Aké je Božie predsavzatie s ľudstvom?

1.–4. a) Aké bolo Božie pôvodné predsavzatie s ľudstvom? b) Prečo sa človek stal neposlušným? (Pozri rámček na strane 13.)

SĽUB o svete bez vojen, ako to opisuje Izaiáš 2:2–4 a Micheáš 4:1–4, nám dáva nielen dobre podloženú nádej do blízkej budúcnosti, ale hovorí aj niečo veľmi dôležité o našom Stvoriteľovi. Je Bohom, ktorý má predsavzatie. Proroctvo v 2. kapitole Izaiáša je vlastne časťou dlhého radu proroctiev, ktoré sa tiahnu celou Bibliou od prvých strán až po tie posledné a objasňujú nám, ako Boh uskutoční svoje pôvodné predsavzatie.

² Keď Boh stvoril prvú ľudskú dvojicu, jasne im povedal, aké má s nimi predsavzatie. V Genezis v 1. kapitole vo verši 28 čítame: „Boh im požehnal a Boh im povedal: ‚Buďte plodní a množte sa, naplňte zem a vládnite nad ňou; a panujte nad morskými rybami, nad nebeskými vtákmi a nad všetkým živým, čo lezie po zemi.‘“ Keď dáme tento príkaz do súvislosti s tým, čo sa hovorí v ďalšej kapitole Genezis — „PÁN Boh vzal človeka a umiestnil ho do záhrady Eden, aby ju obrábal a staral sa o ňu“ — je zrejmé, že Boh chcel, aby prvý ľudský pár spolu so svojím potomstvom rozšíril raj za hranice záhrady Eden a aby raj nakoniec pokrýval celú zemeguľu.a — Genezis 2:15.

³ Ako dlho sa mali ľudia tešiť zo svojho rajského domova? Z Písiem vyplýva, že človek bol vytvorený, aby žil na zemi navždy. Smrť mala ľudstvo postihnúť len v tom prípade, keby neposlúchli svojho Stvoriteľa, ako sa o tom hovorí v Genezis v 2. kapitole vo veršoch 16 a 17: „PÁN Boh prikázal človeku a povedal: ‚Z každého stromu záhrady môžeš jesť; ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nesmieš jesť, lebo akonáhle z neho zješ, zomrieš.‘“ Trvalá poslušnosť by logicky viedla k trvalému životu v týchto rajských podmienkach. — Žalm 37:29; Príslovia 2:21, 22.

⁴ Avšak jeden anjel, neskôr označený ako Satan (čo znamená „odporca“), ovplyvnil prvú ľudskú dvojicu, aby zneužila svoju slobodnú vôľu a aby sa rozhodla neposlúchať Boha. (Jób 1:6–12; porovnaj Deuteronomium 30:19, 20.) Tento spurný anjel vyvolal dojem, že hovorí had, a presvedčil Evu a jej prostredníctvom Adama, že sa stanú múdrejšími a že ich život bude plnší, keď nebudú podriadení Bohu ako Najvyššej Autorite.b (Genezis 3:1–19) Pre svoju otvorenú vzburu boli odsúdení na smrť. Znamenalo to, že Božie predsavzatie s ľudstvom bolo zmarené alebo zrušené? Nie, skôr to znamenalo, že bude potrebný iný prostriedok, aby sa splnilo Božie pôvodné predsavzatie týkajúce sa rajskej zeme naplnenej poslušnými ľuďmi, ktorí sa budú tešiť z večného života. Ako sa to stane?

Sľúbené Semeno

5, 6. a) Aké riešenie problémov, ktoré na zemi spôsobila Satanova vzbura, Boh sľúbil? b) Čo Boh sľúbil Abrahámovi?

⁵ Keď Jehova Boh vynášal rozsudok nad tými, ktorí sa vzbúrili proti jeho autorite, vyhlásil, že vzbudí „semeno“ čiže „potomstvo“, ktoré odčiní škody spôsobené Satanom, podnecovateľom vzbury. O hadovi, predstavujúcom Satana, symbolickými výrazmi Boh povedal, že mu Semeno zasiahne čiže rozmliaždi hlavu, a tak sa skončí Satanova existencia i jeho vzbura. Tento verš v Genezis sa počas rokov vysvetľoval rôznymi vzájomne si odporujúcimi spôsobmi. No keďže slovo „semeno“ sa používa v mnohých proroctvách, ďalšie sľuby, ktoré sa naň vzťahujú, odhaľujú, čo znamená. — Genezis 3:15.

