Prijmi Bibliu ako to, čím naozaj je
„Stále ďakujeme Bohu, lebo keď ste dostali Božie slovo, ktoré ste počuli od nás, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale ako to, čím je naozaj, ako Božie slovo, ktoré aj pôsobí vo vás, veriacich.“ — 1. TESALONIČANOM 2:13.
1. Aký druh informácií v Biblii z nej robí skutočne vynikajúcu knihu?
SVÄTÁ Biblia je najprekladanejšou a najrozšírenejšou knihou na svete. Ochotne sa uznáva, že patrí k veľkým literárnym dielam. Čo je však dôležitejšie, Biblia poskytuje vedenie, ktoré naliehavo potrebujú ľudia každej rasy a každého národa, bez ohľadu na ich povolanie alebo postavenie v živote. (Zjavenie 14:6, 7) Spôsobom, ktorý uspokojuje myseľ i srdce, Biblia odpovedá na také otázky ako napríklad: Aký je zmysel ľudského života? (1. Mojžišova 1:28; Zjavenie 4:11) Prečo ľudské vlády nedokázali nastoliť trvalý mier a bezpečie? (Jeremiáš 10:23; Zjavenie 13:1, 2) Prečo ľudia zomierajú? (1. Mojžišova 2:15–17; 3:1–6; Rimanom 5:12) Ako sa môžeme úspešne vyrovnávať so životnými problémami v tomto svete plnom ťažkostí? (Žalm 119:105; Príslovia 3:5, 6) Čo nám chystá budúcnosť? — Daniel 2:44; Zjavenie 21:3–5.
2. Prečo Biblia poskytuje úplne spoľahlivé odpovede na naše otázky?
2 Prečo Biblia odpovedá na takéto otázky autoritatívne? Pretože je Božím Slovom. Boh síce použil ľudí, aby ju napísali, ale ako je jasne uvedené v 2. Timotejovi 3:16, „celé Písmo je inšpirované Bohom“. Nie je výsledkom súkromného výkladu ľudských udalostí. „Nikdy nebolo proroctvo [vyhlásenia o budúcich veciach, božské príkazy, biblické morálne normy] vyslovené z vôle človeka, ale ľudia hovorili z Boha, ako boli unášaní svätým duchom.“ — 2. Petra 1:21.
3. a) Uveď príklady, ktoré ukazujú, ako veľmi si ľudia v rôznych krajinách cenili Bibliu. b) Prečo boli rôzni jednotlivci ochotní riskovať svoj život, aby mohli čítať Písma?
3 Nemálo ľudí, ktorí si cenili hodnotu Biblie, riskovalo väzenie, ba i život, aby ju mohli vlastniť a čítať. Tak to bolo v minulosti v katolíckom Španielsku, kde sa duchovenstvo obávalo, že keby ľudia čítali Bibliu vo svojom vlastnom jazyku, podkopalo by to jeho vplyv; a bolo to tak aj v Albánsku, kde ateistický režim robil tvrdé opatrenia, aby skoncoval s akýmkoľvek náboženským vplyvom. Napriek tomu si bohabojní jednotlivci ako poklad uchovávali výtlačky Písiem a čítali si ich a navzájom požičiavali. Počas druhej svetovej vojny si v koncentračnom tábore Sachsenhausen opatrne odovzdávali Bibliu z jedného bloku ciel do druhého (i keď to bolo zakázané) a tí, ktorí k nej mali prístup, sa učili naspamäť celé pasáže, aby sa o ne mohli podeliť s druhými. Jehovovi svedkovia, ktorí boli v päťdesiatych rokoch pre svoju vieru uväznení vo vtedajšom komunistickom Východnom Nemecku, riskovali dlhotrvajúcu samoväzbu, keď si od jedného väzňa k druhému podávali malé časti Biblie, aby si ich v noci čítali. Prečo to robili? Pretože uznávali, že Biblia je Božie Slovo, a vedeli, že „človek žije nielen chlebom“, ale že „žije z každého výroku Jehovových úst“. (5. Mojžišova 8:3) Tieto vyjadrenia zaznamenané v Biblii umožnili týmto svedkom, aby zostali duchovne živí napriek tomu, že boli vystavení neuveriteľnej krutosti.
