Ehúd — muž viery a odvahy

PREŠLO mnoho rokov, odkedy Izraeliti prvýkrát vstúpili do Zasľúbenej krajiny. Mojžiš a jeho nástupca Jozua boli už dávno mŕtvi. Keďže im chýbali takíto muži viery, ich ocenenie pre čisté uctievanie pokleslo. Izraeliti dokonca začali slúžiť Baalom a posvätným kolom.a Jehova preto uvrhol svoj ľud na osem rokov do rúk Sýrčanov. Potom Izraeliti volali k Bohu o pomoc. Súcitne ich vypočul. Jehova vzbudil sudcu Otniela, aby jeho ľud oslobodil. — Sudcovia 3:7–11.

Tieto udalosti mali Izraelitov naučiť základnej pravde — poslušnosť Jehovovi prináša požehnania, zatiaľ čo neposlušnosť má za následok zlorečenia. (5. Mojžišova 11:26–28) Izraelský ľud sa však z tejto lekcie nepoučil. Po 40-ročnom období pokoja opäť opustili čisté uctievanie. — Sudcovia 3:12.

Premožení Moábom

Tentoraz Jehova nechal svoj ľud padnúť do rúk moábskeho kráľa Eglona. Biblia ho opisuje ako ‚veľmi tučného muža‘. S pomocou Ammóna a Amaleka Eglon zaútočil na Izrael a svoj palác si zriadil v Jerichu, „meste paliem“. Aká irónia, že prvé kanaanske mesto, ktoré Izrael dobyl, bolo teraz hlavným stanom toho, kto uctieval falošného boha Kemoša!b — Sudcovia 3:12, 13, 17.

Eglon utláčal Izraelitov nasledujúcich 18 rokov; zjavne od nich vymáhal ťažké dane. Požadovaním pravidelných poplatkov si Moáb posilnil vlastnú ekonomickú pozíciu, zatiaľ čo odčerpával izraelské zdroje. Je pochopiteľné, že Boží ľud volal o úľavu, a Jehova ich opäť vypočul. Vzbudil im iného záchrancu — tentoraz to bol Benjaminec, ktorý sa volal Ehúd. Aby Ehúd ukončil Eglonovu tyraniu nad Izraelom, naplánoval si akciu na deň budúcej splátky poplatku. — Sudcovia 3:14, 15.

Aby sa Ehúd pripravil na svoj odvážny čin, urobil si dvojsečný meč dlhý jeden lakeť. Ak to bol malý lakeť, zbraň bola dlhá asi 38 centimetrov. Niektorí by ju považovali za dýku. Medzi čepeľou a rukoväťou zjavne nebol chránič. Preto mohol Ehúd ukryť svoj malý meč v záhyboch odevu. Navyše, keďže Ehúd bol ľavák, mohol si meč pripásať na pravú stranu — čo nebolo bežné miesto na zbraň. — Sudcovia 3:15, 16.

Ehúdova stratégia nebola bez rizika. Čo keby ho napríklad kráľovi sluhovia prehľadali? A aj keby to neurobili, určite by nenechali svojho kráľa samého s Izraelitom! Ale aj keby ho nechali a Eglon by bol zabitý, ako by Ehúd ušiel? Ako ďaleko by mohol utiecť, kým by Eglonovi služobníci zistili, čo sa stalo?

Ehúd nepochybne uvažoval o týchto podrobnostiach; možno si predstavoval množstvo hrozných následkov. No napriek tomu postupoval ďalej podľa svojho plánu, čím prejavil odvahu a vieru v Jehovu.

Ehúd sa stretáva s Eglonom

Nadišiel deň odovzdania ďalšieho poplatku. Ehúd a jeho muži vošli do kráľovho paláca. Onedlho už stoja priamo pred kráľom Eglonom. Ale pre Ehúda ešte nenadišiel čas zaútočiť. Po odovzdaní poplatku Ehúd posiela nosičov poplatku preč. — Sudcovia 3:17, 18.

Prečo Ehúd odkladá zrazenie Eglona? Podľahol strachu? Vôbec nie! Na uskutočnenie svojho plánu Ehúd potrebuje súkromnú audienciu u kráľa — niečo, čo mu neudelili pri tomto prvom stretnutí. Navyše Ehúd bude musieť rýchlo utiecť. Pre jedného muža bude útek oveľa jednoduchší ako pre celý sprievod nosičov poplatku. Preto Ehúd čakal na svoju príležitosť. Krátka návšteva u Eglona mu umožnila oboznámiť sa s plánom paláca a zistiť rozsah kráľovej ochrany.

Keď prišli ku ‚kameňolomom, ktoré boli v Gilgale‘, Ehúd opúšťa svojich mužov a ide späť do Eglonovho paláca. Cesta dlhá asi dva kilometre poskytla Ehúdovi trochu času na to, aby pouvažoval nad svojou úlohou a aby sa modlil o Jehovovo požehnanie. — Sudcovia 3:19.

