17. kapitola
Možno veriť Biblii?
1. a) Čo si mnohí ľudia myslia o Biblii v rozpore s vyhlásením Biblie samotnej? b) Aká otázka tým vzniká?
MNOHÍ ľudia sa pozerajú na Bibliu ako na knihu, ktorú napísali múdri muži v dávnej minulosti. Jeden univerzitný profesor, Gerald A. Larue, vyhlásil: „Názory pisateľov, vyjadrené v Biblii, odzrkadľujú myšlienky, názory a predstavy obvyklé v ich časoch a sú obmedzené rozsahom poznania tých čias.“1 A predsa Biblia tvrdí, že je knihou inšpirovanou Bohom. (2. Timotejovi 3:16) Ak je to tak, potom v nej nemôžu byť nesprávne názory, ktoré prevládali v časoch, keď boli písané jej jednotlivé časti. Obstojí teda Biblia vo svetle dnešného poznania?
2. Aký vplyv majú často nové poznatky na ľudské spisy týkajúce sa vedeckých oblastí?
2 Pri tejto úvahe nezabudnime na to, že ľudia musia stále prispôsobovať svoje názory novým informáciám a objavom, pretože ľudské poznanie neustále napreduje. V časopise Scientific Monthly bolo kedysi povedané: „Nemôžeme očakávať, že by články napísané v niektorých prípadoch hoci len pred piatimi rokmi, mohli byť teraz považované za reprezentatívne, pokiaľ ide o najnovší stav poznania vo vedeckých oblastiach, ktorých sa týkajú.“2 Biblia však bola napísaná a zostavená v priebehu asi 1 600 rokov a bola ukončená takmer pred 2 000 rokmi. Čo možno povedať dnes o jej presnosti?
Biblia a veda
3. Čo si mysleli ľudia v staroveku o spôsobe, ako je Zem podopieraná, ale čo o tom hovorí Biblia?
3 Keď sa písala Biblia, ľudia sa zamýšľali nad tým, ako sa Zem drží v priestore. Niektorí napríklad verili, že Zem držia štyri slony, ktoré stoja na veľkej morskej korytnačke. V Biblii však nenájdeme fantastické nevedecké názory, ktoré existovali v čase, keď bola písaná. Biblia jednoducho hovorí: „[Boh] rozťahuje sever nad prázdnom, vešia zem na ničom.“ (Jób 26:7) Áno, pred vyše 3 000 rokmi Biblia správne zaznamenala, že Zem nemá žiadnu viditeľnú oporu, čo je fakt, ktorý zodpovedá oveľa neskoršiemu poznaniu zákonov príťažlivosti a pohybu. Istý bádateľ v odbore náboženstva poznamenal: „Ako mohol Jób poznať pravdu, to je otázka, na ktorú nemôžu ľahko odpovedať ľudia, ktorí popierajú inšpirovanosť Svätého Písma.“3
4, 5. a) Čomu kedysi ľudia verili, pokiaľ ide o tvar Zeme, a čoho sa báli? b) Čo hovorí Biblia o tvare Zeme?
4 O tvare Zeme hovorí Encyclopedia Americana: „Najranejšie ľudské predstavy o Zemi boli, že je to rovná nehybná plošina v strede vesmíru... Predstava, že Zem je guľatá, bola prijatá až za renesancie.“4 Niektorí dávni moreplavci sa dokonca báli, že by mohli preplávať cez okraj zeme! Ale keď sa začal používať kompas a iné vynálezy, boli možné dlhšie morské cesty. Tieto „objavné plavby“, ako vysvetľuje iná encyklopédia, „ukázali, že svet je guľatý, a nie plochý, ako dovtedy mnohí verili“.5
5 Ale dávno pred takými námornými cestami, asi pred 2 700 rokmi, Biblia hovorí: „Je Ten, ktorý býva nad kruhom zeme, ktorej obyvatelia sú ako lúčne kobylky.“ (Izaiáš 40:22) Hebrejské slovo chúg, ktoré sa prekladá ako „kruh“, môže znamenať aj „guľu“, na čo poukazujú niektoré príručky, ako je napríklad Davidsonov Analytický hebrejský a chaldejský lexikon (angl.). Preto iné preklady hovoria „zemeguľa“ (Douay Version) a „guľatá zem“ (Moffatt). Biblia teda nebola ovplyvnená chybnými názormi, že Zem je plochá, ktoré boli rozšírené v čase, keď bola písaná. Bola presná.