⁶ Výraz „semeno“ sa často vyskytuje v súvislosti s dovŕšením Božieho predsavzatia s ľudstvom ako celkom. V Genezis 22:18 je zaznamenaný sľub, ktorý od Boha dostal verný Hebrej Abrahám: „Všetky národy zeme si budú žehnať tvojimi potomkami [semenom, JP], pretože si poslúchol Môj príkaz.“ ​(Kurzíva od nás.) Boh prejavil o Abraháma osobitný záujem, pretože to bol muž, ktorý Ho naozaj hľadal. I keď Boh odmenil priamo Abraháma, tento text jasne ukazuje, že Boh sa nezaujímal len o Abraháma, ani výhradne o jeho telesných potomkov. Boh mal pevne v mysli svoje pôvodné predsavzatie týkajúce sa rajskej zeme pre celé ľudstvo, pre „všetky národy“. Teraz Abrahámovi zjavil, že vďaka vernosti bude mať prednosť splodiť „semeno“, ktorým si budú žehnať všetky národy.

7, 8. Akú súvislosť má sľúbené Semeno s myšlienkami o kraľovaní a o Mesiášovi?

⁷ Abrahám sa stal otcom mnohých veľkých národov. (Genezis 17:4, 5) Ale Jehova Boh dal jasne najavo, prostredníctvom ktorej línie potomkov príde sľúbené Semeno, ktoré prinesie požehnanie celému ľudstvu. (Genezis 17:17, 21) Abrahámov syn Izák i vnuk Jakob boli označení ako členovia línie, z ktorej malo vzísť „semeno“. Jedným z národov, ktorý vyšiel z Abraháma, bol národ Izrael. Skladal sa z dvanástich kmeňov, ktoré pochádzali zo synov Jakoba, Abrahámovho vnuka. Práve v tomto národe sa malo napokon objaviť sľúbené „semeno“. — Genezis 26:1, 4; 28:10, 13–15, JP.

⁸ Proroctvo neskôr zjavilo, že zvláštne semeno čiže panovník príde konkrétne prostredníctvom Júdovho kmeňa. Kniha Genezis 49:10 uvádza: „Prút sa nevzdiali od Júdu ani zákonodarca z [miesta] medzi jeho nohami, kým nepríde Šílo; a jeho bude poslušnosť národov.“³ Komentátor Biblie Raši uvádza, že výrok „kým nepríde Šílo“ znamená „kým nepríde Kráľ Mesiáš, ktorého bude kráľovstvo“.⁴ Mnoho biblických komentátorov chápe toto proroctvo podobne ako Raši, ako proroctvo s mesiášskym významom.

 9. a) Čo Boh sľúbil kráľovi Dávidovi o Semene? b) Ako súvisí sľub v Genezis 49:10 so sľubom v Žalme 72:7, 8?

⁹ Prvému panovníkovi z rodovej línie Júdu, kráľovi Dávidovi, Boh sľúbil: „Tvoj dom a... tvoj trón budú založené navždy.“ ​(2. Samuelova 7:16) Boh ďalej sľúbil: „Dosadím po tebe tvoje semeno... a založím jeho kráľovstvo. Vystaví Mi dom, a upevním jeho trón navždy.“ ​(1. Paralipomenon 17:11, 12, JP) Dávidov syn a nástupca, kráľ Šalamún, naozaj postavil Jehovovi dom čiže chrám, ale očividne nepanoval navždy. Niekto z Dávidovho semena však mal byť oným „Šílom“ čiže Mesiášom predpovedaným v Genezis 49:10. (JP) Prorocky o ňom hovoril kráľ Dávid, keď napísal: „V jeho dňoch nech kvitne spravodlivý a [nech je] hojnosť pokoja, kým mesiac nepominie. Kiež má panstvo od mora k moru a od Rieky do končín zeme.“ — Žalm 72:7, 8, JP.

10. Čo malo byť dosiahnuté prostredníctvom Semena sľúbeného v Genezis 3:15 a ako je to v súlade so sľubom daným Abrahámovi?

¹⁰ Keď sledujeme, čo nám proroctvo postupne zjavuje, začíname chápať, že požehnania sľúbené Abrahámovi — „v tvojom semene budú požehnané všetky národy zeme“ — sa v skutočnosti splnia práve prostredníctvom tohto Panovníka z Dávidovej rodovej línie. (Genezis 22:18, JP) Tak sa proroctvo o Semene spája s nádejou židovského národa na Mesiáša, počas vlády ktorého bude na zemi úplný mier. On je vlastne tým „semenom“ z Genezis 3:15, ktoré spôsobí koniec prvotnej vzbury proti Božej zvrchovanosti a odčiní spôsobené škody. (Žalm 2:5, 8, 9) Ďalšie otázky a informácie o sľúbenom Mesiášovi sú rozobrané na stranách 24–31. Ale teraz uvažujme, ako Boh ďalej zaobchádzal s Abrahámovými potomkami.