4. Aké miesto v našom živote by mala mať Biblia?
4 Biblia nie je kniha, ktorá by sa mala iba uložiť do poličky, aby sa do nej dalo občas pozrieť alebo aby sa používala iba vtedy, keď sa spoluveriaci stretávajú pri uctievaní. Mala by sa používať každý deň, aby vrhala svetlo na situácie, v ktorých sa ocitáme, a aby nám ukazovala správnu cestu, po ktorej máme kráčať. — Žalm 25:4, 5.
Má sa čítať a má sa jej rozumieť
5. a) Čo by mal každý z nás mať, ak je to možné? b) Ako ľudia v starovekom Izraeli zisťovali, čo obsahujú Písma? c) Ako ovplyvňuje Žalm 19:7–11 tvoj postoj k čítaniu Biblie?
5 V súčasnosti sú výtlačky Biblie vo väčšine krajín ľahko dostupné, a preto nabádame každého čitateľa Strážnej veže, aby si Bibliu zaobstaral. V čase, keď bola Biblia písaná, neexistovali tlačiarenské stroje. Ľudia vo všeobecnosti nemali svoj osobný exemplár Biblie. Ale Jehova zariadil, aby jeho služobníci počúvali to, čo bolo zapísané. Preto 2. Mojžišova 24:7 uvádza, že Mojžiš zapísal to, čo Jehova nariadil, „vzal knihu zmluvy a čítal ju do uší ľudu“. Keďže boli svedkami nadprirodzených prejavov na vrchu Sinaj, uznávali, že to, čo im Mojžiš čítal, je od Boha, a že tie informácie potrebujú poznať. (2. Mojžišova 19:9, 16–19; 20:22) A takisto aj my potrebujeme poznať, čo je v Božom Slove zaznamenané. — Žalm 19:7–11.
6. a) Čo urobil Mojžiš predtým, ako izraelský národ vošiel do Zasľúbenej krajiny? b) Ako by sme mohli napodobňovať Mojžišov príklad?
6 Keď sa izraelský národ pripravoval prejsť cez rieku Jordán, aby vošiel do Zasľúbenej krajiny a zanechal svoj kočovný spôsob života v pustatine, bolo vhodné, aby si znovu prebrali Jehovov Zákon a Jehovovo zaobchádzanie s nimi. Mojžiš, podnietený Božím duchom, s nimi Zákon znovu prešiel. Pripomenul im podrobnosti Zákona a okrem toho vyzdvihol základné zásady a postoje, ktoré mali ovplyvňovať ich vzťah k Jehovovi. (5. Mojžišova 4:9, 35; 7:7, 8; 8:10–14; 10:12, 13) A takisto aj my dnes, keď sa ujímame nových úloh alebo sa dostávame do nových životných situácií, urobíme dobre, keď budeme uvažovať o tom, ako by rady z Písiem mali ovplyvňovať to, čo robíme.
7. Čo bolo urobené, aby do myslí a sŕdc Izraelitov bol vštepený Jehovov Zákon, krátko po tom, čo prekročili Jordán?
7 Krátko nato, ako Izrael prešiel cez rieku Jordán, sa ľud opäť zhromaždil, aby si zopakoval, čo im Jehova prostredníctvom Mojžiša povedal. Národ sa zhromaždil asi 50 kilometrov severne od Jeruzalema. Polovica kmeňov bola pod vrchom Ébal a druhá polovica pod vrchom Gerizim. Jozua tam „čítal nahlas všetky slová zákona, požehnania a zlorečenia“. A tak muži, ženy i maličkí a cudzí usadlíci počuli aktuálne zopakovanie zákonov, ktoré sa uplatnia v prípade správania, ktoré prináša Jehovovo neschválenie, a požehnaní, ktoré dostanú, ak budú Jehovu poslúchať. (Jozua 8:34, 35) Bolo potrebné, aby svojou mysľou jasne chápali, čo je z Jehovovho hľadiska dobré a čo zlé. Okrem toho bolo treba, aby si do srdca vštepili lásku k tomu, čo je dobré, a nenávisť k tomu, čo je zlé, takisto ako každý z nás dnes. — Žalm 97:10; 119:103, 104; Ámos 5:15.
