Biblia bojovala proti chorobám skôr než veda

Keď sa v dnešnej dobe spomenie Biblia, mnohí neinformovaní ľudia ju automaticky zavrhnú ako knihu, ktorá si nezasluhuje ich pozornosť. Odmietajú otvoriť si myseľ, aby tak zistili, že už tisícročia je v nej napísané to, čo dnešný človek spoznal len nedávno, alebo ešte len spoznať má. Týka sa to svetových udalostí, vlád, astronómie, životného prostredia, histórie prírody, fyziológie a psychológie. Platí to i o chorobách.

BIBLIA je knihou života. Žiaden iný spis či literárna zbierka nemá také široké uplatnenie v toľkých oblastiach života. Život a dobré zdravie spolu súvisia, a preto neprekvapuje, že Biblia obsahuje mnohé zásady, ktoré sa priamo týkajú zdravia. V Biblii je spomenutých veľa chorôb, ako napríklad malomocenstvo, hemoroidy, vodnatieľka (edém) a choroby žalúdka. — 5. Mojžišova 24:8; 28:27; Lukáš 14:2; 1. Timotejovi 5:23.

Poučenie o telesných chrobách nebolo hlavným dôvodom napísania Biblie. Avšak informácie, ktoré poskytuje, sú vedecky presné a je užitočné si ich pripomenúť. Ľudské telo vzbudzovalo bázeň starovekého žalmistu, ktorý o ňom napísal: „Veď ty [Jehova] si vytvoril moje obličky; držal si ma zatieneného v bruchu mojej matky. Budem ti chválorečiť, lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň. Tvoje diela sú obdivuhodné, ako to moja duša veľmi dobre vie. Moje kosti neboli pred tebou skryté, keď som bol v tajnosti tvorený, keď som bol utkaný v najhlbších častiach zeme. Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti, čo sa týka dní, keď boli tvorené a nebola ešte žiadna z nich.“ — Žalm 139:13–16.

Hoci je plod v tme maternice akoby zatienený, Jehova vidí, ako sa formuje a rastú jeho kosti. Pre neho „tma by celkom dobre mohla byť svetlom“. (Verš 12) Pred Jehovom nie je nič skryté. Lekársky povedané, plod je oddelený od matky placentou, čo zabraňuje jeho odmietnutie ako cudzieho telesa. No pravda vyjadrená týmto žalmom nie je lekárska, ale duchovná. Znamená to, že Jehova vidí všetko, dokonca aj to, čo je v tme maternice.

Od okamihu počatia ‚všetky časti nášho tela boli zapísané‘ genetickým kódom v oplodnenom vajíčku v matkinom lone. Aj ich časový sled ‚čo sa týka dní, keď mali byť tvorené‘, každá v svojom správnom poradí, je určený mnohými biologickými hodinami, ktoré sú naprogramované v génoch.

Žalmista Dávid nepoznal všetky tieto vedecké detaily, ale Jehova, ktorý ho inšpiroval k napísaniu tohto žalmu, ich poznal, pretože On stvoril človeka. Vyšší kritici neuznávajú Dávida ako pisateľa tohto žalmu, ale aj tak musia zaradiť čas jeho napísania do storočí pred Kristom.

Biblia zdôrazňuje prevenciu

Pohľad na Božie zákony dané Izraelu prostredníctvom Mojžiša v 15. storočí pred Kristom ukazuje, že hlavný dôraz, pokiaľ ide o zdravie, bol kladený na prevenciu. V 5. Mojžišovej 23:13 sa napríklad píše: „A máš mať kolík spolu so svojím náradím pre svoju potrebu, a stane sa, keď si vonku čupneš, že ním vykopeš jamku, a obrátiš sa a prikryješ svoje výkaly.“ Tento zákon o zakopávaní fekálnych odpadov bol nesmierne pokrokovým preventívnym opatrením na ochranu pred salmonelózou prenášanou muchami, pred úplavicou, brušným týfusom a množstvom ďalších dyzentérií, ktoré aj dnes pripravujú o život tisíce ľudí na územiach, kde sa nedodržujú tieto zásady.

V 3. Mojžišovej v 11. kapitole je v zásade uvedené, že choroby môžu byť prenášané hmyzom, hlodavcami, a čo je najzávažnejšie, infikovanou vodou. To posledné naznačuje dôležitú myšlienku, že choroby sú spôsobované mikroorganizmami. Biblia bola teda tisícročia popredu pred Leeuwenhoekom (1683) či Pasteurom (19. storočie). To isté sa dá povedať o karanténe v prípade malomocenstva, podľa nariadenia v 3. Mojžišovej 13. kapitole.

