Stále vystríhaj pred Jehovovým neobvyklým dielom

„Jehova povstane ako pri vrchu Peracím, znepokojí sa ako v nížine pri Gibeone.“ — IZAIÁŠ 28:21.

 1, 2. Aké neobvyklé dielo vykonal Jehova v prospech svojho ľudu v Dávidových dňoch?

ZVLÁŠTNY čin! Veľmi neobvyklé dielo! Také niečo vykonal Jehova v starej dobe v 11. storočí pred n. l. v prospech svojho ľudu. A tento zvláštny čin bol vzorom pre ešte neobyčajnejšie dielo, ktoré sa chystá uskutočniť v blízkej budúcnosti. Čo bolo týmto činom v staroveku? Čoskoro po tom, ako bol Dávid dosadený za kráľa v Jeruzaleme, susední Filištínci podnikli útok, a to dalo podnet k Jehovovmu zvláštnemu činu. Najprv začali Filištínci s nájazdmi v nížine Refaim. Dávid sa pýtal Jehovu, čo má robiť, a dostal pokyn, aby vyšiel do boja. Poslúchajúc Jehovovo slovo, Dávid na hlavu porazil mocné filištínske vojsko pri Baal-peracím. Ale Filištínci si nepripustili porážku. Onedlho sa vrátili, aby ešte viac plienili a pustošili v nížine Refaim, a Dávid znovu hľadal usmernenie od Jehovu.

² Tentoraz mu bolo povedané, aby so svojimi oddielmi prešiel dozadu za Filištíncov. Jehova povedal: „Keď počuješ zvuk pochodu vo vrcholkoch krov baka, vtedy konaj rozhodne, lebo vtedy Jehova vyjde pred tebou, aby pozrážal tábor Filištíncov.“ A to sa aj stalo. Dávid čakal, kým Jehova vytvoril zvuk pochodu vo vrcholkoch krov baka — možno pomocou silného vetra. Dávid a jeho oddiely okamžite vybehli z úkrytu a napadli nepozorných Filištíncov, poraziac ich veľkým zabíjaním. Náboženské modly, ktoré Filištínci nechali ležať na bojisku, boli zhromaždené a zničené. — 2. Samuelova 5:17–25; 1. Paralipomenon 14:8–17.

 3. Prečo bol Jehovov zvláštny čin zaujímavý pre Židov v Izaiášových dňoch a prečo by sa oň malo zaujímať kresťanstvo dnes?

³ To bolo neobvyklé dielo, zvláštny čin, ktorý vykonal Jehova proti Filištíncom a v prospech svojho pomazaného kráľa. Tento pozoruhodný čin je obzvlášť zaujímavý, pretože prorok Izaiáš vystríhal, že Jehova urobí niečo rovnako zvláštne a mocné proti duchovným opilcom Júdu. Preto neverní náboženskí vodcovia v Izaiášových dňoch potrebovali zvýšiť pozornosť. Kresťanstvo by dnes tiež malo zvýšiť pozornosť, pretože to, čo sa stalo Júdovi, bolo vzorom pre konečný osud kresťanstva.

„Ležadlo sa ukázalo ako krátke“

 4, 5. a) Ako Izaiáš názorne zobrazil nepohodlný stav náboženských vodcov za jeho dní? b) Čo je dnes príčinou nepohodlia kresťanstva?

⁴ Izaiáš najprv odhalil skutočnosť, že zmluvy, ktorým títo starovekí duchovní opilci dôverovali, boli podvodom, klamom. Potom názorne zobrazil nepohodlný stav tých, ktorí dúfali v túto lož. Povedal: „Ležadlo sa ukázalo ako krátke na to, aby sa človek na ňom natiahol, a tkaná plachta je priúzka, keď sa človek zavinie.“ (Izaiáš 28:20) Každý, kto sa vystrie na posteli, ktorá je prikrátka, zistí, že mu nohy trčia von do chladu. Ak zasa pokrčí kolená, aby sa prispôsobil krátkej posteli, prikrývka je priúzka, a veľká časť jeho tela je stále odokrytá. Čokoľvek urobí, vždy bude mať nejakú časť tela vonku v chlade.