6. Aký zázračný kolobeh, ktorému sa v starých dobách vo všeobecnosti nerozumelo, opisuje Biblia?
6 Ľudia si už dávno všimli, že rieky sa vlievajú do morí a oceánov, a hladina morí predsa nestúpa. Kým sa nezistilo, že Zem je guľatá, niektorí si mysleli, že príčina je v tom, že na koncoch Zeme sa rovnaké množstvo vody vylieva. Neskoršie sa zistilo, že Slnko každú sekundu „pumpuje“ z morí milióny kubických metrov vody vo forme vodnej pary. Tá vytvára oblaky, ktoré sú hnané vetrom nad pevninu, kde táto vlaha padá vo forme dažďa a snehu. Voda sa potom dostáva do riek a znovu vteká do morí. O tomto zázračnom kolobehu, ktorý bol v starých dobách úplne neznámy, sa v Biblii hovorí: „Všetky rieky idú do mora a more sa nepreplní; do miesta, z ktorého vytekajú, sa zasa vracajú k novému kolobehu.“ — Kazateľ 1:7, EP.
7, 8. a) Ako sa preukázala presnosť Biblie v tom, čo hovorí o pôvode vesmíru? b) Ako reagujú niektorí astronómovia na tieto novšie informácie a prečo?
7 O pôvode vesmíru Biblia hovorí: „Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem.“ (1. Mojžišova 1:1) Ale mnohí vedci tieto informácie považovali za nevedecké a tvrdili, že vesmír nemá počiatok. Astronóm Robert Jastrow však poukazujúc na novšie informácie hovorí: „Podivné na vývoji je v podstate to, že vesmír mal v určitom zmysle počiatok — že začal existovať v určitom časovom okamihu.“ Jastrow tu má na mysli dnes všeobecne prijímanú teóriu veľkého tresku, o ktorej sa hovorilo v 9. kapitole. Dodáva: „Teraz vidíme, ako astronomické dôkazy vedú k biblickému názoru na pôvod sveta. Podrobnosti sa líšia, ale základné prvky astronomickej správy a biblickej správy v Genezis sú rovnaké.“6
8 Aká bola reakcia na tieto objavy? „Astronómovia sú podivne zmätení,“ píše Jastrow. „Ich reakcia je zaujímavým prejavom rozpoloženia vedeckej mysle — údajne veľmi objektívnej — keď dôkazy odhalené samou vedou vedú ku konfliktu s článkami viery našej profesie. Ukazuje sa, že vedec sa správa takisto ako my ostatní, keď sa naše názory dostanú do konfliktu s dôkazmi. Sme rozčúlení, tvárime sa, že konflikt neexistuje, alebo ho zakrývame ničnehovoriacimi frázami.“7 Zostáva však skutočnosťou, že „dôkazy odhalené vedou“ odporujú tomu, čo si vedci dlho mysleli o pôvode vesmíru, ale potvrdzujú to, čo bolo pred tisícročiami napísané v Biblii.
9, 10. a) Čo hovorí Biblia o veľkej potope? b) Aké dôkazy potvrdzujú pravdivosť biblických slov?
9 Biblia hovorí, že v Noachových dňoch zaplavila najvyššie vrchy zeme veľká potopa a zničila všetok ľudský život, ktorý bol mimo obrovskej archy, ktorú postavil Noach. (1. Mojžišova 7:1–24) Mnohí sa tejto správe vysmievali. Na vysokých vrchoch sa však našli morské mušle. A ďalším dôkazom, že v ani nie tak dávnej minulosti došlo k záplave nesmierneho rozsahu, je veľké množstvo skamenelín a mŕtvych tiel uložených v zamrznutých hromadách bahna. V časopise The Saturday Evening Post sa píše: „Mäso mnohých týchto zvierat bolo úplne čerstvé, zvieratá boli celé a neporušené, a ešte stáli alebo kľačali vzpriamené... Je to naozaj šokujúci obraz — vzhľadom na náš predošlý spôsob myslenia. Obrovské stáda veľkých, vypasených zvierat, ktoré neboli osobitne prispôsobené na veľké mrazy, sa pokojne pásli na slnkom zaliatych pastvinách... Zrazu boli všetky zabité bez akejkoľvek viditeľnej známky násilia a skôr, než mohli prehltnúť posledné sústo potravy, a potom zamrzli tak rýchlo, že sa dokonale zachovala každá bunka ich tela.“8
10 To zodpovedá udalostiam veľkej potopy. Biblický opis znie: „Prevalili [sa] všetky žriedla ohromnej vodnej hlbiny a otvorili sa nebeské stavidlá.“ Lejak ‚zaplavil zem‘, a bol zrejme sprevádzaný ľadovými vetrami v polárnych oblastiach. (1. Mojžišova 1:6–8; 7:11, 19) Tam prebehla zmena teploty asi najrýchlejšie a najdrastickejšie. Rôzne zvieratá sa zrazu ocitli v zamŕzajúcich bahniskách a zachovali sa tam. Jedným takým zvieraťom mohol byť mamut, ktorého našli pri vykopávkach na Sibíri, ako to vidíme na obrázku. V papuli a v žalúdku mal ešte zelené rastliny a jeho mäso sa po rozmrazení ešte dalo jesť.
