Hviezdy a človek — je tu dajaká súvislosť?

POZOROVANIE hviezd nie je ničím novým. Podľa diela The World Book Encyclopedia roľníci už pred tisícročiami „pozorovali hviezdy, aby vedeli, kedy majú sadiť. Cestovatelia sa naučili využívať hviezdy na určovanie smeru.“ Dokonca i dnes sa pri cestách vesmírom na orientáciu ešte stále využívajú hviezdy. Staroveké národy vymysleli mýty o osobách a zvieratách, o ktorých si mysleli, že sú zobrazené v skupinách hviezd čiže súhvezdiach. Časom sa ľudia začali domnievať, že hviezdy môžu ovplyvňovať ich život.

Obrovský výber hviezd

Už len počet a veľkosť hviezd vzbudzuje bázeň. Odhaduje sa, že vo vesmíre je asi 100 miliárd galaxií čiže veľkých zoskupení hviezd! The International Encyclopedia of Astronomy píše: „To je toľko ako počet zrniek ryže, ktorým by sa dala naplniť priemerná katedrála.“ Odhaduje sa, že aspoň toľko hviezd má galaxia Mliečna cesta, ktorej časťou je aj náš slnečný systém. Hviezda, ktorá je najbližšie k našej Zemi (iná než Slnko), jedna zo skupiny Alfa Centauri, je vzdialená asi 4,3 svetelného roku. Svetelný rok je vzdialenosť, ktorú svetlo prekoná za jeden rok. To znamená, že keď sa na hviezdu pozeráme, svetlo vstupujúce do nášho oka ju opustilo pred 4,3 roku a po celý ten čas letelo vesmírom rýchlosťou 299 792 kilometrov za sekundu. Predstaviť si vzdialenosť, ktorú to vyjadruje, presahuje kapacitu nášho mozgu. A to je iba najbližšia hviezda. Niektoré hviezdy sú vzdialené od našej Galaxie miliardy svetelných rokov. Nie div, že Boží prorok vyhlásil: „Hľa, národy sú ako kvapka z vedra; a sú považované za povlak prachu na miskách váh. Hľa, ostrovy dvíha ako jemný prach.“ (Izaiáš 40:15) Kto sa stará o malé zrnko prachu?

Nebeským telesom, ktoré je najbližšie k Zemi, je Mesiac, ktorý má na Zem stály vplyv a jeho gravitačná sila spôsobuje, že na niektorých miestach je rozdiel medzi prílivom a odlivom až 15 metrov. Podľa troch francúzskych vedcov panuje teraz názor, že príťažlivosť Mesiaca udržiava zemskú os v sklone 23 stupňov, a tak zaisťuje pravidelné striedanie ročných období. (Nature, 18. februára 1993) Keďže Mesiac má na našu planétu taký veľký fyzikálny vplyv, je len rozumné spýtať sa, ako je to s miliardami hviezd. Najprv však, čo nám hovoria o hviezdach staroveké pramene, ako je napríklad Biblia?

Hviezdy v Písmach

Biblia sa veľa ráz zmieňuje o hviezdach, tak v doslovnom, ako aj v obraznom zmysle. Napríklad podľa jedného žalmistu Stvoriteľ vytvoril „mesiac a hviezdy, aby panovali v noci“ a aby hviezdy prispeli svojím svetlom pre zem. (Žalm 136:9, Evanjelický preklad) Neskôr, keď Boh robil zmluvu s verným Abrahámom, povedal: „‚Vzhliadni, prosím, k nebesiam a spočítaj hviezdy, ak si ich schopný spočítať.‘ A povedal mu ďalej: ‚Takým sa stane tvoje semeno.‘“ (1. Mojžišova 15:5) Apoštol Pavol poukázal na to, že hviezdy sú rozdielne, a povedal: „Iná je sláva slnka a iná je sláva mesiaca a iná je sláva hviezd; skutočne, hviezda sa líši od hviezdy slávou.“a (1. Korinťanom 15:41) No súčasne tento obrovský počet hviezd a ich sláva nie je mimo ríše či dohľadu svojho Stvoriteľa: „Sčítava počet hviezd; všetky ich nazýva ich menami.“ — Žalm 147:4.

V Písmach čítame aj to, že hviezdy sa často používajú na označenie ľudí, panovníkov a anjelov. Jakobov syn Jozef mal sen, v ktorom boli jeho rodičia zobrazení ako „slnko a mesiac“ a jeho bratia ako „hviezdy“. Anjeli sú spomenutí ako „ranné hviezdy“. O babylonskom kráľovi sa hovorí, že sa chce vyvýšiť nad „Božie hviezdy“, dávidovských panovníkov izraelského národa. Nestáli ľudia v kresťanskom zbore sú prirovnaní k ‚hviezdam bez určenej dráhy‘, zatiaľ čo verné rady zborových starších sa spomínajú ako „hviezdy“, ktoré sú v Kristovej pravici. — 1. Mojžišova 37:9, 10; Jób 38:7; Izaiáš 14:13; Júda 13; Zjavenie 1:16.

Jedna správa v Biblii hovorí, že ‚hviezdy bojovali zo svojich dráh proti Siserovi‘, veliteľovi vojska kanaanskeho kráľa Jabína, ktorý dvadsať rokov utláčal izraelský národ. Jehova poveril izraelského sudcu Baráka, aby vyslobodil Izrael z područia Jabína a dal mu úplné víťazstvo nad Siserom, i keď Sisera mal deväťsto bojových vozov so železnými kosami na kolesách. Vo víťaznej piesni Izraeliti spievali: „Z neba bojovali hviezdy, bojovali zo svojich dráh proti Siserovi.“ Biblia nepodáva nijaké vysvetlenie, ako hviezdy bojovali. Namiesto toho, aby sme usúdili, že hviezdy mali priamy vplyv na boj, je rozumnejšie veriť, že toto vyjadrenie naznačuje nejaký spôsob božského zásahu v prospech Izraela. — Sudcovia 5:20.