⁵ Taký bol v symbolickom zmysle stav tých v Izaiášových dňoch, ktorí vložili svoju dôveru v útočište lži. Je to tiež nepohodlný stav tých, ktorí dnes vkladajú svoju dôveru v útočište lži kresťanstva. Sú akoby vonku v chlade. Toto nie je čas hľadať útechu v svetských usporiadaniach pre mier a bezpečie. V tieni prichádzajúcich skutkov súdu od Boha spojenectvá s politickými vládcami neposkytnú kresťanstvu teplé pohodlie.

Jehovov zvláštny čin

 6. Ako sa Jehova chystal zasiahnuť proti Júdovi a ako zasiahne proti kresťanstvu?

⁶ Keď názorne opísal nepohodlný stav neverného Jeruzalema za jeho dní — a tiež dnešného neverného kresťanstva — Izaiáš ďalej povedal: „Jehova povstane ako pri vrchu Peracím, znepokojí sa ako v nížine pri Gibeone, aby vykonal svoj čin — jeho čin je zvláštny — a aby urobil svoje dielo — jeho dielo je neobvyklé.“ (Izaiáš 28:21) Áno, Izaiáš vystríhal, že Jehova čoskoro povstane ako pri Baal–peracím. Ale tentokrát zasiahne proti svojmu nevernému ľudu a bude konať tak, ako keď sa nezastaviteľný prúd vody valí trhlinou v rúcajúcej sa hrádzi. Ukáže sa, že zmluva Jeruzalema so smrťou je bezcenná. Podobne Jehova v blízkej budúcnosti zasiahne proti kresťanstvu a ono zistí, že všetky jeho opojné dohody s týmto svetom sú bezvýznamné. Jeho obrovská organizácia bude rozbitá a jeho prívrženci rozptýlení. Jeho falošní bohovia budú úplne spálení.

 7. Prečo boli Jehovove zámery vzhľadom na Júdu označené ako „zvláštne“ a „neobvyklé“?

⁷ Prečo nazval Izaiáš Jehovov skutok proti Jeruzalemu zvláštnym a neobvyklým dielom? Jeruzalem bol sídlom Jehovovho uctievania a mestom Jehovovho pomazaného kráľa. (Žalm 132:11–18) Ako taký nebol nikdy predtým zničený. Jeho chrám nebol nikdy spálený. Kráľovský dom Dávida, kedysi založený v Jeruzaleme, nebol nikdy rozborený. Niečo také bolo nemysliteľné. Bolo nanajvýš neobvyklé, že by Jehova pripustil, aby sa niečo také stalo.

 8. Akú výstrahu dal Jehova pred svojím prichádzajúcim neobvyklým skutkom?

⁸ Ale Jehova dal čestnú výstrahu prostredníctvom svojich prorokov, že sa majú stať otrasné udalosti. (Micheáš 3:9–12) Napríklad prorok Habakuk, ktorý žil v siedmom storočí pred n. l., povedal: „Pozrite sa, ľudia, medzi národmi a pohliadnite a v ohromení pozerajte jeden na druhého. Buďte ohromení; veď vo vašich dňoch sa koná činnosť, ktorej nebudete veriť, hoci sa o tom rozpráva. Lebo, hľa, vzbudzujem Chaldejcov, národ krutý a prchký, ktorý ide do rozľahlých miest zeme, aby vzal do vlastníctva sídla, ktoré mu nepatria. Je strašný a bázeň vzbudzujúci.“ — Habakuk 1:5–7.