Účel zmluvy Zákona

11.–13. Aký úžitok zo zmluvy Zákona mal národ a mala táto zmluva trvať navždy?

¹¹ Niekoľko storočí po dobe Abraháma sa Izraeliti stali národom. Boh oslobodil týchto potomkov zo zajatia v Egypte a pod vedením Mojžiša, ďalšieho muža viery, ktorého si vyvolil, Boh uzavrel s nimi zvláštnu zmluvu čiže dohodu. (Exodus 19:5, 6; Deuteronomium 5:2, 3) Zmluva Zákona dala národu jasné vedenie v tom, ako si Boh želá byť uctievaný. Boli ňou zorganizovaní ako národ pre také uctievanie.

¹² Môžeme si všimnúť, že zmluva bola od začiatku podmienená. Skôr ako Boh zjavil Izraelitom Desať prikázaní a celú zmluvu, ktorej boli tieto prikázania časťou, povedal im: „Nuž teraz, ak Ma budete verne poslúchať a budete dodržiavať Moju zmluvu, budete Mojím drahocenným vlastníctvom medzi všetkými národmi. Vskutku, Moja je celá zem, ale vy budete pre Mňa kráľovstvom kňazov a svätým národom.“ ​(Exodus 19:5, 6) Aby ich Boh ďalej používal ako drahocenné vlastníctvo, museli ho verne poslúchať. To boli podmienky zmluvy.

¹³ Zo sľúbenej odmeny za vernosť — že mali slúžiť ako kráľovstvo kňazov — vyplýva, že zmluva Zákona nebola samoúčelná, ale skôr bola prechodným krokom na prípravu kňazstva, ktoré by malo pomáhať ďalším národom poznať pravého Boha. Od počiatku bolo Božím predsavzatím, aby si žehnalo celé ľudstvo, a nie iba jeden národ. — Genezis 22:18.

14. Aký ďalší úžitok vyplýval zo zmluvy Zákona?

¹⁴ Keďže zmluva Zákona nebola samoúčelná, aký bol jej účel? Jasne odhaľovala a odsudzovala všetky falošné náboženské predstavy, ktoré človek začal nezávisle rozvíjať od čias vzbury v záhrade Eden. (Deuteronomium 18:9–13) Chránila tiež izraelský národ pred ohavnými zvykmi a pred uctievaním rozšíreným u okolitých národov tým, že styky s nimi obmedzovala na minimum. (Deuteronomium 7:1–6) Kým Izrael dodržiaval Zákon, chránilo ho čisté náboženské prostredie, v ktorom mohol nakoniec identifikovať a privítať sľúbené Semeno čiže Mesiáša.

15, 16. Aké dôležité duchovné poučenie vyplývajúce zo zmluvy Zákona poukazuje tiež na jej dočasnosť?

¹⁵ Zmluva Zákona vyzdvihla aj potrebu zmierenia, pretože zahŕňala jasne stanovený systém obetí, ktoré boli podstatnou súčasťou židovského uctievania. (Levitikus 1:1–17; 3:1–17; 16:1–34; Numeri 15:22–29) Po vzbure Adama a Evy ľudstvo stratilo dokonalosť, ktorá by mu umožnila žiť večne v dokonalom zdraví. (Genezis 2:17) Následkom prvého hriechu zdedilo potomstvo Adama a Evy (ktoré sa narodilo až po vzbure) nedokonalosť a vrodený sklon hrešiť. (Genezis 8:21; Žalm 51:7 [51:5, NS]; Kazateľ 7:20) Nedokonalosť viedla k chorobám, starnutiu a smrti a vytvorila tiež bariéru medzi človekom a Bohom. (1. Kráľov 8:46; porovnaj Plač Jeremiáša 3:44.) Bolo potrebné vytvoriť základ pre to, aby táto škoda mohla byť odčinená, aby mohla byť ľudská nedokonalosť prekonaná a aby bolo umožnené zmierenie. Muži viery si vždy uvedomovali túto nutnosť. — Jób 1:4, 5; Žalm 32:1–5.

