Vierou Barák porazil mocné vojsko

PREDSTAV si, že stojíš tvárou v tvár početnému oddielu nepriateľských vojakov. Sú vyzbrojení najnovšími zbraňami a sú pripravení použiť ich. Ty a tvoji spoločníci ste pred nimi prakticky úplne bezbranní.

V období izraelských sudcov zažili takúto situáciu Barák, Debora a ďalších 10 000 Izraelitov. Nepriateľským vojskom boli Kanaančania pod vedením vojenského veliteľa Siseru. Ich vojenskú výzbroj tvorili okrem iného dvojkolesové vozy, ktoré mali na kolesách pripevnené smrtiace železné kosy. Dejiskom bol vrch Tábor a údolie bystriny Kišon. Barák sa v tejto situácii prejavil ako muž s príkladnou vierou. Pouvažujme o udalostiach, ktoré viedli k tomuto bojovému stretnutiu.

Izrael volá o pomoc k Jehovovi

Kniha Sudcovia hovorí o tom, ako sa Izraeliti opakovane odvracali od čistého uctievania, a o katastrofálnych následkoch takéhoto konania. Zakaždým, keď úprimne prosili o Božie milosrdenstvo, Boh im ustanovil záchrancu, ktorý ich oslobodil, a potom Izraeliti od čistého uctievania opäť odpadli. Podľa tohto vzorca správania „synovia Izraela začali znovu robiť to, čo bolo zlé v Jehovových očiach, keď už Ehúd [sudca, ktorý ich zachránil spod útlaku Moábčanov] bol mŕtvy“. Áno, „vybrali si nových bohov“. K čomu to viedlo? „Jehova [ich] predal do ruky Jabina, kanaanskeho kráľa, ktorý vládol v Chácore; a veliteľom jeho vojska bol Sisera... A synovia Izraela začali kričať k Jehovovi, pretože [Sisera] mal deväťsto bojových dvojkolesových vozov so železnými kosami, a on sám drsne utláčal synov Izraela dvadsať rokov.“ — Sudcovia 4:1–3; 5:8.

Pokiaľ ide o život v Izraeli, Biblia hovorí: „[V tých dňoch] nebola na chodníkoch žiadna premávka, a cestujúci z vozových ciest cestovali obchádzkami. Tí, ktorí bývali v šírej krajine, prestali existovať.“ ​(Sudcovia 5:6, 7) Ľudia mali strach z lúpežných vozatajov. „Život ľudí v Izraeli bol ovládaný strachom,“ hovorí jeden učenec. „Zdalo sa, že celá spoločnosť je ochromená a bezmocná.“ A tak ako už veľakrát predtým, zúfalí Izraeliti opäť kričali k Jehovovi o pomoc.

Jehova ustanovuje vodcu

Útlak Kanaančanov sa stal pre Izrael časom národnej krízy. Boh použil prorokyňu Deboru, aby oznámil svoje súdy a pokyny. Tým ju Jehova poctil výsadou, aby konala v Izraeli ako symbolická matka. — Sudcovia 4:4; 5:7.

Debora poslala po Baráka a povedala mu: „Či nedal Jehova, Boh Izraela, príkaz? ‚Choď a rozložíš sa na vrchu Tábor a zoberieš so sebou desaťtisíc mužov zo synov Naftaliho a zo synov Zebulúna. A určite k tebe privediem Siseru, veliteľa Jabinovho vojska, a jeho bojové dvojkolesové vozy a jeho zástup do údolia bystriny Kišon a určite ho dám do tvojej ruky.‘“ ​(Sudcovia 4:6, 7) Slovami ‚či nedal Jehova príkaz?‘ dala Debora jednoznačne najavo, že ona osobne nemá nad Barákom autoritu. Konala iba ako prostriedok, cez ktorý Boh oznámil svoje pokyny. Ako na to Barák reagoval?

„Ak pôjdeš so mnou,“ povedal Barák, „aj ja určite pôjdem; ale ak so mnou nepôjdeš, nepôjdem.“ ​(Sudcovia 4:8) Prečo sa Barák zdráhal prijať zodpovednosť, ktorú mu Boh zveril? Konal azda zbabelo? Chýbala mu dôvera v Božie sľuby? Nie. Barák neodmietol toto poverenie ani neodmietol poslúchnuť Jehovu. Svojou reakciou dal skôr najavo, že sa cíti nedostatočný, aby sám vykonal Boží príkaz. Prítomnosť niekoho, koho vyslal Boh, by Baráka uistila o božskom vedení a jemu samému i jeho mužom by to dodalo istotu. Podmienka, ktorú si Barák stanovil, teda nebola znakom slabosti, ale naopak, prejavom jeho silnej viery.