 9. Akým spôsobom splnil Jehova svoju výstrahu voči Jeruzalemu?

⁹ V roku 607 pred n. l. Jehova splnil svoju výstrahu. Keď nechal babylonské vojská prísť proti Jeruzalemu, dovolil im zničiť mesto i chrám. (Plač 2:7–9) Okrem toho dovolil, aby bol Jeruzalem zničený i po druhýkrát. Prečo? Po 70 rokoch vyhnanstva sa kajúcni Židia vrátili do svojej vlasti a v Jeruzaleme bol nakoniec postavený druhý chrám. Avšak Židia sa znovu odchyľovali od Jehovu. V prvom storočí n. l. Pavol citoval Habakukove slová Židom žijúcim v jeho dňoch, a tak ich vystríhal, že toto proroctvo má mať uplatnenie aj v budúcnosti. (Skutky 13:40, 41) Sám Ježiš zvlášť vystríhal, že Jeruzalem i jeho chrám budú zničené pre nedostatok viery zo strany Židov. (Matúš 23:37–24:2) Venovali tomu Židia v prvom storočí pozornosť? Nie. Podobne ako ich predkovia úplne odmietali Jehovovu výstrahu. Preto Jehova zopakoval svoje zvláštne dielo. Jeruzalem a jeho chrám boli zničené rímskymi légiami v roku 70 n. l.

10. Ako Jehova v blízkej budúcnosti zasiahne proti kresťanstvu?

¹⁰ Prečo by si mal teda niekto myslieť, že Jehova neurobí niečo podobné v našej dobe? Skutočnosťou je, že splní svoj zámer, hoci sa to pochybovačom zdá zvláštne a neobvyklé. Tentokrát bude predmetom jeho zásahu kresťanstvo, ktoré podobne ako staroveký Júda tvrdí, že uctieva Boha, ale stalo sa beznádejne skazeným. Prostredníctvom svojho väčšieho Dávida, Ježiša Krista, príde Jehova na „Filištíncov“ kresťanstva v hodinu, ktorú nebudú očakávať. Vykoná svoje zvláštne dielo až do tej miery, že zotrie posledné stopy náboženských systémov kresťanstva. — Matúš 13:36–43; 2. Tesaloničanom 1:6–10.

Výstraha pred Jehovovým skutkom

11, 12. Ako Jehovovi svedkovia vystríhajú pred Jehovovými prichádzajúcimi rozsudkami?

¹¹ Už mnoho rokov Jehovovi svedkovia dávajú výstrahu pred týmto prichádzajúcim skutkom súdu od Jehovu. Poukazujú na to, že zničenie Jeruzalema a jeho chrámu v roku 607 pred n. l. a znovu v roku 70 n. l. boli prorockými výstrahami pred tým, čo sa má stať kresťanstvu. Okrem toho ukazujú, že kresťanstvo sa pre svoje odpadlíctvo stalo časťou svetovej ríše falošného náboženstva, Veľkého Babylonu. Pre toto budú Božie rozsudky nad Veľkým Babylonom vykonané zvlášť nad kresťanstvom, pretože je najprevinilejšou časťou tejto satanskej zmiešaniny. — Zjavenie 19:1–3.

¹² Jehovovi svedkovia poukazujú na prorockú výstrahu z Biblie, že v Jehovovom ustanovenom čase sa politickí milenci Veľkého Babylonu obrátia proti nemu. Symbolicky ich znázorňujúc ako desať rohov šarlátového divého zvieraťa, Zjavenie varuje: „Desať rohov, ktoré si videl, a divé zviera, tí znenávidia smilnicu [Veľký Babylon], spustošia ju a obnažia ju a zjedia jej mäsité časti a celkom ju spália ohňom.“ (Zjavenie 17:16) Nábožné kresťanstvo bude spálené a zničené spolu so všetkými ostatnými falošnými náboženstvami. To bude Jehovov zvláštny čin, jeho neobvyklé dielo pre naše dni.