Diétne zákazy zaznamenané v 3. Mojžišovej 11:13–20 sa týkali aj dravcov, ako sú orly, orliaky riečne a sovy, a požieračov mŕtvol, ako je krkavec či sup. Pretože sú na vrchole potravinového reťazca, koncentruje sa v nich veľké množstvo toxických látok. Zvieratá, ktoré stoja nižšie v potravinovom reťazci, prijímajú toxíny v nevýznamných množstvách, zatiaľ čo vo zvieratách na vrchole potravinového reťazca sa hromadia v koncentrovaných dávkach. Mojžišovský Zákon dovoľoval jesť niektoré bylinožravé zvieratá, ktoré nestoja v potravinovom reťazci tak vysoko, že by sa v nich koncentrovali toxíny. V niektorých zakázaných druhoch mäsa sa vyskytovali parazity, napríklad tie, ktoré spôsobujú trichinózu.

Biblický zákaz zneužívať krv, ktorý je obsiahnutý v mojžišovskom Zákone na niekoľkých miestach, sa dnes, po 3 500 rokoch, potvrdzuje z lekárskeho hľadiska ako správny. (1. Mojžišova 9:4; 3. Mojžišova 3:17; 7:26; 17:10–16; 19:26; 5. Mojžišova 12:16; 15:23) Tento zákaz je opakovaný v Kresťanských gréckych písmach v knihe Skutky 15:20, 29 a 21:25. Lekárska prax sa pokúša čo najmenej používať alebo celkom vylúčiť používanie krvi darcov pri dialýze, mimotelovom obehu krvi, i v chirurgii všeobecne. Hepatitída vo svojich mnohých formách, AIDS, infekcia vírusom cytomegálie a nespočetné množstvo ďalších nemocí prenášaných krvou sú dnes hrozivým mementom pre svetskú múdrosť ignorujúcu Božie zákony.

Cvičenie je pre dobré zdravie veľmi dôležité, a Biblia potvrdzuje jeho užitočnosť. Aktívne cvičenie trikrát týždenne, čo i len po 20 minút, môže zmenšiť ohrozenie srdcovo-cievneho systému. Zvýši množstvo ochranného typu cholesterolu HDL, zlepší fyzickú zdatnosť a prispeje k pružnosti a k pocitu zdravia. Hoci Biblia uznáva hodnotu cvičenia, stavia ho na druhé miesto, za dôležitejší, duchovný rozvoj: „Lebo telesné cvičenie je na máločo užitočné, ale zbožná oddanosť je užitočná na všetko, lebo má sľub terajšieho života a toho, ktorý má prísť.“ — 1. Timotejovi 4:8.

Biblické mravné zákony slúžia ako hlavná ochrana pred chorobami prenášanými pohlavným stykom, ktoré nepochybne existovali, ale neboli identifikované či snáď ani tušené učencami po celé stáročia. — 2. Mojžišova 20:14; Rimanom 1:26, 27; 1. Korinťanom 6:9, 18; Galaťanom 5:19.

„Veľmi presná vedecká kniha“

Hippokrates, grécky lekár piateho a štvrtého storočia pred n. l., je známy ako „otec medicíny“, avšak veľa z toho, čo hovorí o chorobách Biblia, napísal Mojžiš asi tisíc rokov pred ním. Je významné, že v časopise The AMA News bol publikovaný list od jedného lekára, v ktorom sa písalo: „Dnešní najlepšie informovaní výskumní pracovníci, ktorí robia tú najlepšiu prácu, prichádzajú k záveru, že Biblia je veľmi presná vedecká kniha... Poznatky o živote, diagnózach, liečbe a prevencii chorôb, ako ich podáva Biblia, sú oveľa pokrokovejšie a spoľahlivejšie než Hippokratove teórie, z ktorých sú mnohé stále nedokázané a niektoré sú veľmi nepresné.“