¹⁶ Zmluva Zákona zdôrazňovala, že Boh má zákonné meradlá, ktoré sa musia plniť. Poskytla aj základ pre porozumenie toho, ako budú úplne uspokojené Božie meradlá spravodlivosti.c Opatrenie v podobe obetí, ktoré vyžadovala zmluva Zákona, nikdy nemohlo viesť k obnoveniu Božieho pôvodného predsavzatia s ľudstvom, pretože pôsobenie obetí bolo dočasné. Zdôrazňoval sa nimi hriešny stav, ale obete hriech neodstraňovali ani mu nezabraňovali. Zákon bol teda prechodným krokom, ktorý mal tomuto organizovanému národu ctiteľov pomôcť, aby v náležitom čase pochopil, ako určiť totožnosť Semena a ako toto Semeno odčiní škody spôsobené Adamovým hriechom. Kde o tom Tóra hovorí?

Sľub o prorokovi, ako bol Mojžiš

17, 18. Čo sa myslí Božím sľubom v Deuteronomiu 18:15, 18, 19, že bude vzbudený určitý prorok?

¹⁷ V Deuteronomiu v 18. kapitole vo verši 15 Mojžiš povedal izraelskému národu: „PÁN, tvoj Boh, ti vzbudí proroka z tvojho vlastného ľudu, ako som ja; jemu budeš venovať pozornosť.“ V tej istej kapitole vo veršoch 18 a 19 Jehova prehovoril k Mojžišovi, ktorého ustanovil ako prostredníka medzi sebou a svojím ľudom, a povedal: „Vzbudím im proroka z ich vlastného ľudu, ako si ty: Vložím mu Svoje slová do úst a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem; a ak niekto nebude venovať pozornosť slovám, ktoré hovorí v Mojom mene, budem ho sám volať na zodpovednosť.“ Ako by sme mali rozumieť tomuto proroctvu?

¹⁸ Prorok, o ktorom sa tu hovorí, je zrejme konkrétny a mimoriadny jednotlivec. Z kontextu je zjavné, že nejde len o všeobecnú zásadu, totiž že Boh zamýšľal stále vzbudzovať národu prorokov, ako sa niektorí domnievajú. Hebrejské slovo označujúce proroka (naviʼ) je tu v jednotnom čísle, a tento prorok je prirovnaný k Mojžišovi, ktorý bol v histórii národa jedinečný. Navyše, v záverečných slovách tej istej knihy, v Deuteronomiu, sa hovorí: „Nikdy viac nepovstal v Izraeli prorok ako Mojžiš, ktorého PÁN vybral, tvárou v tvár.“ ​(Deuteronomium 34:10–12) Ten, kto zaznamenal tieto slová, bol veľmi pravdepodobne Jozua, syn Nunov, ktorý sám bol veľkým vodcom a prorokom ustanoveným Bohom. Z jeho vlastného výroku je však úplne zrejmé, že splnenie Mojžišových slov o prorokovi, ako bol Mojžiš, nevzťahoval na seba. Teda čo tým Boh mienil, keď sľúbil, že vzbudí proroka, ako bol Mojžiš? Aký bol Mojžiš?

Proroctvo o novej zmluve

19. a) Čím bol Mojžiš jedinečný? b) Ešte ako by musel slúžiť onen prorok, aby bol podobný Mojžišovi?

¹⁹ Mojžiš bol veľkým vodcom; bol zákonodarcom, prorokom, konal zázraky, bol učiteľom a sudcom. Bol aj prostredníkom, jediným prorokom, ktorý sprostredkoval zmluvu medzi Bohom a ľuďmi (v tomto prípade izraelským národom). Prorok skutočne ako on by musel urobiť niečo podobné. Znamená to, že Boh mal v úmysle nahradiť zmluvu Zákona inou zmluvou? Áno, presne to. Prostredníctvom proroka Jeremiáša Boh jasne oznámil svoj úmysel uzavrieť novú zmluvu. Nová zmluva bude vyžadovať nového prostredníka. Iba niekto podobný Mojžišovi mohol zodpovedať požiadavkám na také poverenie. Ak preskúmame, čo nová zmluva prináša, môžeme lepšie pochopiť úlohu prostredníka.

20, 21. a) Čo je sľúbené v Jeremiášovi 31:31–34? b) Čo bolo uvedené ako účel novej zmluvy? c) Čo sa preto malo stať so zmluvou Zákona?

²⁰ Asi 900 rokov po Mojžišovi oznámil prorok Jeremiáš izraelskému národu Božie slová: „Hľa, prichádza čas — vyhlasuje PÁN — keď urobím novú zmluvu s Domom Izraela a s Domom Júdu. Nebude ako zmluva, ktorú som urobil s ich otcami, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny, zmluva, ktorú porušili... — vyhlasuje PÁN. Ale takáto je zmluva, ktorú urobím s Domom Izraela po týchto dňoch... Odpustím ich neprávosti a na ich hriechy si už viac nespomeniem.“d — Jeremiáš 31:31–34.