Barákovu reakciu možno prirovnať k reakcii Mojžiša, Gedeona či Jeremiáša. Aj títo muži pochybovali o tom, či sú schopní splniť poverenie, ktoré dostali od Boha. Neboli však zato považovaní za menej verných. (2. Mojžišova 3:11–4:17; 33:12–17; Sudcovia 6:11–22, 36–40; Jeremiáš 1:4–10) A čo možno povedať o postoji Debory? Táto žena sa nesnažila ovládnuť situáciu. Naopak, zostala skromnou služobníčkou Jehovu. „Určite s tebou pôjdem,“ povedala Barákovi. (Sudcovia 4:9) Bola ochotná opustiť svoj domov — kde by bola vo väčšom bezpečí — a sprevádzať Baráka na miesto, kde sa mal zakrátko odohrať boj. Aj Debora dala znamenitý príklad viery a odvahy.

Izraeliti vo viere nasledujú Baráka

Miestom zhromaždenia izraelského vojska bol dobre viditeľný vrch Tábor. Toto miesto bolo starostlivo vybraté. Bolo vhodné na zhromaždenie kmeňov Naftali a Zebulún, ktoré bývali neďaleko. A tak v súlade s Božím pokynom desaťtisíc dobrovoľníkov — a Debora — nasledovalo Baráka pri výstupe na tento vrch.

Vieru museli prejaviť aj tí, ktorí sa pripojili k Barákovi. Jehova síce sľúbil Barákovi víťazstvo nad Kanaančanmi, ale s akými zbraňami mali Izraeliti bojovať? V Sudcoch 5:8 sa píše: „Nebolo vidieť štít ani kopiju medzi štyridsiatimi tisícami v Izraeli.“ Teda Izraeliti boli veľmi slabo ozbrojení. A aj keby boli mali kopije a štíty, bola by to veľmi slabá výzbroj v porovnaní s vojnovými dvojkolesovými vozmi so železnými kosami. Keď sa Sisera dopočul, že Barák vystúpil na vrch Tábor, okamžite zhromaždil všetky svoje dvojkolesové vozy a vojsko do údolia bystriny Kišon. (Sudcovia 4:12, 13) Sisera si však neuvedomil, že sa chystá bojovať proti Všemohúcemu Bohu.

Barák poráža Siserovo vojsko

Keď sa priblížil čas boja, Debora povedala Barákovi: „Vstaň, lebo to je deň, keď Jehova určite vydá Siseru do tvojej ruky. Či to nie je Jehova, ktorý vyšiel pred tebou?“ Barák mal so svojimi mužmi zísť z Tábora dole do údolia, čo však znamenalo, že Siserove dvojkolesové vozy budú v strategicky výhodnej pozícii. Ako by si sa cítil, keby si bol vtedy medzi Barákovými mužmi? Pamätal by si na to, že tento pokyn pochádza od Jehovu, a ochotne by si sa podriadil? Barák a jeho desaťtisíc mužov tak konali. „A Jehova pred Barákom uvrhol ostrím meča do zmätku Siseru a všetky jeho bojové dvojkolesové vozy a celý tábor.“ — Sudcovia 4:14, 15.

S Jehovovou pomocou Barák porazil Siserovu armádu. Správa o tomto boji neuvádza, čo všetko sa vtedy stalo. No z víťaznej piesne Baráka a Debory sa dozvedáme, že ‚nebesia a oblaky kvapkali vodou‘. S najväčšou pravdepodobnosťou silný lejak spôsobil, že Siserove dvojkolesové vozy uviazli v blate, čím sa dostal do výhody Barák. Hlavná útočná zbraň Kanaančanov sa tak nakoniec stala príťažou. O tom, čo sa stalo s mŕtvymi telami Siserových mužov, sa v piesni uvádza: „Bystrina Kišon ich odplavila.“ — Sudcovia 5:4, 21.

Je tento opis udalostí hodnoverný? Údolie bystriny Kišon je vádí, čiže riečne koryto, ktorým bežne tečie len málo vody. No pri búrkach alebo dlhotrvajúcom daždi sa takéto malé bystriny obyčajne rýchlo zmenia na dravý a nebezpečný tok. Počas prvej svetovej vojny údajne už po 15-minútovom daždi spôsobila ťažká ílovitá pôda v tejto oblasti problémy pri presune jazdeckých oddielov. Správa o boji pri vrchu Tábor medzi Napoleonom a Turkami, ku ktorému došlo 16. apríla 1799, uvádza, že „mnohí [Turci] sa utopili, keď sa pokúšali uniknúť cez tú časť nížiny, ktorú zaplavil Kišon“.

Židovský historik Josephus Flavius tvrdí, že keď malo dôjsť k bitke medzi vojskami Siseru a Baráka, „nastala veľká búrka, takže z neba spadlo obrovské množstvo vody a ľadovca, a vietor tak šľahal Kanaančanom dážď do tváre, že takmer nič nevideli, a ich šípy a praky im boli celkom nanič“.