13. Ako sa reakcie na Jehovove výstrahy dnes podobajú tomu, s čím sa stretol Izaiáš?

¹³ Keď Jehovovi svedkovia odovzdávajú výstrahu pred touto prichádzajúcou katastrofou, často sa stretávajú s výsmechom. Ľudia sa spytujú, čo si o sebe myslia, kto sú, keď hovoria niečo také. Kresťanstvo sa zdá také stabilné, také pevne založené. Áno, niektorí majú pocit, že jeho pozícia sa dokonca zlepšuje. Vlády, ktoré ho kedysi utláčali, nedávno dovolili väčšiu slobodu činnosti. Avšak kresťanstvo by skutočne malo dbať na Izaiášovu radu: „Neprejavujte sa ako posmievači, aby vaše putá nezosilneli, lebo je tu vyhubenie, áno, niečo rozhodnuté, o čom som počul od Zvrchovaného Pána, Jehovu vojsk, pre celú krajinu.“ — Izaiáš 28:22; 2. Petra 3:3, 4.

14. Ako sa putá kresťanstva stanú silnejšími a pevnejšími?

¹⁴ Vo všeobecnosti bude kresťanstvo naďalej nepriateľské voči Kráľovi a Kráľovstvu. (2. Tesaloničanom 2:3, 4, 8) Zároveň sa však jeho putá stanú silnejšími a pevnejšími. Inými slovami, jeho zničenie sa stane viac a viac istým. Jehova sa neodvráti od svojho rozhodnutia nechať kresťanstvo zničiť o nič viac, ako sa neodvrátil od svojho rozhodnutia dovoliť zničenie Jeruzalema a jeho chrámu v roku 607 pred n. l.

„Vyjdite z neho“

15. Aká cesta úniku je otvorená pre jednotlivcov so správnym sklonom srdca?

¹⁵ Ako môže niekto uniknúť osudu kresťanstva? V dňoch Izraela posielal Jehova verných prorokov, aby zvolávali ľudí so správnym sklonom srdca k čistému uctievaniu. Dnes vzbudil svojich svedkov, ktorých počet už ide do miliónov, pre podobný účel. Títo svedkovia nebojácne odhaľujú duchovne mŕtvy stav kresťanstva. Keď to robia, verne opakujú ranám podobné vyhlásenia anjelských trúbení zo Zjavenia, 8 a 9 kapitoly. Okrem toho usilovne oznamujú nabádanie zaznamenané v Zjavení 18:4: „Vyjdite z neho, ľud môj... ak nechcete dostať časť z jeho rán.“ „Z neho“ sa tu vzťahuje na Veľký Babylon, svetovú ríšu falošného náboženstva, ktorej najpoprednejším členom je kresťanstvo.

16. Akým spôsobom unikli už milióny ľudí z falošného náboženstva?

¹⁶ Od roku 1919 a najmä od roku 1922 opustil Veľký Babylon vzrastajúci zástup miernych ľudí, ktorí reagujú na toto nabádanie. Najprv tisíce, potom státisíce a teraz milióny ľudí sa už oddelili od falošného náboženstva, najmä od kresťanstva, a unikli k čistému uctievaniu. (Izaiáš 2:2–4) Vedia, že len vtedy, keď takto opustia Veľký Babylon, môžu sa vyhnúť tomu, aby zakúsili jeho rany, ktoré vyvrcholia jeho zničením, keď príde čas na vykonanie Jehovovho neobvyklého diela.

17, 18. Ako sa stal Jehova korunou okrasy a vencom krásy svojmu ľudu?

¹⁷ Prorok Izaiáš opisuje šťastný stav tých, čo sa postavili za pravé uctievanie. Hovorí: „V ten deň sa stane Jehova vojsk korunou okrasy a vencom krásy pozostalým z jeho ľudu a duchom práva tomu, kto zasadá v súde, a mocou tým, ktorí odvracajú boj od brány.“ — Izaiáš 28:5, 6.