11. Ktoré ďalšie biblické výroky sa potvrdili novými poznatkami a k akým záverom dospeli i niektorí vedci?
11 Čím podrobnejšie skúmame Bibliu, tým väčší údiv v nás vyvoláva jej podivuhodná presnosť. Ako sa uvádza na stránkach 36 a 37 tejto knihy, Biblia podáva jednotlivé etapy stvorenia v poradí, ktoré dnes potvrdzuje veda, a preto sotva možno tvrdiť, že Biblia má ľudský pôvod. To je ďalšia z podrobností obsiahnutých v Biblii, ktoré boli potvrdené narastajúcim vedeckým poznaním. Isaac Newton, jeden z najväčších vedcov všetkých čias, vedel, prečo povedal: „Žiadna veda nie je lepšie potvrdená ako náboženstvo Biblie.“9
Biblia a zdravie
12. Ako poukázal istý lekár na rozdiel medzi všeobecne rozšírenými poverami o zdraví a medzi výrokmi Biblie?
12 Po celé stáročia panovala veľká neznalosť v otázkach ľudského zdravia. Istý lekár vyhlásil: „Veľmi veľa ľudí dodnes verí poverám; napríklad tomu, že gaštan vo vrecku chráni pred reumatizmom, že človek dostane bradavice, keď sa dotkne ropuchy, že červený flanel okolo krku pomáha proti bolestiam hrdla.“ A poznamenáva: „V Biblii nenájdeme žiaden takýto výrok. To je už samo osebe pozoruhodné.“10
13. Aký nebezpečný spôsob liečenia predpisovali starovekí Egypťania?
13 Je zaujímavé porovnať riskantné liečebné metódy používané v minulosti s tým, čo radí Biblia. Napríklad Papyrus Ebers, lekársky dokument starovekých Egypťanov, predpisoval používanie výkalov na liečenie rôznych zranení. Predpisoval, aby sa na rany, ktoré ešte nie sú zahojené po odpadnutí chrasty, prikladala placka z ľudských výkalov zmiešaných s čerstvým mliekom. A recept na vytiahnutie triesky znel: „Červy s krvou uvariť a rozmliaždiť v oleji; krta zabiť, uvariť a vymáčať v oleji; oslí hnoj rozmiešať v čerstvom mlieku. Položiť na otvor.“11 Dnes vieme, že takéto metódy môžu spôsobiť vážnu infekciu.
14. Čo hovorí Biblia o likvidácii výkalov a v akom smere to bolo ochranou?
14 Čo hovorí Biblia o výkaloch? Dáva príkaz: „Keď si vonku čupneš,... vykopeš jamku [kolíkom], a obrátiš sa a prikryješ svoje výkaly.“ (5. Mojžišova 23:13) Biblia nielenže nepredpisuje výkaly na liečenie, ale dáva pokyny, ako majú byť spoľahlivo odstránené. Až do nášho storočia nebolo všeobecne známe, že je nebezpečné nechávať výkaly tak, aby boli prístupné muchám. Takto sa šírili vážne choroby prenášané muchami, ktoré spôsobili smrť mnohých ľudí. Ale v Biblii bol na to po celý čas zaznamenaný jednoduchý recept a Izraelčania ho používali už pred vyše 3 000 rokmi.
15. Akých medicínskych praktík vedúcich k mnohým úmrtiam sa mohli v minulosti vyvarovať lekári, keby boli venovali pozornosť biblickej rade o tom, čo má robiť človek, keď sa dotkne mŕtvoly?
15 V minulom storočí prechádzal lekársky personál priamo od mŕtvych v pitevni k vyšetrovaniu v pôrodnici, a lekári si ani neumývali ruky. Tak sa z mŕtvych prenášala infekcia, a veľa ľudí zomrelo. Aj neskôr, keď sa dokázalo, aké dôležité je umývanie rúk, mnohí z lekárskych kruhov sa stavali proti týmto hygienickým opatreniam. Pravdepodobne nevedeli, že tým odmietajú múdrosť Biblie. Jehovov zákon daný Izraelčanom totiž vyhlasoval, že ten, kto sa dotkne mŕtveho, stane sa nečistým, a musí sa umyť a vyprať si šaty. — 4. Mojžišova 19:11–22.