²¹ Ak má prorok podobný Mojžišovi slúžiť ako nový prostredník novej zmluvy, je tiež jasné, že všetky jednotlivé detaily uctievania vyžadované pod mojžišovským Zákonom nemali byť v platnosti trvale, ale len do ustanovenia novej zmluvy. Keď Boh zaobstará základ pre to, aby ‚odpustil ich neprávosti a na ich hriechy si už viac nespomenul‘, určite už nebude potrebný celý systém obetí v chrámovom usporiadaní, ktorými sa dosahovalo len dočasné odpustenie. S ustanovením novej zmluvy už nebudú mať rovnaký význam ani obradné stránky zmluvy Zákona, ako bolo zachovávanie sabatu a sviatkov. Vo svojom čase Boh iste zjaví, čo sa bude vyžadovať od tých, ktorí budú v usporiadaní sľúbenej novej zmluvy. — Ámos 3:7.

Požehnania pre všetky národy

22, 23. a) Čo je účelom novej zmluvy, pokiaľ ide o národy? b) Ako ďalšie proroctvá ukazujú, aké je Božie predsavzatie so všetkými národmi?

²² Ak porozumieme tomu, že prorok podobný Mojžišovi a Semeno Abraháma sú jedno a to isté, pomôže nám to vidieť ďalšiu veľmi dôležitú stránku novej zmluvy; mal to byť zákonný prostriedok, prostredníctvom ktorého malo byť umožnené ľuďom zo všetkých národov uctievať pravého Boha. Keďže Genezis 22:18 hovorí, že prostredníctvom tohto „semena“ ​(JP) ‚si budú žehnať všetky národy zeme‘, je jasné, že od istého okamihu ľudských dejín Boh sa už nemal zaoberať výlučne jedným národom, potomkami Abraháma. Potom ako izraelský národ poslúžil v tejto životne dôležitej úlohe zaobstarať sľúbené Semeno a po ustanovení novej zmluvy, malo byť uctievanie pravého Boha otvorené ľuďom zo všetkých národov a rás.

²³ Určite nikto nemohol rozumne nič namietať proti nestrannosti Boha, keď chcel dovoliť úprimným ľuďom z každého národa a rasy, aby ho uctievali. To bolo od počiatku Božím úmyslom a mnoho biblických proroctiev potvrdzuje, že ľudia zo všetkých národov si budú žehnať prostredníctvom Abrahámovho semena. (Zechariáš 8:20–23) Jeden taký príklad môžeme nájsť v Sofoniášovi v 3. kapitole v 9. verši, kde Boh vyhlasuje: „Lebo potom očistím reč národov, takže všetci budú vzývať PÁNA menom a jednomyseľne Mu budú slúžiť.“ Aj proroctvo z 2. kapitoly Izaiáša, spomenuté na začiatku tejto brožúry, vyzdvihuje túto zjednocujúcu stránku uctievania Boha a opisuje ľudí mnohých národov, ktorí sa obracajú, aby mu slúžili v pravde a učili sa cestám pokoja; proroctvo ukazuje aj to, kedy k tomu dôjde: „Stane sa to na konci dní.“ ​(Izaiáš 2:2, JP) Čo znamená výraz „koniec dní“?

24. a) Čo znamená výraz „koniec dní“? b) Čo opisuje Ezechiel v kapitolách 38 a 39?

²⁴ Písma znovu a znovu hovoria o dni, keď Boh bude súdiť všetky národy. (Izaiáš 34:2, 8; Jeremiáš 25:31–35; Joel 4:2 [3:2, NS], Habakuk 3:12; Sofoniáš 1:18; 3:8) Odvtedy ako bola v záhrade Eden zavrhnutá Božia zvrchovanosť, neschopnosť ľudstva úspešne si vládnuť je stále zjavnejšia. Ľudské vlády úplne zlyhali a spôsobili nevýslovné utrpenie. Keby sa ľuďom dovolilo, aby dlhší čas pokračovali v tomto veku atómových zbraní a celosvetového znečisťovania životného prostredia, zničili by sami seba i svoj pozemský domov. Preto Boh použije svojho Mesiáša, Semeno, a zasiahne. (Žalm 2:1–11; 110:1–6) Prorok Ezechiel mal prorocké videnie záverečného boja proti ľudským vládam. Vo svojej knihe v kapitolách 38 a 39 opisuje Božiu vojnu ‚s Gógom z krajiny Magóg‘. (Ezechiel 38:2) Všeobecne sa uznáva, že to je proroctvo o posledných dňoch. Pozorné štúdium Písiem odhaľuje, že „Góg“ je symbolické meno toho istého duchovného vzbúrenca, Satana, ktorý zviedol Adama a Evu k neposlušnosti voči Bohu. Porážka tohto ducha i jeho bojových síl, dlhodobých Božích nepriateľov, je vlastne prvou časťou splnenia pôvodného sľubu, že „semeno“, povedané symbolicky, smrteľne rozmliaždi hlavu „hada“, Satana. — Genezis 3:15, JP.