Dr. A. Rendle Short, po zmienke o tom, že hygienické predpisy národov obklopujúcich Izrael boli veľmi primitívne, pokiaľ vôbec existovali, v knihe The Bible and Modern Medicine (Biblia a moderná medicína) hovorí: „Tým prekvapujúcejšie je, že v knihe ako je Biblia, o ktorej tvrdia, že je nevedecká, sa vôbec nachádzajú hygienické predpisy, a rovnako prekvapuje, že národ, ktorý sa práve vymanil z otroctva, ktorý bol často premáhaný nepriateľmi a z času na čas odvádzaný do zajatia, mal vo svojich zákonodarných knihách taký múdry a racionálny súbor zdravotných predpisov.“

Psychosomatické problémy

Biblia sa dokázala ako pokroková v oblasti medicíny i tým, že poznala psychosomatické súvislosti niektorých zdravotných porúch dávno predtým, než to bolo všeobecne prijímané v lekárskych kruhoch. Okrem toho biblické vysvetlenie úlohy psychiky pri telesných chorobách je vzorom jasného porozumenia. Príslovia 17:22 hovoria: „Radostné srdce pôsobí dobro ako ten, kto lieči, ale skrúšený duch vysušuje kosti.“ Všimnite si, že tu nie je žiadne posúdenie, len vyjadrenie skutočnosti. Nie je to žiadne napomínanie, ktoré by hovorilo skrúšenej osobe: ‚Nič si z toho nerob,‘ ako keby to bolo také jednoduché.

Pozitívny postoj pomáha, úzkosť je negatívna a škodlivá. „Úzkostlivá starosť v srdci muža je to, čo ho skláňa, ale dobré slovo ho rozradostňuje.“ (Príslovia 12:25) Kapitola 18, verš 14 z knihy Príslovia stojí za zamyslenie: „Duch muža sa dokáže vyrovnať so svojím ochorením, ale kto môže uniesť skrúšeného ducha?“ Tento text naznačuje, že schopnosť odolávať telesnej chorobe (slabosti) sa môže zlepšiť načerpaním duchovných síl.

Psychiater James T. Fisher musel uznať psychologickú hodnotu Ježišovej Kázne na vrchu: „Keby ste mali zhrnúť všetky dôležité články, ktoré napísali o duševnej hygiene najkvalifikovanejší psychológovia a psychiatri; keby ste ich mali spojiť a vycibriť ich — keby ste mali oddeliť zrno od slamy a keby ste s pomocou najschopnejších básnikov mali stručne vyjadriť nefalšované časti čistého vedeckého poznania, dostali by ste iba neobratný a neúplný súhrn toho, čo obsahovala Kázeň na vrchu, ktorý by v porovnaní s ňou neobstál.“ — A Few Buttons Missing, strana 273.

Psychosomatické pocity môžu ovplyvniť náš telesný stav, ale to samo osebe neznamená, že nejde o skutočné telesné ochorenie. Preto je dôležité usilovať sa v prvom rade o pomoc v telesnom ohľade a v každom prípade rozpoznať druh nemoci, a súčasne povzbudzovať pacienta k pozitívnemu stavu mysle a ducha, ktorý mu pomôže vytrvať. To je zvlášť dôležité v prípadoch, keď úplné vyliečenie v súčasnom systéme vecí nie je možné.

Po Adamovom hriechu sa smrť stala genetickou realitou pre celé ľudstvo. (Rimanom 5:12) Preto obvykle nie je vhodné pripisovať nejakú chorobu duchovnému stavu človeka. Je dôležité mať to na pamäti, keď prichádzame do styku s problémami ľudí, ktorí sú v stave psychickej slabosti.

Úloha lekára

Ako by sa mali kresťania pozerať na lekárov a na modernú medicínu? Pri skúmaní Biblie v nej nenájdeme žiaden biblický dôvod stavať lekárov na piedestál, či vzhliadať k zdravotníckej technike ako k poslednej nádeji na dobré zdravie. Skôr naopak. Marek hovorí o „žene postihnutej dvanásť rokov krvotokom, ktorá si vytrpela veľa bolestí od mnohých lekárov, utratila všetok svoj majetok, a neprospelo jej to, skôr sa to zhoršilo“. (Marek 5:25–29) Hoci je táto bežná porucha dnes často úspešne liečená, zostáva veľa nevyliečiteľných chorôb a stále sa objavujú nové a nové nevyliečiteľné choroby.