16. Ako sa prejavila nadľudská múdrosť v pokyne, že sa obriezka má robiť ôsmy deň?
16 Na znamenie zmluvy s Abrahámom Boh Jehova povedal: „Každý z vás mužského rodu, keď bude mať osem dní, sa obreže.“ Neskôr bola táto požiadavka opakovaná izraelskému národu. (1. Mojžišova 17:12; 3. Mojžišova 12:2, 3) Nebolo podané vysvetlenie, prečo to malo byť práve ôsmy deň, ale dnes už tomu rozumieme. Lekárske výskumy ukázali, že iba vtedy je v krvi vhodná hladina vitamínu K, ktorý vplýva na jej zrážanlivosť. Aj obsah ďalšieho dôležitého činiteľa pri zrážaní krvi, protrombínu, je ôsmy deň zreteľne vyšší ako v ktorýkoľvek iný deň v živote dieťaťa. Na základe tohto dôkazu prišiel dr. S. I. McMillen k záveru: „Najvhodnejší deň na uskutočnenie obriezky je ôsmy deň.“12 Bola to iba zhoda okolností? Rozhodne nie. Bola to múdrosť pochádzajúca od Boha, ktorý o tom vedel.
17. Aký ďalší vedecký objav potvrdzuje Bibliu?
17 Ďalším objavom súčasnej vedy je to, že na naše zdravie pôsobia myšlienkové postoje a city. Jedna encyklopédia hovorí: „Od roku 1940 je stále jasnejšie, že fyziologické funkcie orgánov a systémov orgánov sú úzko späté so stavom mysle jednotlivca a že v orgáne vystavenom takému pôsobeniu môžu nastať zmeny i v tkanive.“13 V Biblii je však už dávno zaznamenané upozornenie na túto tesnú spojitosť medzi myšlienkovými postojmi a telesným zdravím. Hovorí sa tu napríklad: „Pokojné srdce je životom celému telu, ale žiarlivosť je hnilobou kostiam.“ — Príslovia 14:30; 17:22.
18. Ako Biblia varuje ľudí pred škodlivými emóciami a zdôrazňuje lásku?
18 Preto Biblia povzbudzuje ľudí, aby sa vyhýbali škodlivým citom a postojom. Nabáda: „Choďme slušne,... nie v sporoch a žiarlivosti.“ A radí: „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom. Ale staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu.“ (Rimanom 13:13; Efezanom 4:31, 32) Predovšetkým však odporúča lásku. „Okrem toho všetkého si oblečte lásku,“ hovorí. Ježiš, najväčší zástanca lásky, povedal svojim učeníkom: „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval.“ Vo svojej Kázni na vrchu dokonca hovorí: „Stále milujte svojich nepriateľov.“ (Kolosanom 3:12–15; Ján 13:34; Matúš 5:44) Mnohí ľudia sa tomu vysmievajú a nazývajú takúto lásku slabosťou, musia však za to draho platiť. Veda dokázala, že nedostatok lásky je významným činiteľom pri mnohých duševných ochoreniach a iných zdravotných poruchách.
19. Čo zistila moderná veda o láske?
19 Britský lekársky časopis Lancet kedysi napísal: „Najvýznamnejším objavom psychiatrie je, že láska má moc chrániť a obnovovať myseľ.“14 Podobne sa vyjadril i známy špecialista na otázky stresu dr. Hans Selye: „Vredy, vysoký krvný tlak a srdcové ťažkosti nebude mať nenávidená osoba, ani šéf, ktorý vyvoláva sklamanie, ale ten, kto nenávidí, a ten, kto pripustí, aby sa cítil sklamaný. ‚Miluj svojho blížneho‘ je jedna z najmúdrejších lekárskych rád, aké kedy boli dané.“15
