„Bez podobenstva im nehovoril“

„Ježiš [hovoril] zástupom v podobenstvách. Skutočne, bez podobenstva im nehovoril.“ — MATÚŠ 13:34.

1, 2. a) Prečo sa účinné znázornenia nedajú tak rýchlo zabudnúť? b) Aké druhy znázornení Ježiš používal a aké otázky v súvislosti s tým vznikajú? (Pozri aj poznámku pod čiarou.)

VIEŠ si spomenúť na znázornenie, ktoré si počul pred mnohými rokmi napríklad na verejnej prednáške? Účinné znázornenia sa nedajú tak rýchlo zabudnúť. Jedna publikácia uvádza, že znázornenia „menia uši na oči a umožňujú poslucháčom vytvárať si v mysli obrazy“. Keďže v obrazoch sa nám najlepšie premýšľa, znázornenia nám uľahčujú chápanie určitých predstáv. Znázornenia môžu slovám vdýchnuť život, čím spôsobia, že poučenie natrvalo zakotví v našej mysli.

² Žiaden učiteľ na zemi nikdy nepoužíval znázornenia obratnejšie ako Ježiš Kristus. Mnoho Ježišových podobenstiev si ľudia pamätajú aj dnes, hoci od času, keď boli vyslovené, uplynulo už takmer dvetisíc rokov.a Prečo Ježiš tak často používal túto vyučovaciu metódu? A prečo boli jeho znázornenia také účinné?

Prečo Ježiš vyučoval pomocou znázornení

 3. a) Čo je podľa Matúša 13:34, 35 jedným dôvodom, prečo Ježiš používal znázornenia a podobenstvá? b) Z čoho vidno, že Jehova pripisuje metóde vyučovania pomocou slovných obrazov veľký význam?

³ Biblia uvádza dva pozoruhodné dôvody, prečo Ježiš používal znázornenia a podobenstvá. Po prvé, napĺňal tým proroctvá. Apoštol Matúš napísal: „Ježiš [hovoril] zástupom v podobenstvách. Skutočne, bez podobenstva im nehovoril, aby sa naplnilo, čo bolo povedané prostredníctvom proroka, ktorý povedal: ‚Otvorím ústa v podobenstvách [„v obrazoch“, NZ v modernom jazyku].‘“ ​(Matúš 13:34, 35) ‚Prorokom‘, ktorého citoval Matúš, bol skladateľ Žalmu 78:2. Tento žalmista písal pod inšpiráciou Božieho ducha stáročia pred Ježišovým narodením. Nie je úžasné, že Jehova stáročia vopred určil, že jeho Syn bude učiť pomocou slovných obrazov? Z toho je zrejmé, že Jehova pripisuje tejto metóde vyučovania veľký význam.

 4. Ako Ježiš vysvetlil, prečo používa znázornenia?

⁴ Po druhé, Ježiš sám vysvetlil, že znázornenia používa na preosiatie tých, ktorých srdcia nereagovali na jeho slová. Keď ‚veľkým zástupom‘ porozprával podobenstvo o rozsievačovi, učeníci sa ho opýtali: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ Ježiš im odpovedal: „Vám je dané rozumieť svätým tajomstvám nebeského kráľovstva, ale im to nie je dané. V podobenstvách im hovorím preto, lebo hľadiac, hľadia márne; počúvajúc, počúvajú márne, ani zmysel toho nechápu; a spĺňa sa na nich Izaiášovo proroctvo, ktoré hovorí: ‚Počuť počujete, ale zmysel toho určite nepochopíte; a pozerajúc budete pozerať, ale určite neuvidíte. Lebo znecitlivelo srdce tohto ľudu.‘“ — Matúš 13:2, 10, 11, 13–15; Izaiáš 6:9, 10.