„Z neba bojovali hviezdy,“ píše sa v Sudcoch 5:20, „bojovali zo svojich dráh proti Siserovi.“ Ako hviezdy bojovali proti Siserovi? Podľa niektorých sa tento výrok zmieňuje o Božej pomoci. Iní sa domnievajú, že poukazuje na anjelskú pomoc, na padajúce meteority alebo na astrologické predpovede, na ktoré sa spoliehal Sisera a ktoré sa ukázali ako falošné. Keďže Biblia nevysvetľuje, v akom zmysle hviezdy bojovali v tomto boji, zdá sa, že tento výrok môžeme chápať ako opis nejakého Božieho zásahu v prospech izraelského vojska. Nech to už bolo akokoľvek, Izraeliti plne využili túto situáciu. „Barák naháňal bojové dvojkolesové vozy... takže celý Siserov tábor padol ostrím meča. Nezostal ani jediný.“ ​(Sudcovia 4:16) A čo sa stalo s veliteľom vojska Siserom?

Utláčateľ vydaný „do ruky ženy“

Biblia hovorí: „Sisera, ten [odišiel z boja a] utiekol peši do stanu Jáel, manželky Kenitu Chébera, lebo medzi chácorským kráľom Jabinom a domácnosťou Kenitu Chébera bol mier.“ Jáel pozvala unaveného Siseru do svojho stanu, dala mu napiť sa mlieka a prikryla ho, takže zaspal. Potom Jáel „zobrala stanový kolík a do ruky vzala kladivo“, veci, ktoré ľudia bývajúci v stanoch bežne používali. „Potom sa k nemu prikradla, a kým tvrdo spal a bol unavený, vrazila mu kolík do spánkov a zatĺkla ho do zeme. Tak zomrel.“ — Sudcovia 4:17–21.

Jáel potom vyšla v ústrety Barákovi a povedala mu: „Poď, a ja ti ukážem muža, ktorého hľadáš.“ Správa pokračuje: „Tak vošiel k nej, a hľa, Sisera tu ležal mŕtvy, s kolíkom v spánkoch.“ Táto skúsenosť iste veľmi posilnila Barákovu vieru! Prorokyňa Debora mu totiž predtým povedala: „Na ceste, ktorou ideš, nepripadne okrasa tebe, lebo Jehova predá Siseru do ruky ženy.“ — Sudcovia 4:9, 22.

Dalo by sa povedať, že Jáel si počínala zradne? Jehova sa na to tak nepozeral. „Bude najpožehnanejšia medzi ženami v stane,“ spievali vo víťaznej piesni Barák a Debora. Táto pieseň vykresľuje Siserovu smrť v správnom svetle. Jeho matka je v nej opisovaná, ako s úzkosťou čaká na Siserov návrat z boja. „Prečo sa jeho bojový dvojkolesový voz zdržal?“ pýta sa. „Múdre z jej urodzených dám“ sa snažia zmierniť jej obavy tvrdením, že Sisera určite ešte rozdeľuje vojnovú korisť — nádherne vyšívané odevy, ako aj dievčatá pre mužov. Tieto dámy sa pýtajú: „Či nemajú rozdeliť korisť, lono — dve loná [vojenský výraz pre zajaté konkubíny] každému telesne schopnému mužovi, korisť zafarbených látok pre Siseru... Vyšívaný odev, zafarbenú látku, dva vyšívané odevy na krk koristníkov?“ — Sudcovia 5:24, 28–30.

Poučenie pre nás

Zo správy o Barákovi vyplýva niekoľko dôležitých poučení. Každý, kto vylúči Jehovu zo svojho života, určite zažije problémy a sklamania. No tí, ktorí sa kajúcne obracajú k Bohu a prejavujú v neho vieru, môžu zažiť oslobodenie od útlaku, nech by už mal akúkoľvek podobu. Táto správa zdôrazňuje tiež to, aké dôležité je učiť sa poslušnosti. Aj keby sa nám zdalo, že Božie požiadavky sú v rozpore s ľudskou logikou, môžeme si byť istí, že Božie pokyny sú vždy na náš trvalý úžitok. (Izaiáš 48:17, 18) Iba vďaka viere v Jehovu a poslušnosti božskému vedeniu Barák ‚rozohnal vojská cudzincov‘. — Hebrejom 11:32–34.

Pôsobivý záver Deborinej a Barákovej piesne znie: „Nech zahynú všetci tvoji nepriatelia, ó, Jehova. A nech sú tí, ktorí ťa milujú, ako keď vychádza slnko vo svojej moci.“ ​(Sudcovia 5:31) Ako veľkolepo sa tieto slová splnia, keď Jehova ukončí tento skazený Satanov svet!

[Obrázok na strane 29]

Jehova povolal Baráka prostredníctvom Debory

[Obrázok na strane 31]

Rozvodnený Kišon

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Obrázok na strane 31]

Vrch Tábor