20. Ako porovnal istý lekár Kristovo učenie v Kázni na vrchu s odporúčaniami psychiatrie?
20 Biblia svojou múdrosťou ďaleko predstihuje dnešné poznatky. Dr. James T. Fisher napísal: „Keby ste mali zhrnúť všetky dôležité články, ktoré napísali najkvalifikovanejší psychológovia a psychiatri na tému duševnej hygieny; keby ste ich mali spojiť a vycibriť ich a vylúčiť všetky zbytočné slová a povedať len to najhlavnejšie; keby ste s pomocou najschopnejších žijúcich básnikov mali presne vyjadriť nefalšované výroky čistého vedeckého poznania, výsledkom by bol iba neobratný a neúplný súhrn právd z Kázne na vrchu.“16
Biblia a dejiny
21. Ako sa asi pred sto rokmi pozerali rôzni kritici na historickú hodnotu Biblie?
21 Keď Darwin uverejnil svoju evolučnú teóriu, začali byť vo všetkých smeroch spochybňované dejepisné záznamy Biblie. Archeológ Leonard Woolley o tom povedal: „Koncom 19. storočia sa vytvoril extrémne kritický smer, ktorý bol ochotný popierať historický základ prakticky všetkého, o čom sa hovorí v prvých knihách Starého zákona.“17 Niektorí kritici tvrdili dokonca, že znalosť písania nebola všeobecne rozšírená až do čias Šalamúna alebo ešte dlhšie. Preto vraj rané biblické rozprávania nie sú vierohodné, pretože museli byť zapísané až stáročia po udalostiach, ktoré sa v nich opisujú. Jeden zo stúpencov tejto teórie v roku 1892 vyhlásil: „Čas, o ktorom sa hovorí v predmojžišovských rozprávaniach, je dostatočným dôkazom ich legendárneho charakteru. Bol to čas, keď ľudia ešte nevedeli písať.“18
22. Čo sa zistilo o tom, či najstaršie národy vedeli písať?
22 V poslednom čase sa však nahromadilo veľké množstvo archeologických dôkazov, ktoré ukazujú, že písanie bolo bežné dávno pred Mojžišom. Archeológ William Foxwell Albright vyhlásil: „Opäť musíme zdôrazniť, že v Kanaane a v susedných oblastiach sa už od patriarchálnych čias používalo hebrejské abecedné písmo a že rýchlosť, s akou sa menili tvary písmen, je jasným dôkazom toho, že bolo všeobecne používané.“19 Iný uznávaný historik a archeológ vyhlásil: „Dnes sa nám zdá absurdné, že mohla niekedy vzniknúť otázka, či Mojžiš mohol vedieť písať.“20
23. Čo sa zistilo o kráľovi Sargonovi a k akej oprave názorov to viedlo?
23 Znova a znova sa potvrdzuje dejinná správa Biblie novými objavmi, ktoré prinášajú nové informácie. Napríklad o asýrskom kráľovi Sargonovi sa dlho vedelo iba z biblickej správy v Izaiášovi 20:1. Začiatkom minulého storočia kritici neprisudzovali biblickej správe o ňom žiadnu historickú hodnotu. Potom boli pri archeologických vykopávkach nájdené pozostatky nádherného Sargonovho paláca v Chorsabáde, vrátane mnohých nápisov, ktoré sa vzťahovali na jeho vládu. Teraz je Sargon jedným z najlepšie známych asýrskych kráľov. Izraelský historik Moše Pearlman napísal: „Skeptici, ktorí kedysi spochybňovali dokonca aj autentickosť historických častí Starého zákona, začali svoje názory revidovať.“21
24. Ako sa asýrska správa o Sargonovi zhoduje s biblickou správou o dobytí Samárie?
24 Jeden zo Sargonových nápisov rozpráva o udalosti, ktorá bola predtým tiež známa iba z Biblie. Znie: „Porazil som a dobyl Samáriu, odviedol som z nej ako korisť 27 290 obyvateľov.“22 Biblická správa o tom v 2. Kráľov 17:6 znie: „V deviatom roku Hošeu asýrsky kráľ dobyl Samáriu a potom odviedol Izrael do vyhnanstva.“ O nápadnej podobnosti medzi týmito dvoma správami povedal Pearlman: „Tu teda boli dve správy, v letopisoch dobyvateľov i tých, ktorí boli porazení, a jedna je takmer zrkadlovým obrazom druhej.“23
25. Prečo by sme nemali očakávať, že biblická správa sa bude zhodovať so svetskými záznamami vo všetkých smeroch?
25 Mali by sme podľa toho očakávať, že sa biblické a svetské záznamy budú zhodovať v každej podrobnosti? Nie. Pearlman o tom hovorí: „Takýto druh obojstranne zhodného ‚vojnového spravodajstva‘ nebol v staroveku na Strednom východe obvyklý (a to príležitostne platí i dnes). Stávalo sa to iba vtedy, keď krajinami, ktoré sa dostali do konfliktu, boli Izrael a niekto z jeho susedov, a iba vtedy, keď bol Izrael porazený. Keď Izrael zvíťazil, v záznamoch nepriateľa sa neobjavila žiadna správa o porážke.“24 (Kurzíva od nás.) Neprekvapuje nás teda, že v asýrskych správach o vojenskom vpáde do Izraela, ktoré podnikol Sargonov syn Senacherib, sú veľké medzery. Aké?