¹⁸ Jehova je nehynúcou korunou slávy členom triedy verného a rozvážneho otroka pre ich vernú oddanosť pravde. Je to pravdivé zvlášť od roku 1926. V tom roku vydanie Strážnej veže z 1. januára vo vzrušujúcom článku pod názvom „Kto bude ctiť Jehovu?“ zdôraznilo životne dôležitú potrebu zvelebovať Jehovovo meno. Odvtedy pomazaní kresťania oznamovali toto meno po celom svete ako nikdy predtým. V roku 1931 sa ešte viac stotožnili s Jehovom prijatím mena Jehovovi svedkovia. Okrem toho aj veľký zástup iných oviec vyšiel z kresťanstva a zvyšku Veľkého Babylonu. Aj títo ochotne prijali Božie meno. A výsledok? Sám Jehova — skôr ako nejaká dočasná národná nezávislosť — sa stal korunou okrasy a vencom krásy viac ako štyrom miliónom ľudí asi v 212 krajinách a morských ostrovoch. Aká je to česť, keď môžu títo ľudia nosiť meno jediného živého a pravého Boha. — Zjavenie 7:3, 4, 9, 10; 15:4.

„Spočinie na ňom Jehovov duch“

19. Kto je ten, kto sedí v súde a ako sa mu stal Jehova duchom práva?

¹⁹ Pre Ježiša, „toho, kto sedí v súde,“ sa Jehova stal „duchom práva“. Keď bol Ježiš na zemi, nenechal sa premôcť opojným duchom svetských spojenectiev. Dnes, ako Jehovov na trón dosadený Kráľ, je naplnený svätým duchom, ktorý ho usmerňuje pri robení vyrovnaných, prezieravých rozhodnutí. Na Ježišovi sa splnilo proroctvo: „Spočinie na ňom Jehovov duch, duch múdrosti a porozumenia, duch rady a moci, duch poznania a bázne pred Jehovom.“ (Izaiáš 11:2) Skutočne, prostredníctvom Ježiša Jehova ‚urobí právo mernou šnúrou a spravodlivosť nivelačným nástrojom‘. (Izaiáš 28:17) Zatiaľ čo budú duchovne opití nepriatelia zachvátení zničením, Jehovovmu svätému menu a jeho univerzálnej zvrchovanosti bude učinené podľa práva.

20, 21. Ako na teba pôsobia slová z Izaiáša 28:1–22?

²⁰ Aký veľkolepý význam má teda proroctvo z Izaiáša 28. kapitoly pre nás dnes! Ak sa budeme vyhýbať duchovným opilcom kresťanstva a lipnúť k čistému uctievaniu, budeme ochránení, keď bude Jehova uskutočňovať svoj zvláštny čin a svoje neobvyklé dielo. Ako sa radujeme z toho, že to vieme! A akí šťastní sme, keď si uvedomujeme, že keď sa to stane, každý bude donútený poznať, že Jehova vojsk konal prostredníctvom Ježiša Krista v prospech svojho verného ľudu a na svoje vlastné ospravedlnenie! — Žalm 83:17, 18; 83:18, 19, RP.

²¹ A tak všetci opravdiví kresťania naďalej nebojácne vystríhajú pred Jehovovým zvláštnym činom. Nech vytrvávajú v rozprávaní o jeho neobvyklom diele. A keď to robia, nech oznamujú všetkým, že naša neotrasiteľná nádej spočíva v Božom kráľovstve pod vládou jeho Kráľa dosadeného na trón. Kiež ich horlivosť, odhodlanie a verná oddanosť prispievajú na večnú chválu nášho všemohúceho Boha, Jehovu. — Žalm 146:1, 2, 10.

Vieš si spomenúť?

◻ Prečo je kresťanstvo v nepohodlnom stave?

◻ Čo zamýšľal Jehova pre Jeruzalem a prečo to bolo „zvláštne“ a „neobvyklé”?

◻ Akú výstrahu oznamujú Jehovovi svedkovia vzhľadom na kresťanstvo a s akou reakciou sa stretávajú?

◻ Ako môžu ľudia uniknúť osudu kresťanstva?

[Obrázok na strane 24]

Jehova zopakuje svoj zvláštny skutok, tentokrát proti kresťanstvu