8. Aký úžitok prinášalo pravidelné čítanie Božieho Slova pri určitých národných zhromaždeniach v Izraeli?
8 Okrem toho, že sa Zákon čítal pri tých historických príležitostiach, 5. Mojžišova 31:10–12 ukazuje opatrenie pravidelného čítania Božieho Slova. Každý siedmy rok sa mal zhromaždiť celý národ, aby počúval čítanie Božieho Slova. Tak im bol poskytovaný duchovný pokrm. Vďaka tomu boli sľuby o Semene v ich mysliach a srdciach živé, a tak to slúžilo na usmerňovanie verných k Mesiášovi. Od opatrení na duchovné sýtenie, ktoré boli zavedené, keď bol Izrael v pustatine, sa neupustilo ani po vstupe do Zasľúbenej krajiny. (1. Korinťanom 10:3, 4) Naopak, Božie Slovo bolo obohatené tým, že doň boli zaradené ďalšie zjavenia prorokov.
9. a) Čítali si Izraeliti Písma iba vtedy, keď boli zhromaždení vo veľkých skupinách? Vysvetli to. b) Ako sa poskytovalo poučenie z Písiem v jednotlivých rodinách a čo bolo cieľom?
9 Rozoberanie rád z Božieho Slova sa nemalo obmedzovať len na obdobia, keď bol ľud zhromaždený ako veľká skupina. O častiach Božieho Slova a o zásadách v ňom obsiahnutých sa malo hovoriť každý deň. (5. Mojžišova 6:4–9) Dnes je na väčšine miest možné, aby mladí ľudia mali svoj vlastný výtlačok Biblie, a je veľmi užitočné, keď ho majú. Ale v starovekom Izraeli to tak nebolo. Rodičia sa vtedy pri vyučovaní z Božieho Slova museli spoliehať na to, čo sa naučili naspamäť, a na pravdy, ktoré si uchovávali v srdci, ako aj na akékoľvek malé výňatky, ktoré si možno sami napísali. Častým opakovaním sa snažili vo svojich deťoch vybudovať lásku k Jehovovi a k jeho cestám. Cieľom nebolo mať iba myseľ naplnenú faktami; cieľom bolo pomôcť každému členovi rodiny žiť tak, aby prejavoval lásku k Jehovovi a k jeho Slovu. — 5. Mojžišova 11:18, 19, 22, 23.
Čítanie Písma v synagógach
10, 11. Aký program čítania Písma sa uskutočňoval v synagógach a ako sa Ježiš pozeral na tieto príležitosti?
10 Nejaký čas po tom, čo boli Židia vzatí do vyhnanstva v Babylone, boli zriadené synagógy ako miesta pre uctievanie. Aby sa na týchto miestach zhromaždení mohlo čítať a rozoberať Božie Slovo, bolo vyhotovených viac odpisov Písiem. To prispelo k zachovaniu asi 6000 starovekých ručne písaných odpisov obsahujúcich časti Hebrejských písiem.
11 Dôležitou súčasťou bohoslužby v synagóge bolo čítanie Tóry, ktorá zodpovedá prvým piatim knihám súčasných Biblií. Skutky 15:21 uvádzajú, že v prvom storočí n. l. sa takéto čítanie konalo každý sabat, a Mišna ukazuje, že najneskôr od druhého storočia sa Tóra čítala aj v druhý a piaty deň týždňa. Na čítaní pridelených úsekov sa podieľali viacerí jednotlivci, ktorí čítali jeden za druhým. Židia, ktorí žili v Babylone, mali vo zvyku každoročne prečítať celú Tóru; v Palestíne bolo zvykom rozložiť si jej prečítanie na obdobie troch rokov. Čítala sa a vysvetľovala aj určitá časť z Prorokov. Ježiš mal vo zvyku zúčastňovať sa programov sabatného čítania Biblie tam, kde býval. — Lukáš 4:16–21.
Osobná odpoveď a uplatňovanie
12. a) Aký úžitok mal ľud z toho, že mu Mojžiš čítal Zákon? b) Ako ľud zareagoval?