26. Čo sa ukáže, keď porovnáme Senacheribovu správu o jeho vojenskej výprave do Izraela s biblickou správou o tej istej udalosti?
26 Na paláci kráľa Senacheriba boli objavené nástenné reliéfy, na ktorých sú znázornené scény z jeho vpádu do Izraela. Našli sa aj písomné záznamy o tejto udalosti. Na jednom hlinenom hranole je napísané: „Žid Ezechiáš sa nepoddal pod moje jarmo, obľahol som 46 z jeho opevnených miest... Jeho samého som uväznil v Jeruzaleme, v jeho kráľovskom sídle, ako vtáka v klietke... Zmenšil som jeho zem, ale zvýšil som dane a dary katrú (ktoré) mi (bol povinný ako svojmu) nadriadenému pánovi.“25 Senacheribovo podanie teda zodpovedá Biblii, pokiaľ hovorí o víťazstve Asýrčanov. Ako sa dá očakávať, nezmieňuje sa o tom, že sa mu nepodarilo dobyť Jeruzalem, ani o tom, že bol nútený vrátiť sa domov, pretože v jednu noc bolo pobitých 185 000 jeho vojakov. — 2. Kráľov 18:13 až 19:36; Izaiáš 36:1 až 37:37.
27. Čo vysvitne pri porovnaní biblickej správy o zavraždení Senacheriba so starovekými svetskými správami o tejto udalosti?
27 Porovnajme si správu o atentáte na Senacheriba s poznatkami, ktoré vyplývajú z jedného nedávneho objavu. Biblia hovorí, že Senacheriba usmrtili dvaja z jeho synov, Adrammelech a Šarecer. (2. Kráľov 19:36, 37) V správe prisudzovanej babylonskému kráľovi Nabonidovi i v správe babylonského kňaza Berossa z tretieho storočia pred n. l. sa spomína iba jeden syn ako zapletený do vraždy. Ako to bolo v skutočnosti? Historik Philip Biberfeld píše o najnovšie objavenom zlomku hranola Esar-chaddona, Senacheribovho syna, ktorý po ňom nastúpil ako kráľ: „Ukázalo sa, že iba biblická správa je pravdivá. Do najmenších podrobností bola potvrdená Esar-chaddonovým nápisom a ukázalo sa, že pokiaľ ide o tento úsek babylonsko-asýrskych dejín, je presnejšia ako samotné babylonské pramene. To je nanajvýš významná skutočnosť aj pri hodnotení súdobých prameňov, ktoré nie sú v súlade s biblickou tradíciou.“26
28. Ako bola Biblia rehabilitovaná v tom, čo hovorí o Balsazárovi?
28 Istý čas sa všetky známe staroveké pramene veľmi líšili od Biblie, pokiaľ išlo o Balsazára. Biblia hovorí o Balsazárovi ako o babylonskom kráľovi v čase pádu Babylonu. (Daniel 5:1–31) Ale svetské spisy sa o Balsazárovi vôbec nezmieňovali a tvrdili, že v tom čase bol kráľom Nabonid. Preto kritici Biblie tvrdili, že Balsazár nikdy neexistoval. Neskôr sa však našli staroveké záznamy, ktoré predstavovali Balsazára ako Nabonidovho syna a spoluvládcu v Babylone. To je zrejme dôvod, prečo sa v Biblii hovorí, že Balsazár ponúkol Danielovi, že ho urobí ‚tretím vládcom v kráľovstve‘, pretože druhým bol sám Balsazár. (Daniel 5:16, 29) R. P. Dougherty, ktorý je profesorom na Yaleovej univerzite, porovnával biblickú knihu Daniel s inými starovekými záznamami a povedal: „O biblickej správe možno povedať, že je vynikajúca, pretože spomína Balsazárovo meno, pripisuje mu kráľovskú moc a uznáva, že v kráľovstve bolo dvojvládie.“27