 5. Ako Ježišove znázornenia oddeľovali pokorných poslucháčov od pyšných?

⁵ Ako dokázali Ježišove znázornenia ľudí preosiať? V niektorých prípadoch museli jeho poslucháči pátrať, aby úplne pochopili význam jeho slov. Pokorní jednotlivci boli podnecovaní pýtať sa na ďalšie informácie. (Matúš 13:36; Marek 4:34) Teda Ježišove znázornenia odhaľovali pravdu tým, ktorí po nej túžili. Jeho znázornenia zároveň skrývali pravdu pred ľuďmi s pyšným srdcom. Akým vynikajúcim učiteľom bol Ježiš! Preskúmajme teraz niektoré činitele, vďaka ktorým boli jeho znázornenia také účinné.

Pozorný výber detailov

6–8. a) Akú výhodu ešte nemali Ježišovi poslucháči v prvom storočí? b) Aké príklady ukazujú, že Ježiš venoval veľkú pozornosť výberu detailov?

⁶ Premýšľal si niekedy o tom, aké to muselo byť, keď učeníci v prvom storočí priamo počuli Ježiša vyučovať? Hoci počuť Ježišov hlas bolo veľkou výsadou, nemali ešte tú výhodu, že by mohli kedykoľvek nahliadnuť do písomného záznamu, a pripomenúť si tak, čo Ježiš hovoril. Jeho slová si museli uchovať v mysli a srdci. Ježiš im svojím obratným používaním znázornení umožnil ľahšie si zapamätať to, čo učil. Ako to robil?

⁷ Ježiš pozorne vyberal a používal detaily. Keď boli určité detaily pre nejaký príbeh dôležité alebo potrebné na zdôraznenie, nikdy ich nezabudol použiť. Z tohto dôvodu presne povedal, koľko oviec opustil majiteľ, keď išiel hľadať stratenú ovcu, koľko hodín robotníci odpracovali vo vinici a koľko talentov bolo zverených otrokom. — Matúš 18:12–14; 20:1–16; 25:14–30.

⁸ No zároveň Ježiš vynechával nepodstatné detaily, ktoré by nám mohli zahmliť význam znázornení. Napríklad v podobenstve o nemilosrdnom otrokovi nevysvetlil, ako si tento otrok dokázal urobiť dlh vo výške 60 000 000 denárov. Ježiš zdôrazňoval potrebu odpúšťať. Podstatné nebolo to, ako sa tento otrok zadlžil, ale ako bol jeho dlh odpustený a ako potom zaobchádzal so svojím spoluotrokom, ktorý mu bol dlžný pomerne malú sumu peňazí. (Matúš 18:23–35) Podobne ani v podobenstve o márnotratnom synovi Ježiš nevysvetlil, prečo si mladší syn zrazu vyžiadal svoje dedičstvo a prečo ho premrhal. Ale detailne opísal, ako sa otec cítil a ako reagoval, keď syn zmenil svoj postoj a vrátil sa domov. Tieto detaily o otcovej reakcii boli jadrom Ježišovho poučenia o tom, že Jehova odpúšťa „vo veľkej miere“. — Izaiáš 55:7; Lukáš 15:11–32.

9, 10. a) Na čo sa Ježiš sústreďoval, keď vykresľoval postavy vo svojich znázorneniach? b) Ako Ježiš umožnil, aby si jeho poslucháči i iní ľahko zapamätali jeho znázornenia?

⁹ Ježiš rozvážne pristupoval aj k tomu, ako vykresľoval postavy vo svojich podobenstvách. Ježiš sa nevenoval zdĺhavým opisom toho, ako postavy vyzerali, ale často sa sústreďoval skôr na to, čo robili a ako reagovali na udalosti, ktoré rozprával. A tak namiesto toho, aby Ježiš opisoval, ako milosrdný Samaritán vyzeral, zameral sa na niečo oveľa dôležitejšie — na to, ako Samaritán súcitne pomohol zranenému Židovi, ktorý ležal na ceste. Ježiš uviedol detaily, ktoré boli potrebné na odovzdanie poučenia, že láska k blížnym by mala zahŕňať aj ľudí, ktorí nepatria k našej rase či národnosti. — Lukáš 10:29, 33–37.

¹⁰ Ježišov pozorný výber detailov prispel k tomu, že jeho znázornenia boli stručné a nezaťažené zbytočnými podrobnosťami. Tak svojim poslucháčom v prvom storočí — i nespočetnému množstvu ďalších, ktorí neskôr čítali inšpirované evanjeliá — umožnil, aby si jeho znázornenia i cenné poučenia z nich ľahšie zapamätali.

