ktorému by deti získali zbožnú múdrosť a naučili sa dôverovať svojmu nebeskému Otcovi. Preto ich rodičia musia ‚vychovávať v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní‘. (Efezanom 6:4) Vychovávať deti „v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“ znamená pomáhať im pozerať sa na veci tak, ako sa na ne pozerá Boh. Ako to môžu robiť?

Kľúčom k úspechu je pravidelné rodinné štúdium Biblie. Takéto štúdium ‚odkrýva deťom oči, aby videli obdivuhodné veci Božieho zákona‘. (Žalm 119:18) Diego bral rodinné štúdium veľmi vážne, a tak pomohol svojim deťom priblížiť sa k Jehovovi. „Na štúdium som sa dôkladne pripravoval,“ hovorí. „Vďaka výskumu za pomoci biblických publikácií som sa naučil, ako deťom oživiť biblické postavy. Povzbudzoval som ich, aby sa stotožnili s vernými Božími služobníkmi. Tak mali naše deti živú predstavu o tom, čo sa páči Jehovovi.“

Deti sa učia aj pri neformálnych príležitostiach. Mojžiš nabádal rodičov, aby o Jehovových pripomienkach hovorili, ‚keď sedia v svojom dome, i keď idú po ceste, i keď líhajú, i keď vstávajú‘. (5. Mojžišova 6:7) Jeden otec hovorí: „Môj syn potrebuje čas, aby si predo mnou otvoril srdce a vyjadril, čo cíti. Keď ideme na prechádzku alebo keď spolu niečo robíme, postupne sa rozhovorí. Pri takýchto príležitostiach sa vždy veľmi dobre porozprávame a máme z toho obaja úžitok.“

Hlboký vplyv na deti majú aj modlitby rodičov. Keď deti počujú, ako ich rodičia pokorne prosia Boha o pomoc a odpustenie, pomáha im to, aby ‚uverili, že Boh je‘. (Hebrejom 11:6) Mnohí úspešní rodičia zdôrazňujú dôležitosť rodinných modlitieb, v ktorých predkladajú napríklad problémy v škole alebo iné veci, ktoré trápia deti. Jeden otec povedal, že jeho manželka sa vždy modlí s deťmi predtým, ako odídu do školy. — Žalm 62:8; 112:7.

‚Nevzdávajme sa v konaní toho, čo je znamenité‘

Všetci rodičia robia chyby a občas možno ľutujú, že niektoré situácie neriešili inak. No Biblia nás nabáda, aby sme sa ‚nevzdávali v konaní toho, čo je znamenité‘. — Galaťanom 6:9.

Rodičia však môžu mať niekedy chuť vzdať sa, keď nevedia pochopiť svoje deti. Bolo by ľahké povedať si, že mladšia generácia je iná a že je to s ňou ťažké. Ale deti majú dnes v skutočnosti rovnaké chyby, aké mali predchádzajúce generácie, a stoja pred podobnými pokušeniami, hoci tlak dopustiť sa zlého konania môže byť silnejší. Preto keď jeden otec pokarhal svojho syna, zjemnil svoje slová tým, že láskavo povedal: „Tvoje srdce chce iba to, čo chcelo moje srdce, keď som bol v tvojom veku.“ Rodičia možno toho nevedia veľa o počítačoch, ale vedia všetko o sklonoch nedokonalého tela. — Matúš 26:41; 2. Korinťanom 2:11.

Niektoré deti možno nie sú práve nadšené, keď ich rodičia usmerňujú, a možno sa proti ich výchove dokonca búria. No aj v tomto smere je nutná vytrvalosť. Aj keď sa mnohé deti spočiatku podvoľujú rodičovskému vedeniu len veľmi neochotne alebo niekedy aj vzdorujú, nakoniec sa nechajú viesť. (Príslovia 22:6; 23:22–25) Matthew, mladý kresťan, ktorý teraz slúži v jednej odbočke Jehovových svedkov, rozpráva: „Ako dospievajúci som mal pocit, že rodičia ma príliš obmedzujú. Hovoril som si: ‚Mojim kamarátom to rodičia dovolili, tak prečo to mne naši nedovolia?‘ Miloval som kanoe, a tak som bol fakt naštvaný, keď ma rodičia občas potrestali tým, že mi ho zakázali. Keď to však teraz spätne hodnotím, uvedomujem si, že ich spôsob výchovy bol účinný a aj potrebný. Som im vďačný, že ma usmerňovali tak, ako som to potreboval, a presne vtedy, keď som to potreboval.“

Hoci naše deti občas musia byť v nezdravom duchovnom prostredí, nepochybne z nich môžu vyrásť dobrí kresťania. Ako sľubuje Biblia, zbožná múdrosť im môže pomôcť rozvinúť si duchovnú obranyschopnosť. „Keď múdrosť vojde do tvojho srdca a poznanie sa stane príjemným tvojej duši, schopnosť premýšľať ťa bude strážiť, rozlišovacia schopnosť ťa bude ochraňovať, aby ťa oslobodili od zlej cesty.“ — Príslovia 2:10–12.

Nosiť dieťa pod srdcom deväť mesiacov nie je ľahké. A nasledujúcich 20 rokov môže priniesť nielen radosti, ale aj bolesti. No kresťanskí rodičia milujú svoje deti, a preto sa zo všetkých síl usilujú chrániť ich tým, že im vštepujú zbožnú múdrosť. Cítia to rovnako ako zostarnutý apoštol Ján, ktorý o svojich duchovných deťoch napísal: „Nemám väčší dôvod k vďačnosti ako to, aby som počul, že moje deti chodia ďalej v pravde.“ — 3. Jána 4.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 24]

Priatelia našich synov mali u nás vždy dvere otvorené

[Obrázok na strane 25]

Zaujímajte sa o to, čo zaujíma vaše deti

[Obrázky na strane 26]

„Na štúdium som sa dôkladne pripravoval“