29. Ktorý nález potvrdil to, čo hovorí Biblia o Pontskom Pilátovi?
29 Ďalší príklad objavu, ktorý potvrdzuje historickosť osoby opísanej v Biblii, uvádza Michael J. Howard, ktorý v roku 1979 spolupracoval v Izraeli na archeologických vykopávkach v Cézarei. Napísal: „1 900 rokov existoval Pilát iba na stránkach evanjelií a v nejasných spomienkach rímskych a židovských historikov. O jeho živote sa nevedelo takmer nič. Niektorí tvrdili, že nikdy neexistoval. Ale v roku 1961 pracovala v ruinách starovekého rímskeho divadla v Cézarei talianska archeologická expedícia. Jeden pracovník obrátil kameň, ktorý sa kedysi používal ako stupeň schodišťa. Na druhej strane bol sčasti nezreteľný latinský nápis: ‚Caesariensibus Tiberium Pontius Pilatus Praefectus Iudaeae.‘ (Obyvateľom Cézarey Tibérium Pontský Pilát prefekt Judey.) To zasadilo smrteľný úder pochybnostiam o Pilátovej existencii... Prvý raz tu bol súdobý epigrafický dôkaz o živote muža, ktorý nariadil ukrižovanie Krista.“28 — Ján 19:13–16; Skutky 4:27.
30. Ako sa potvrdila biblická správa tým, čo sa zistilo o využívaní tiav?
30 Nedávne nálezy poskytujú dôkazy i o menej významných podrobnostiach starovekých biblických správ. Napríklad: v roku 1964 Werner Keller polemizujúc s Bibliou napísal, že v raných dobách neboli ťavy zdomácnené, a preto v scéne, kde sa „prvý raz stretávame s Rebekou v jej rodnom meste Náchor, je potrebné zmeniť rekvizity. ‚Ťavy‘, ktoré patrili jej budúcemu svokrovi Abrahámovi a ktoré napojila pri studni, boli — somáre.“29 (1. Mojžišova 24:10) Lenže v roku 1978 poukázal izraelský minister obrany, archeológ Moše Dajan, na dôkazy, že ťavy v týchto raných dobách „slúžili ako dopravný prostriedok“. A tak i tu je biblická správa presná. „Jeden reliéf z osemnásteho storočia pred n. l. nájdený v Byble vo Fenícii znázorňuje kľačiacu ťavu,“ vysvetľuje Dajan. „A na pečatných valčekoch, ktoré boli nedávno nájdené v Mezopotámii a patria do obdobia patriarchov, sú znázornení jazdci na ťavách.“30
31. Čo je ďalším dôkazom historickej presnosti Biblie?
31 Nahromadili sa nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že Biblia je historicky presná. Je síce pravda, že neboli objavené svetské správy o katastrofe Egypťanov pri Červenom mori a iných porážkach, ale to nikoho neprekvapuje, pretože panovníci nemali zvyk zaznamenávať svoje neúspechy. No na stenách chrámu v egyptskom Karnaku bola objavená správa o úspešnom vpáde faraóna Šišaka do Judska za vlády Šalamúnovho syna Rechabeáma. Biblia o tom hovorí v 1. Kráľov 14:25, 26. Bol tiež objavený záznam moábskeho kráľa Méšu, ktorý bol zapísaný na takzvanom „Moábskom kameni“ a obsahuje správu o Méšovej vzbure proti Izraelu. Podobný opis udalosti si môžeme prečítať v Biblii v 2. Kráľov 3:4–27.
32. Aké predmety potvrdzujúce biblické správy môžu vidieť návštevníci dnešných múzeí?
32 Návštevníci mnohých múzeí môžu vidieť nástenné reliéfy, nápisy a sochy, ktoré potvrdzujú biblické správy. O judských a izraelských kráľoch, ako boli Ezechiáš, Manasses, Omri, Achab, Pekach, Menahem a Hozea, existujú záznamy asýrskych panovníkov zapísané klinovým písmom. Kráľ Jehu alebo jeden z jeho poslov je znázornený na Salmanazarovom čiernom obelisku, ako platí daň. Bola zreštaurovaná a sprístupnená výzdoba perzského paláca v Súsane, ako ju poznali biblické postavy Mardocheus a Ester. Návštevníci môžu vidieť v múzeu aj sochy prvých cisárov starého Ríma: Augusta, Tibéria a Claudia. (Lukáš 2:1; 3:1; Skutky 11:28; 18:2) Bol nájdený aj strieborný denár, na ktorom je obraz cézara Tibéria — minca, o akú požiadal Ježiš, keď hovoril o platení daní. — Matúš 22:19–21.