Z každodenného života

11. Uveď príklady toho, že Ježišove podobenstvá zahŕňali veci, ktoré nepochybne videl, keď vyrastal v Galilei?

¹¹ Ježiš bol majstrom v používaní znázornení, ktoré súviseli so životom ľudí. Do mnohých svojich podobenstiev začlenil veci, ktoré nepochybne videl, keď vyrastal v Galilei. Zamyslime sa na chvíľku nad jeho životom v detstve. Ako často asi videl svoju matku pripravovať kysnutý chlieb tak, že ako prostriedok na kvasenie použila kúsok kysnutého cesta, ktorý si odložila z predchádzajúceho pečenia? (Matúš 13:33) Koľkokrát pozoroval rybárov, ako spúšťajú siete do priezračných modrých vôd Galilejského mora? (Matúš 13:47) Ako často videl deti hrať sa na trhovisku? (Matúš 11:16) Ježiš si pravdepodobne všímal aj iné veci, ktoré neskôr použil vo svojich znázorneniach — rozsievanie semien, veselé svadobné hostiny a polia zrejúceho obilia zaliate slnkom. — Matúš 13:3–8; 25:1–12; Marek 4:26–29.

12, 13. Ako podobenstvo o pšenici a burine ukazuje, že Ježiš dobre poznal miestne podmienky?

¹² Preto neprekvapuje, že mnohé Ježišove znázornenia sú spestrené situáciami z bežného života. Aby sme mohli lepšie pochopiť, ako Ježiš obratne používal túto vyučovaciu metódu, bude užitočné zamyslieť sa nad tým, čo znamenali jeho slová pre židovských poslucháčov. Pozrime sa na dva príklady.

¹³ Po prvé, v podobenstve o pšenici a burine Ježiš hovoril o mužovi, ktorý zasial kvalitnú pšenicu, ale na pole sa vkradol „nepriateľ“ a nasial tam burinu. Prečo Ježiš vybral práve tento nepriateľský skutok? Pamätajme, že toto znázornenie rozprával pri Galilejskom mori a obrábanie pôdy bolo hlavnou činnosťou Galilejčanov. Čo by mohlo majiteľovi poľa spôsobiť väčšiu škodu ako to, keby na jeho pole tajne prišiel nepriateľ a zasial tam škodlivú burinu? Svetské zákony z tých čias ukazujú, že takéto prípady sa stávali. Nie je z toho zrejmé, že Ježiš použil situáciu, ktorú si jeho poslucháči mohli živo predstaviť? — Matúš 13:1, 2, 24–30.

14. Čo je zaujímavé na tom, že v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi Ježiš spomenul cestu, ktorá viedla „z Jeruzalema do Jericha“?

¹⁴ Po druhé, spomeňme si na podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Ježiš začal slovami: „Istý človek išiel z Jeruzalema do Jericha a dostal sa medzi lupičov, ktorí ho zobliekli a zbili, odišli a nechali ho polomŕtveho.“ ​(Lukáš 10:30) Stojí za pozornosť, že Ježiš sa zmienil o ceste, ktorá viedla „z Jeruzalema do Jericha“. Keď rozprával toto podobenstvo, nachádzal sa v Judei neďaleko Jeruzalema. Teda jeho poslucháči túto cestu poznali. Táto cesta bola považovaná za nebezpečnú, najmä pre toho, kto po nej išiel sám. Kľukatila sa cez pusté územie, kde bolo mnoho miest, z ktorých mohli lupiči číhať na putujúcich.

15. Prečo by nikto nemohol náležite ospravedlniť ľahostajnosť kňaza a Lévitu v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi?