25. K čomu má podľa proroctva dôjsť po zničení Satanových bojových síl?

²⁵ Po zničení Satanových bojových síl budú obnovené pôvodné edenské rajské podmienky. Ale tentoraz, pod usporiadaním novej zmluvy, bude ľudstvo Bohu poslušné. (Izaiáš 11:1–9; 35:1–10) Nielenže budú ľudstvu odpustené hriechy, ale bude aj úplne obnovené k dokonalosti. (Izaiáš 26:9) Potom im bude poskytnutý večný život. (Žalm 37:29; Izaiáš 25:8) V tom čase dokonca mŕtvi, tí, ktorí zomreli vo vernosti Bohu, i miliardy tých, ktorí nikdy nemali plnú príležitosť pravdivo sa o ňom poučiť, budú privedení k životu — budú vzkriesení! (Daniel 12:2, 12; [12:2, 13, NS, JP]; Izaiáš 26:19) Nepriťahuje nás taká nádherná nádej bližšie k Bohu, ktorý čosi také naplánoval?

26. Čo od nás vyžaduje príchod proroka podobného Mojžišovi?

²⁶ To sú len niektoré z požehnaní pre ľudí zo všetkých národov, ktorí rozoznávajú a počúvajú hlas proroka, ako bol Mojžiš, Semena, ktoré bude panovať na Dávidovom tróne ‚kým nepominie mesiac‘, teda navždy. (Žalm 72:7) O prorokovi ako Mojžiš hovorí Deuteronomium 18:19: „Ak niekto nebude venovať pozornosť slovám, ktoré hovorí v Mojom mene, budem ho sám volať na zodpovednosť.“ Budete venovať čas a vynaložíte potrebné úsilie, aby ste určili totožnosť proroka podobného Mojžišovi, Mesiáša, a tak sa dozvedeli všetko, čo Boh vyžaduje? Spoznali ste, vy osobne, pravého Boha?

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 13]

KTO JE SATAN?

BIBLIA nehovorí o Satanovi ako o „hriešnom sklone“ v človeku, ale ako o neviditeľnom duchovnom tvorovi, anjelovi. (Jób 1:6) Bol stvorený dokonalý ako jeden z anjelov čiže Božích synov, ale neskôr sa stal prvým vzbúrencom, odporcom Boha. (Deuteronomium 32:4; porovnaj Ezechiela 28:12–17.) Súčasťou Satanovej vzbury proti Božej zvrchovanosti je aj obvinenie ľudí z toho, že sú neverní a že konajú len vo svojom vlastnom záujme. Všimnime si niekoľko textov, ktoré otvorene odhaľujú jeho ľstivé pokusy strhnúť ľudí k neposlušnosti a k zlému správaniu:

1. Jób 1:6–12; 2:1–7

2. 1. Paralipomenon 21:1

3. Zechariáš 3:1, 2

[Rámček/obrázky na stranách 16, 17]

PREČO BOH PRIPÚŠŤA ZLO?

MOŽNO ste si už niekedy položili otázku: ‚Ak existuje Boh, prečo pripúšťa utrpenie?‘ alebo ‚Ak je tu utrpenie s Božím pripustením, prečo trvá tak dlho?‘ Na takéto otázky nie je ľahké odpovedať, najmä ak sa týkajú vyhladzovania Židov počas druhej svetovej vojny. To sa stalo symbolom krajného ľudského utrpenia, pravdepodobne viac ako ktorákoľvek iná jednotlivá udalosť. Niektorí ľudia v snahe nájsť vysvetlenie popierajú existenciu Boha, zatiaľ čo iní popierajú existenciu zla. Sú také závery realistické? Existuje dajaká uspokojivá odpoveď?

² Niekto tvrdí, že také otázky by sa vôbec nemali klásť. Avšak verní proroci, napríklad Habakuk, nepovažovali za nesprávne pátrať po odpovedi. Habakuk sa Boha spýtal: „Ako dlho, Ó PANE, budem volať, a Ty nepočúvaš, budem k Tebe kričať: ‚Násilie!‘ a Ty nezachraňuješ? Prečo pôsobíš, aby som videl neprávosť, a prečo sa pozeráš na zlo?“ — Habakuk 1:2, 3.