Avšak Biblia nepodporuje extrémny názor niektorých ľudí, ktorí považujú tradičnú lekársku prax za málo užitočnú, či za celkom bezcennú. Niektorí odstránili z piedestálu lekárov a nahradili ich sami sebou alebo nejakým iným nelekárskym prístupom, ktorý je možno práve v móde. Zmienka v liste Kolosanom 4:14 o Lukášovi ako o „milovanom“ lekárovi sa nepochybne vzťahuje skôr na jeho duchovnú spôsobilosť než na lekárske schopnosti. Avšak prednosť, z ktorej sa tešil ako inšpirovaný pisateľ časti Svätého písma, by určite nebola udelená niekomu, kto by používal neetické či nebiblické lekárske praktiky.

Existuje podklad pre domnienku, že Lukáš vykonával lekársku prax, ktorá bola na jeho dobu pokroková; používal terminológiu a lekárske výrazy naznačujúce Hippokratov vplyv. I keď Hippokrates nebol vždy presný, pokúsil sa zaviesť do praxe logiku a verejne odsúdil povery a pseudonáboženské lekárske teórie. A Ježišovo jednoduché znázornenie v Lukášovi 5:31, „zdraví nepotrebujú lekára, ale chorí“, by nemalo veľký význam, ak by sa neuznávalo, že skúsení lekári môžu byť nejako užitoční pri liečení chorôb.

Nejestvuje žiaden biblický podklad pre také extrémne názory, ako je odmietanie užívania antibiotík, antiseptík alebo analgetík, keď je ich užívanie odporúčané ako potrebné. Jeremiáš 46:11 a 51:8 píše o balzame z Gileádu, ktorý mal asi utišujúce analgetické vlastnosti a slúžil tiež ako antiseptikum. Neexistuje žiaden biblický ani náukový dôvod na odmietanie liečiv pre vnútorné použitie.

Obrovské množstvá antibiotík však nemôžu stačiť pri neustálom výskyte nákazlivých chorôb prenášaných muchami, komármi a slimákmi, ktoré sú hlavnou príčinou úmrtí v celosvetovom meradle. Pracovníci zdravotníctva sa museli vrátiť k základným biblickým zásadám bezpečnej likvidácie splaškov, ochrany vodných zdrojov, regulácii prenášačov chorôb medzi hmyzom a k ostražitosti pri vzájomnom kontakte osôb a k hygiene rúk. Ešte v sedemdesiatych rokoch pripomínali nápisy nad nemocničnými umývadlami a nad posteľami pacientov zdravotným sestrám a lekárom: „Umývajte si ruky“ — čo je prvoradý spôsob prevencie šírenia chorôb.

Slovo na výstrahu

Tí, čo dávajú rady v súvislosti so zdravím — či už sú to lekári, chiropraktici, homeopatici alebo priateľ s dobrým úmyslom, ktorý azda nie je dobre informovaný — berú na seba vážnu zodpovednosť vždy, keď radia niekomu s narušeným zdravím. Platí to zvlášť v tých prípadoch, keď sú ich rady škodlivé, alebo ak odrádzajú, odvádzajú, či zdržujú chorého človeka od pomoci, ktorá bola často účinná. V Biblii je hojnosť výstrah pre tých, ktorí liečia, aj pre pacientov, aby sa chránili pred šarlatánstvom a špiritizmom, v ktorých by snáď niekto zúfalo hľadal pomoc. Pamätajte na Príslovia 14:15: „Ak je niekto neskúsený, uverí každému slovu, ale bystrý uvažuje o svojich krokoch.“

Sú zásady naznačené v Svätých písmach dnes praktické na zachovanie zdravia? Takisto ako sa mojžišovský Zákon zameriaval predovšetkým na prevenciu, aj dnes sa v zdravotníckej starostlivosti preukázal preventívny prístup cennejší ako prístup založený hlavne na liečbe. Novodobé poučenie, ktoré získala Svetová zdravotnícka organizácia pri pokusoch zaviesť modernú lekársku starostlivosť v rozvojových krajinách, je takéto: „Štipka prevencie je lepšia než množstvo liečby.“

Na záver možno povedať, že kresťan by sa mal na zdravie pozerať s úctou a z dlhodobého hľadiska, s cieľom používať dobré zdravie na slávu Boha pri podpore radostnej práce v záujmoch Kráľovstva. Sľub, ktorý sa týka života pod vládou tohto Kráľovstva, znie: „A nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ — Izaiáš 33:24.

[Obrázok na strane 4]

„Moje kosti neboli pred tebou skryté, keď som bol v tajnosti tvorený“