¹⁵ Na tom, že Ježiš hovoril o ceste „z Jeruzalema do Jericha“, je pozoruhodné ešte niečo iné. Podľa Ježišovho príbehu putoval po tejto ceste najprv kňaz a potom Lévita — hoci ani jeden z nich sa nezastavil, aby zranenému pomohol. (Lukáš 10:31, 32) Kňazi slúžili v chráme v Jeruzaleme a Léviti im pomáhali. Mnoho kňazov a Lévitov v čase, keď nepracovali v chráme, bývalo v Jerichu, lebo toto mesto bolo od Jeruzalema vzdialené iba 23 kilometrov. A tak mali nepochybne veľa príležitostí po tejto ceste putovať. Všimnime si aj to, že kňaz a Lévita išli cestou „z Jeruzalema“, to znamená, že išli smerom od chrámu. Teda nikto by nemohol náležite ospravedlniť ľahostajnosť týchto mužov slovami: ‚Vyhli sa tomu zranenému mužovi preto, lebo sa zdalo, že je mŕtvy, a keby sa dotkli mŕtveho tela, boli by dočasne nespôsobilí slúžiť v chráme.‘ (3. Mojžišova 21:1; 4. Mojžišova 19:11, 16) Nie je zrejmé, že Ježišove znázornenia zahŕňali okolnosti, ktoré jeho poslucháči dobre poznali?

Zo stvorenia

16. Prečo by sme nemali byť prekvapení, že Ježiš veľmi dobre poznal stvorenie?

¹⁶ Viaceré znázornenia a podobenstvá ukazujú, že Ježiš dobre poznal rastliny, zvieratá a prírodné sily. (Matúš 6:26, 28–30; 16:2, 3) Kde získal také poznanie? Keď vyrastal v Galilei, nepochybne mal mnoho príležitostí pozorovať Jehovove stvoriteľské diela. Okrem toho Ježiš je „prvorodený celého stvorenia“ a Jehova ho používal ako ‚majstra v diele‘ pri stvorení všetkých vecí. (Kolosanom 1:15, 16; Príslovia 8:30, 31) Môžeme sa teda čudovať, že Ježiš veľmi dobre poznal stvorenie? Pozrime sa, ako toto poznanie obratne využíval pri vyučovaní.

17, 18. a) Ako slová zaznamenané v Jánovi 10. kapitole odhaľujú, že Ježiš veľmi dobre poznal povahu oviec? b) Aké puto medzi pastiermi a ovcami si všimli návštevníci biblických krajín?

¹⁷ Medzi Ježišove najnežnejšie znázornenia patrí to, ktoré je zaznamenané v Jánovi 10. kapitole, kde Ježiš prirovnáva blízky vzťah medzi ním a jeho nasledovníkmi k vzťahu pastiera a jeho oviec. Ježišove slová odhaľujú, že veľmi dobre poznal povahu oviec. Ukázal, že ovce sa nechávajú viesť a že verne nasledujú svojho pastiera. (Ján 10:2–4) Toto jedinečné puto medzi pastiermi a ovcami si všimli aj návštevníci biblických krajín. V 19. storočí prírodovedec H. B. Tristram povedal: „Raz som pozoroval pastiera, ktorý sa hral so svojím stádom. Predstieral, že uteká preč, ale ovce utekali za ním a obkľúčili ho... Nakoniec celé stádo vytvorilo kruh a poskakovalo okolo pastiera.“

¹⁸ Prečo ovce nasledujú svojho pastiera? „Lebo poznajú jeho hlas,“ povedal Ježiš. (Ján 10:4) Naozaj poznajú ovce hlas svojho pastiera? George A. Smith napísal svoj osobný postreh v knihe The Historical Geography of the Holy Land (Historický zemepis Svätej zeme): „Niekedy sme napoludnie oddychovali pri jednej z tých judských studní, ku ktorým prichádzali traja alebo štyria pastieri so svojimi stádami. Stáda sa pomiešali a my sme boli zvedaví, ako každý pastier nájde opäť svoje ovce. Ale keď sa ovce napili a vyšantili, pastieri postupne odchádzali každý inou stranou údolia a volali ovce svojím typickým volaním; a ovce každého z nich vyšli zo miešaného stáda za svojím pastierom, takže stáda odišli rovnako usporiadane, ako prišli.“ Ježiš by sotva našiel lepší spôsob, ako znázorniť poučenie, ktoré chcel poslucháčom odovzdať. Ak prijímame a poslúchame jeho učenie a nasledujeme ho, potom sa môžeme dostať pod nežnú a láskyplnú starostlivosť tohto ‚znamenitého pastiera‘. — Ján 10:11.