12 Čítanie inšpirovaných Písiem nemalo byť iba formálnou záležitosťou. Nečítali ich preto, aby jednoducho uspokojili ľudskú zvedavosť. Keď Mojžiš čítal Izraelu „knihu zmluvy“ na rovine pred vrchom Sinaj, čítal to preto, aby poznali svoje povinnosti voči Bohu a aby si ich plnili. Budú to robiť? Čítanie si vyžadovalo odpoveď. Ľud to rozpoznal a nahlas povedal: „Všetko, čo hovoril Jehova, sme ochotní konať a byť poslušní.“ — 2. Mojžišova 24:7; porovnaj 2. Mojžišovu 19:8; 24:3.
13. Čo mal ľud robiť, keď Jozua čítal kliatby za neposlušnosť, a aký cieľ sa tým sledoval?
13 Neskôr, keď Jozua čítal národu sľúbené požehnania a kliatby čiže zlorečenia, bola vyžadovaná odpoveď. Po každom zlorečení bol daný pokyn: „A všetok ľud povie: ‚Amen!‘“ (5. Mojžišova 27:4–26) A tak, bod po bode, verejne vyjadrovali svoj súhlas s Jehovovým odsúdením uvedených zlých vecí. Aká pôsobivá udalosť to musela byť, keď celý národ hromovým hlasom vyjadroval súhlas!
14. Prečo sa verejné čítanie Zákona za dní Nehemiáša ukázalo ako obzvlášť užitočné?
14 Keď sa za dní Nehemiáša zhromaždil všetok ľud v Jeruzaleme, aby počúvali Zákon, pochopili, že nekonali úplne podľa všetkých pokynov, ktoré v ňom boli zapísané. Pri tej príležitosti pohotovo uplatnili, čo sa dozvedeli. Aký bol výsledok? „Veľmi veľké plesanie.“ (Nehemiáš 8:13–17) Po týždni každodenného čítania Biblie počas sviatku si uvedomili, že sa vyžaduje ešte viac. Pri modlitbe si pripomenuli dejiny Jehovovho zaobchádzania s jeho ľudom odo dní Abraháma. To všetko ich podnietilo prisahať, že sa prispôsobia požiadavkám Zákona, zdržia sa sobášov s cudzincami a prijmú záväzky súvisiace s udržiavaním chrámu a chrámovej služby. — Nehemiáš, kapitoly 8–10.
15. Ako ukazujú pokyny v 5. Mojžišovej 6:6–9, že vyučovanie o Božom Slove v rámci rodiny nemalo byť iba formalitou?
15 Podobne ani v rámci rodiny vyučovanie Písmam nemalo byť iba niečím formálnym. Ako sme už videli, v 5. Mojžišovej 6:6–9 bolo obraznými výrazmi ľudu povedané, aby si ‚uviazali Božie slová ako znamenie na ruku‘ — teda aby príkladom a skutkom prejavovali svoju lásku k Jehovovým cestám. A mali si dať Božie slová ako ‚pásku na čelo medzi oči‘ — teda neustále mať na pamäti zásady obsiahnuté v Písmach a používať ich ako základ pre svoje rozhodnutia. (Porovnaj vyjadrenia, ktoré boli použité v 2. Mojžišovej 13:9, 14–16.) Mali si ‚ich napísať na zárubne svojho domu a na svoje brány‘ — teda ukázať, že ich domy a ich spoločenstvá sú miestami, kde sa rešpektuje a uplatňuje Božie Slovo. Inými slovami, ich životy mali v hojnej miere svedčiť o tom, že milujú a uplatňujú Jehovove spravodlivé predpisy. Aké užitočné to mohlo byť! Má Božie Slovo v každodennom živote našich domácností podobne významné miesto? Je smutné, že Židia z toho všetkého urobili iba formalitu a nosili puzdrá obsahujúce časti Písma, akoby to boli talizmany. Ich uctievanie prestalo vychádzať zo srdca a Jehova ho zavrhol. — Izaiáš 29:13, 14; Matúš 15:7–9.