³ Žiaľ, existujú ľudia, ktorí nie sú schopní prijať nijakú odpoveď, bez ohľadu na to, či je správna, alebo nesprávna. Kruté udalosti a ľudská brutalita sú prekážkou ich schopnosti nezaujato skúmať. Ten, kto hľadá odpoveď, musí teda úprimne zhodnotiť vlastný postoj, ako aj rozumnosť predloženého vysvetlenia.

Pripísať vinu tomu, kto je vinný

⁴ Boh nemá a nikdy nemal spoluúčasť na zločinoch ľudí. Niektoré náboženské náuky však túto myšlienku vyjadrujú, a tak celú záležitosť ešte viac komplikujú. V niektorých náboženských náukách sa napríklad tvrdí, že tento svet je skúšobným miestom pre budúci život a že Boh si prostredníctvom smrti „berie“ milované osoby, dokonca malé deti. Tak sa vytvára dojem, že Boh je osobne zodpovedný za nehody, zločiny a katastrofy. To isté možno povedať v súvislosti s náukami o predurčení a osude. Niekto sa snaží vysvetliť vyhladzovanie Židov počas druhej svetovej vojny ako ‚Boží trest za svetskosť európskych Židov‘ alebo ako ‚Boží spôsob, aby si svet uvedomil potrebu židovského štátu‘. Mnoho ľudí považuje také vysvetlenia nielen za neprijateľné, ale aj za urážlivé.

⁵ Nepotupujú také náboženské predstavy Boha? Je to Boh, alebo je to skôr človek, kto je zodpovedný za všetko bezprávie spáchané v priebehu stáročí? (Kazateľ 8:9) Je to tak, ako uviedol historik Arnold Toynbee: „Ľudské bytosti sú jedinečné v schopnosti byť zlé, lebo sú jedinečné v tom, že si uvedomujú, čo robia, a v tom, že robia uvážené rozhodnutia.“e Ľudia teda zneužili slobodnú vôľu a to vyústilo do nevýslovného utrpenia. Prečo však Boh nestvoril človeka tak, aby nemohol uškodiť svojmu blížnemu?

⁶ Človek bol stvorený na Boží „obraz“ a s darom slobodnej vôle. (Genezis 1:26) Keby to tak nebolo, človek by nemohol zažiť uspokojenie a radosť, ktoré sú spojené s konaním dobra druhým z vlastnej vôle. Svedomie by nemalo nijaký význam a ľudská existencia by sa podobala existencii nižších foriem života. Slobodná vôľa je pre človeka požehnaním a spôsobuje, že je ľudskou bytosťou, nie robotom. Slobodná vôľa však zahŕňa slobodu voľby, vrátane voľby chybnej alebo škodlivej. No hoci by sme prijali skutočnosť, že Boh nie je zodpovedný za zlo, zostávajú nezodpovedané otázky: Prečo zlo pripúšťa? a Prečo ihneď neukončí utrpenie?

Ako to Boh mohol dopustiť?

⁷ Prečo existuje zlo, keď je tu sila schopná zastaviť ho? Biblickú odpoveď na túto otázku nájdeme predovšetkým v správe o prvom mužovi a prvej žene, o Adamovi a Eve. Druhá a tretia kapitola knihy Genezis opisuje, ako sa rozhodli neposlúchať Boha a dali to najavo tým, že jedli zo „stromu poznania dobrého a zlého“. Ich neposlušnosť vyvolala dôležité sporné otázky. Ten, čo ich naviedol na vzburu (pozri rámček na strane 13), to urobil tak, že povedal: „Nezomriete“, a tým spochybnil Božiu pravdovravnosť, keďže Boh jasne oznámil, že neposlušnosť bude potrestaná smrťou. (Genezis 2:17; 3:4) Pokušiteľ ďalej povedal: „Boh vie, že akonáhle z neho zjete, vaše oči sa otvoria a budete ako božské bytosti, ktoré poznajú dobré a zlé.“ ​(Genezis 3:5) Logickým záverom bolo, že Boh im niečo neprávom odopiera. Tak bola spochybnená oprávnenosť Božích zákonov a spôsob Božej vlády. Znamenalo to útok na Božiu zvrchovanosť a na samotné jeho právo byť jediným a absolútnym Panovníkom nad ľudstvom.

⁸ Vznikli sporné otázky zásadného významu: Skutočne potrebujú ľudia Božie vedenie, aby mohli úspešne vládnuť nad sebou i nad celou zemou? Ak nepotrebujú, potom azda Boh od nich vyžadoval poslušnosť neprávom. Ak sú ľudia schopní úspešne si vládnuť, prečo by mal iba Boh rozhodovať o tom, čo je pre nich dobré a čo je zlé? Vykonanie rozsudku nad porušovateľmi zákona by nedalo odpoveď na tieto otázky. Až v priebehu času by ľudia dokázali, že nie sú schopní úspešne si vládnuť.