Ehúd sa vracia

Ehúda zjavne v paláci opäť privítali. Eglon mal možno vďaka štedrému poplatku, ktorý mu predtým odovzdali, dobrú náladu. Hoci bola prvá návšteva krátka, možno poskytla Ehúdovi vhodnú príležitosť nadviazať s kráľom určitý vzťah. Nech to bolo akokoľvek, Ehúd bol opäť v Eglonovej prítomnosti.

„Mám pre teba tajné slovo, ó, kráľu,“ povedal Ehúd. To, že zašiel tak ďaleko, naznačuje, že Jehova ho viedol. No bol tu problém. „Tajné slovo“, ktoré priniesol Ehúd, nemohlo byť vyslovené v prítomnosti kráľových služobníkov. Ak sa Jehova chystal zasiahnuť, Ehúd túto pomoc potreboval okamžite. „Mlč!“ prikázal kráľ. Keďže Eglon nechce, aby niekto počul toto „tajné slovo“, svojich služobníkov prepúšťa. Predstav si, ako sa Ehúdovi uľavilo! — Sudcovia 3:19.

Eglon sedí vo svojej strešnej izbe, keď k nemu prichádza Ehúd a hovorí: „Mám pre teba Božie slovo.“ Myslel tým Ehúd Kemoša, keď hovoril o „Bohu“? Eglon si to možno myslel. Vo zvedavosti sa zdvihol zo svojho trónu a stál v očakávaní. Ehúd sa priblížil, zrejme opatrne, aby nevzbudil kráľovo podozrenie, že chce zaútočiť. Potom rýchlym pohybom „Ehúd vystrel svoju ľavú ruku, vzal meč od svojho pravého stehna a vrazil ho do [Eglonovho] brucha. A aj rukoväť vošla za ostrím, takže sa tuk zavrel za čepeľou, lebo mu meč z brucha nevytiahol, a vyšli výkaly.“ — Sudcovia 3:20–22.

Kráľovi služobníci, ktorí sa zdržiavali nablízku, neboli vyrušení. No Ehúd je ešte stále v nebezpečenstve. Eglonovi sluhovia môžu kedykoľvek vtrhnúť dovnútra a nájsť mŕtvolu svojho padnutého kráľa. Ehúd sa musí rýchlo dostať preč! Zamyká dvere a uniká vetracím otvorom strešnej izby. — Sudcovia 3:23, 24a.

Odhalenie a porážka

Eglonovi sluhovia čoskoro začali pociťovať zvedavosť. Neodvažujú sa však riskovať kráľovu nemilosť tým, že by prerušili jeho súkromnú schôdzku. Potom si všimli, že dvere podkrovnej izby sú zamknuté. „Vykonáva práve potrebu v chladnej vnútornej izbe,“ myslia si. Ako však ubieha čas, obyčajnú zvedavosť vystrieda vlna úzkosti. Eglonovi služobníci už nemôžu viac čakať. „A tak vzali kľúč a otvorili [dvere strešnej izby], a hľa, ich pán bol padnutý mŕtvy na zemi!“ — Sudcovia 3:24b, 25.

Medzitým Ehúd ušiel. Minul kameňolomy v Gilgale a napokon prišiel do Seiraha, miesta v hornatom kraji Efraima. Ehúd zvolal izraelských mužov a viedol ich v zjednotenom útoku proti Moábčanom. Správa hovorí, že „zrazili Moába, asi desaťtisíc mužov, každého statného a každého udatného muža; a ani jediný neunikol“. Keď si Izrael podmanil Moába, ich krajinu 80 rokov nikto neznepokojoval. — Sudcovia 3:26–30.

Poučenie z Ehúdovho príkladu

Ehúda motivovala viera v Boha. Jedenásta kapitola listu Hebrejom ho výslovne nevymenúva medzi tými, „ktorí vierou porážali kráľovstvá... stali sa udatnými vo vojne, rozháňali vojská cudzincov“. (Hebrejom 11:33, 34) Napriek tomu Jehova Ehúda podporoval, lebo konal vo viere a oslobodil Izrael spod tyranskej moci kráľa Eglona.

Jednou Ehúdovou vlastnosťou bola odvaha. Musel byť odvážny, aby účinne zaobchádzal s mečom. My ako Boží súčasní služobníci nepoužívame takýto meč. (Izaiáš 2:4; Matúš 26:52) No používame „meč ducha“, Božie Slovo. (Efezanom 6:17) Ehúd bol zručný v používaní svojej zbrane. Aj my musíme byť obratní v používaní Božieho Slova, keď kážeme dobré posolstvo o Kráľovstve. (Matúš 24:14) Osobné štúdium Biblie, pravidelná návšteva kresťanských zhromaždení, horlivá účasť na službe a zbožná dôvera v nášho nebeského Otca nám pomôže napodobňovať vlastnosti, ktoré prejavoval Ehúd, muž viery a odvahy.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 31]

Ehúd a jeho muži odovzdávajú poplatok kráľovi Eglonovi

[Prameň ilustrácie]

Reprodukcia z Illustrierte Pracht - Bibel/​Heilige Schrift des Alten und Neuen Testaments, nach der deutschen Übersetzung D. Martin Luther’s