Z udalostí známych jeho poslucháčom

19. Ako Ježiš účinne využil jednu miestnu tragédiu na to, aby vyvrátil falošné učenie?

¹⁹ Účinné znázornenia môžu mať podobu skúseností alebo príkladov, z ktorých možno vyvodiť poučenie. Raz Ježiš použil jednu aktuálnu udalosť na to, aby vyvrátil falošnú domnienku, že tragédie postihujú tých, ktorí si to zaslúžia. Povedal: „Domnievate [sa], že tých osemnásť, na ktorých spadla veža v Siloáme a zabila ich, boli väčšími dlžníkmi [hriešnikmi] ako všetci ostatní ľudia bývajúci v Jeruzaleme?“ ​(Lukáš 13:4) Ježiš presvedčivo vyvracal názory ľudí, ktorí verili v osud. Tých 18 ľudí nezahynulo pre nejaký hriech, ktorý vyvolal Božiu nepriazeň. Príčinou ich tragickej smrti bolo to, že ich postihol čas a nepredvídaná udalosť. (Kazateľ 9:11) Tak Ježiš na príklade udalosti, ktorú jeho poslucháči dobre poznali, vyvrátil falošné učenie.

20, 21. a) Za čo farizeji odsudzovali Ježišových učeníkov? b) Akú biblickú správu použil Ježiš na znázornenie toho, že Jehova nikdy nechcel, aby sa jeho zákon o sabate vysvetľoval príliš prísne? c) Čím sa bude zaoberať nasledujúci článok?

²⁰ Pri vyučovaní Ježiš používal aj biblické príklady. Spomeňme si na to, keď farizeji odsudzovali jeho učeníkov za to, že v sabat trhali klasy a jedli zrno. Učeníci v skutočnosti neporušovali Boží Zákon, ale prísny výklad farizejov o tom, čo je nezákonná práca v sabat. Aby Ježiš znázornil, že Boh nikdy nechcel, aby sa jeho zákon o sabate vysvetľoval neúmerne prísne, uviedol prípad zaznamenaný v 1. Samuelovej 21:3–6. Keď bol Dávid so svojimi mužmi hladný, zastavil sa v svätostánku a zjedol chleby vystavenia, ktoré boli nahradené inými. Staré bochníky boli zvyčajne vyhradené pre kňazov. No v tejto situácii Dávid a jeho muži neboli odsúdení za to, že ich zjedli. Je pozoruhodné, že táto správa je jediným zaznamenaným prípadom v Biblii o tom, že staré chleby zjedol niekto iný ako kňazi. Ježiš presne vedel, ktorú správu použiť, a jeho židovskí poslucháči ju nepochybne poznali. — Matúš 12:1–8.

²¹ Ježiš bol naozaj Veľký Učiteľ! Nezostáva nám nič iné, iba žasnúť nad jeho neporovnateľnou schopnosťou odovzdávať dôležité pravdy spôsobom, ktorý mal hlboký vplyv na srdce jeho poslucháčov. Ako ho však môžeme napodobňovať v našom vyučovaní? Tým sa bude zaoberať nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

• Prečo Ježiš vyučoval pomocou znázornení?

• Aký príklad ukazuje, že Ježiš používal znázornenia, ktoré súviseli so životom jeho poslucháčov v prvom storočí?

• Ako Ježiš v znázorneniach obratne využíval svoje poznanie stvorenia?

• Ako Ježiš využíval udalosti, ktoré boli známe jeho poslucháčom?

[Obrázky na strane 15]

Ježiš hovoril o otrokovi, ktorý odmietol odpustiť pomerne nízky dlh, a o otcovi, ktorý odpustil synovi, aj keď premrhal celé svoje dedičstvo

[Obrázok na strane 16]

Čo bolo pointou Ježišovho podobenstva o milosrdnom Samaritánovi?

[Obrázok na strane 17]

Naozaj ovce poznajú hlas svojho pastiera?