Kto má právo rozhodovať?

⁹ Asi najdôležitejšia otázka, na ktorú si musí osobne odpovedať každý z nás, je: Nemá Boh vari právo rozhodnúť, ktoré záležitosti sú prvoradé a kedy sa nimi zaoberať? Pre niekoho je ťažké prijať myšlienku, že by dajaká sporná otázka alebo mravná zásada mohli byť dostatočne dôležité na to, aby ospravedlnili ľudské utrpenie. Ale či nie je rozumné uznať, že vďaka svojej predvídavosti je Boh schopný konať v najlepšom záujme všetkých svojich tvorov?

¹⁰ Prorok Izaiáš napísal: „Lebo Moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami, ani vaše cesty nie sú Mojimi cestami, hovorí PÁN.“ ​(Izaiáš 55:8, JP) Boh určite nie je ľahostajný k ľudskému utrpeniu, ale keďže je dokonale múdry a je večný, má najlepšie postavenie nielen na to, aby určil všetky okolnosti súvisiace so vzniknutými spornými otázkami, ale aj na to, aby stanovil, ako a kedy ich vyrieši na najväčší možný úžitok všetkých, ktorých sa týkajú.

¹¹ Boh poskytol dosť času na vyriešenie vzniknutých sporných otázok, a tým vytvoril trvalý precedens. Keby chcel niekto dakedy v budúcnosti spochybniť to, ako Boh uplatňuje svoju zvrchovanosť, nebolo by potrebné nechávať vzbúrencovi ďalší čas na dokázanie jeho tvrdenia. (Náhum 1:9) Všetko, čo bolo potrebné dokázať, sa už dokázalo. Medzitým máme prednosť postaviť sa v tejto veci na Božiu stranu, tak ako to urobilo mnoho verných v minulosti. Napríklad Jób, i keď vôbec nechápal dôvod svojho utrpenia, bol rozhodnutý zostať lojálny voči Bohu. (Jób 2:9, 10) Či si Boh, Stvoriteľ človeka, nezaslúži takú lojálnosť?

Aké je Božie riešenie?

¹² Obdobie, ktoré Boh stanovil na riešenie rôznych sporných otázok, ktoré vznikli, sa približuje ku koncu. Zlo a všetci, ktorí ho spôsobujú, budú čoskoro odstránení. (Príslovia 2:21, 22; Daniel 2:44) Sám Boh zabezpečí ľudstvu večný mier a šťastie na rajskej zemi. (Izaiáš 14:7) Jehova, ako Boh spravodlivosti, nezabudne na tých, ktorí nespravodlivo trpeli a zomreli. Budú vzkriesení, obnovení k životu priamo tu na zemi. (Jób 14:14, 15; Izaiáš 25:6–8) V súlade s Božím vlastným sľubom „skoršie veci nebudú pripomenuté, nikdy nevstúpia do mysle“. Večný život poskytne ľuďom hojnosť príležitostí správne pochopiť dôvody, prečo Boh pripustil zlo. Nikto z tých, ktorí dostanú také požehnania, nebude roztrpčený pre utrpenie, ktoré v minulosti zakúsil on alebo niekto iný. ‚Radovanie navždy z toho, čo tvorím‘, bude viac ako dostatočným odškodnením. — Izaiáš 65:17, 18.

¹³ Prostredníctvom Biblie nám Boh jasne hovorí, prečo existuje utrpenie. Jeden krátky článok však nemôže zodpovedať všetky otázky, ktoré sa týkajú takého hlbokého námetu.f Úplnú odpoveď môže poskytnúť jedine dôkladné, všestranné skúmanie Biblie. Prijmete túto výzvu a budete chcieť venovať potrebný čas na také skúmanie? Vzhľadom na to, čo je v stávke, sa to vyplatí.

[Poznámky pod čiarou]

1.–3. Ako sa niektorí ľudia snažia vyriešiť otázku, prečo existuje utrpenie?

4, 5. Aké náboženské predstavy potupujú Boha?

 6. Čo v sebe zahŕňa slobodná vôľa, ktorú má ľudstvo?

7, 8. Aké sporné otázky vznikli na začiatku ľudských dejín?

9.–11. Prečo Boh pripúšťa utrpenie tak dlho?

12, 13. Ako Boh čoskoro obnoví na zemi spravodlivosť?

[Obrázok na strane 15]

Prečo Boh vyžadoval obete ako súčasť zmluvy Zákona?