Zodpovednosť tých, ktorí sú v postavení dozorcov
16. Prečo bolo pre Jozuu dôležité pravidelné čítanie Písma?
16 Vo veci čítania Písma bola zvláštna pozornosť venovaná tým, ktorí boli dozorcami národa. Jozuovi Jehova povedal: ‚Dbaj na konanie podľa celého zákona.‘ Vzhľadom na spĺňanie tejto povinnosti mu bolo povedané: „Budeš si [ho] čítať tlmeným hlasom dňom a nocou... lebo potom bude tvoja cesta úspešná a potom budeš konať múdro.“ (Jozua 1:7, 8) Jozuovi malo pravidelné čítanie Písiem pomáhať — takisto ako každému dnešnému kresťanskému dozorcovi —, aby si v mysli jasne uchoval konkrétne prikázania, ktoré dal Jehova svojmu ľudu. Bolo tiež potrebné, aby Jozua rozumel, ako Jehova zaobchádzal so svojimi služobníkmi za rôznych okolností. Keď čítal výroky o Božom predsavzatí, bolo dôležité, aby uvažoval o svojej vlastnej zodpovednosti vzhľadom na toto predsavzatie.
17. a) Čo okrem samotného čítania bolo potrebné, aby králi mali taký úžitok z čítania Písma, o akom hovoril Jehova? b) Prečo je pravidelné čítanie Biblie a rozjímanie o nej pre kresťanských starších veľmi dôležité?
17 Jehova nariadil, aby si každý, kto slúži ako kráľ nad jeho ľudom, na začiatku svojho kraľovania urobil odpis Božieho Zákona na základe odpisu, ktorý uchovávali kňazi. Potom si mal „z neho čítať po všetky dni svojho života“. Cieľom toho nebolo iba sa učiť naspamäť jeho obsah. Cieľom skôr bolo to, „aby sa naučil báť Jehovu, svojho Boha,“ a „aby sa nepovýšilo jeho srdce nad jeho bratov“. (5. Mojžišova 17:18–20) To si vyžadovalo, aby hlboko rozjímal o tom, čo číta. Niektorí králi si zjavne mysleli, že sú príliš zamestnaní administratívnymi povinnosťami, než aby to mohli robiť, a tým, že to zanedbávali, trpel celý národ. Starší v kresťanskom zbore určite nemajú úlohu kráľov. Napriek tomu, takisto ako to bolo v prípade kráľov, je veľmi dôležité, aby starší čítali Božie Slovo a rozjímali o ňom. Keď to robia, pomáha im to udržať si správny náhľad na tých, ktorí boli zverení do ich starostlivosti. Okrem toho im to umožní spĺňať si svoju učiteľskú povinnosť takým spôsobom, ktorý skutočne ctí Boha a duchovne posilňuje spolukresťanov. — Títovi 1:9; porovnaj Jána 7:16–18; 1. Timotejovi 1:6, 7.
18. Aký príklad, ktorý dal apoštol Pavol, nám pravidelné čítanie a štúdium Biblie pomôže napodobňovať?
18 Apoštol Pavol, kresťanský dozorca z prvého storočia, dobre poznal inšpirované Písma. Keď vydával svedectvo ľuďom v starovekej Tesalonike, dokázal účinne hovoriť na základe Písiem a pomáhať im pochopiť zmysel Písiem. (Skutky 17:1–4) Dosiahol srdcia úprimných poslucháčov. Preto mnohí, ktorí ho počúvali, sa stali veriacimi. (1. Tesaloničanom 2:13) Dokážeš aj ty vďaka svojmu programu čítania a štúdia Biblie účinne hovoriť na základe Písiem? Svedčí miesto, ktoré má v tvojom živote čítanie Biblie, a spôsob, akým to robíš, o tom, že si naozaj ceníš, čo znamená mať vo svojom vlastníctve Božie Slovo? V nasledujúcom článku budeme uvažovať o tom, ako môžu dať kladnú odpoveď na tieto otázky aj tí, ktorých denný program je veľmi naplnený.
Ako by si odpovedal?
◻ Prečo boli rôzni ľudia ochotní riskovať život a slobodu, aby si mohli čítať Bibliu?
◻ Aký úžitok máme z toho, že si pripomíname opatrenia, ktoré boli urobené pre staroveký Izrael, aby počúval Božie Slovo?
◻ Čo by sme mali robiť s tým, čo čítame v Biblii?
◻ Prečo je čítanie Biblie a rozjímanie o nej obzvlášť dôležité pre kresťanských starších?
[Obrázok na strane 9]
Jehova povedal Jozuovi: „Budeš si ju čítať tlmeným hlasom dňom a nocou“