Betlehemská „hviezda“

Jednou z najznámejších hviezd spomenutých v Biblii je pravdepodobne betlehemská „hviezda“, ktorá viedla astrológov z „východu“ do domu, kam vzali rodičia Ježiša po jeho narodení v maštali. Aká to bola hviezda? Určite to nebola obyčajná hviezda, pretože bola dostatočne nízko, aby ju astrológovia mohli sledovať približne 1600 kilometrov. „Hviezda“ ich zaviedla najprv do Jeruzalema. Keď sa to dopočul kráľ Herodes, povypytoval sa ich a potom sa rozhodol zavraždiť dieťa Ježiša. Potom „hviezda“ viedla astrológov práve do toho domu, kde žil Ježiš. Je isté, že to by nemohla urobiť žiadna obyčajná hviezda. Pochádzal tento objekt podobný hviezde od Boha? Keďže návšteva astrológov nepriamo viedla k zavraždeniu „všetkých chlapcov v Betleheme a na celom jeho okolí od dvojročných nižšie“, nebolo by rozumné usúdiť, že „hviezda“ bola niečím, čo použil Boží Protivník, Satan, v snahe zničiť Božieho Syna? — Matúš 2:1–11, 16.

Mali by sme mať na pamäti aj to, že astrológovia prišli z východu, možno z Babylona, ktorý bol v staroveku centrom mágie, čarodejníctva a astrológie. Mnohé nebeské telesá boli pomenované podľa babylonských bohov. Za čias kráľa Nabuchodonozora bolo použité veštenie, aby mu pomohlo rozhodnúť sa, ktorou cestou sa má dať vo svojom vojnovom ťažení. — Ezechiel 21:20–22.

Prorok Izaiáš vyzýval babylonských radcov, keď povedal: „Ty [Babylon] si bezmocný napriek radám, ktoré dostávaš. Nože nech predstúpia tvoji astrológovia a zachránia ťa — ľudia, ktorí skúmajú hviezdy, ktorí vyznačujú zóny nebies a hovoria ti z mesiaca na mesiac, čo sa s tebou stane. Budú ako strnisko a oheň ich spáli! Nebudú schopní zachrániť ani seba... a nezostane žiaden, aby ťa zachránil.“ Presne podľa Izaiášovho proroctva mocný Babylon podľahol roku 539 pred naším letopočtom Cýrovi Veľkému. Rada, o ktorej babylonskí astrológovia tvrdili, že pochádza z hviezd, sa pre všetkých zúčastnených zmenila na katastrofu. — Izaiáš 47:13–15, Today’s English Version.

Znamená to, že sa z hviezd nemôžeme nič dozvedieť?

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 5]

Ako sa niektorí vyjadrili

ASTROLÓGIA: „Doplnok a spojenec astronómie.“ — Johannes Kepler (1571–1630), nemecký astronóm.

„Astrológia je choroba, nie veda... Je to strom, v tieni ktorého sa darí všetkým druhom povier.“ — Moses Maimonides (1135–1204), stredoveký židovský učenec.

„Primitívna veda, ktorá tvrdí, že dokáže odhadnúť osobnosť a správanie jednotlivca a predpovedať budúci vývoj a udalosti zo vzhľadu nebies... Predpokladá sa, že osobné horoskopy začali vyhotovovať Chaldejci v južnom Iraku pravdepodobne okolo 6. storočia pred n. l. Tie sa týkali vplyvov, ktorými pôsobili v čase narodenia jednotlivca hviezdy-stálice, ako aj Slnko, Mesiac a päť planét... Postupy astrológie a výklad horoskopov sa opierajú o predstavy astronómov a väčšina vedcov ich považuje za subjektívne a neprijateľné.“ — C. A. Ronan, koordinátor výskumnej úlohy, Východoázijský fond dejín vedy (Cambridge, Anglicko), a prispievateľ do časopisu The International Encyclopedia of Astronomy, z ktorého je prevzatý tento citát.

Na znázornenie tejto subjektivity pán Ronan vysvetľuje, že zatiaľ čo podľa názoru Západu je červená planéta Mars spojená s vojnou a bojovnosťou, podľa Číňanov je červená farba krásna a veria, že Mars má priaznivý vplyv. Na rozdiel od toho západná mytológia spája s belobou a krásou Venušu, zatiaľ čo Číňania „považujú bielu za farbu smrti, úpadku a zničenia; Venuša sa preto spomína ako ‚zlovestná planéta vojny‘“.

Pán Ronan pokračuje: „V raných časoch astrológia zohrala napriek primitívnosti svojej povahy užitočnú úlohu pri podpore astronomických pozorovaní a pri zabezpečovaní finančných prostriedkov na ich uskutočňovanie.“

Devätnásť nositeľov Nobelovej ceny spolu s ďalšími vedcami uverejnilo roku 1975 vyhlásenie pod názvom „Námietky proti astrológii — vyhlásenie 192 popredných vedcov“. Hovorí sa v ňom: „V staroveku ľudia... nemali nijakú predstavu o obrovských vzdialenostiach medzi zemou a planétami a hviezdami. Teraz, keď tieto vzdialenosti mohli byť a boli vypočítané, vidíme, aké nekonečne malé sú gravitačné a iné účinky, ktoré majú vzdialené planéty a ešte oveľa vzdialenejšie hviezdy. Je jednoducho omyl predstavovať si, že sily hviezd a planét vo chvíli narodenia môžu dajako formovať našu budúcnosť.“b

[Poznámka pod čiarou]