33. Aké dôkazy o presnosti Biblie poskytuje izraelská krajina so svojimi charakteristickými znakmi?
33 Na dnešných návštevníkov Izraela, ktorí poznajú Bibliu, mocne zapôsobí, keď vidia, ako presne Biblia opísala krajinu a jej charakteristické znaky. Doktor Zeev Shremer, vedúci geologickej expedície na Sinajskom polostrove, povedal: „Máme, samozrejme, svoje mapy a prehľadné geodetické plány, ale tam, kde si Biblia a mapy odporujú, dávame prednosť Knihe.“31 Uveďme si príklad, ako si možno osobne overiť dejiny zaznamenané v Biblii. V dnešnom Jeruzaleme sa môžete prejsť tunelom dlhým 533 metrov, ktorý bol vytesaný do pevnej skaly pred 2 700 rokmi. Vysekali ho preto, aby chránil zásobovanie mesta vodou. Viedla sa ním voda zo skrytého prameňa Gichon za mestskými hradbami do rybníka Siloam, ktorý bol už v meste. Biblia vysvetľuje, ako dal Ezechiáš vybudovať tento tunel, aby zabezpečil mestu vodu, keď sa očakávalo, že mesto obkľúči Senacherib. — 2. Kráľov 20:20; 2. Paralipomenon 32:30.
34. Čo povedali niektorí uznávaní vedci o presnosti Biblie?
34 To je iba niekoľko príkladov, ktoré ukazujú, že nie je múdre podceňovať presnosť Biblie. Takých príkladov je oveľa viac. Teda pochybnosti o spoľahlivosti Biblie obyčajne nespôsobujú jej správy a nevychádzajú z pádnych dôkazov, ale bývajú postavené na nesprávnych informáciách a nevedomosti. Bývalý riaditeľ Britského múzea Frederic Kenyon napísal: „Archeológia ešte nepovedala svoje posledné slovo; ale doterajšie výsledky potvrdzujú to, čo naznačovala viera, totiž, že Biblia môže narastajúcim poznaním jedine získať.“32 A známy archeológ Nelson Glueck povedal: „Môžeme kategoricky vyhlásiť, že žiaden archeologický objav nebol v rozpore s výpoveďou Biblie. Veľké množstvo archeologických nálezov potvrdzuje v zreteľných obrysoch alebo až do najmenších detailov historické údaje Biblie.“33
Poctivosť a súlad
35, 36. a) Aké osobné nedostatky si priznali rôzni pisatelia Biblie? b) Prečo poctivosť týchto pisateľov dodáva váhu ich tvrdeniu, že Biblia pochádza od Boha?
35 Ďalšou črtou, podľa ktorej možno spoznať, že Biblia pochádza od Boha, je poctivosť jej pisateľov. Pripustiť chyby alebo neúspechy, najmä písomne, odporuje nedokonalej ľudskej povahe. Väčšina starovekých pisateľov zaznamenávala iba úspechy a cnosti. Ale Mojžiš písal aj o tom, ako „konal neprimerane“ a preto nebol spôsobilý priviesť Izrael do Zasľúbenej zeme. (5. Mojžišova 32:50–52; 4. Mojžišova 20:1–13) Jonáš rozpráva o svojej vzdorovitosti. (Jonáš 1:1–3; 4:1) Pavol uznal nesprávnosť svojho predošlého konania. (Skutky 22:19, 20; Títovi 3:3) A Matúš, Kristov apoštol, zaznamenal, že apoštoli občas prejavovali malú vieru, túžili po významnom postavení, ba aj opustili Ježiša po jeho zatknutí. — Matúš 17:18–20; 18:1–6; 20:20–28; 26:56.
36 Keby boli pisatelia Biblie chceli niečo sfalšovať, nemali by to byť práve tieto nepriaznivé informácie o nich? Je nepravdepodobné, že by prezrádzali vlastné nedostatky a potom uvádzali falošné údaje o iných veciach. Poctivosť pisateľov Biblie dodáva váhu ich tvrdeniu, že ich pri písaní viedol Boh. — 2. Timotejovi 3:16.
37. Prečo je vnútorný súlad Biblie takým mocným dôkazom toho, že bola inšpirovaná Bohom?
37 Vnútorný súlad a ústredná téma Biblie je takisto dôkazom, že má božského autora. Ľahko sa povie, že 66 biblických kníh bolo písaných počas 16 storočí asi 40 rôznymi pisateľmi. Ale uvedomme si, aký pozoruhodný je tento fakt! Predstavme si, že by sa nejaká kniha začala písať v čase rímskeho impéria, písanie by pokračovalo v období monarchií a trvalo by až do dnešných republík! Pisatelia by boli rôzneho pôvodu, vojaci, králi, kňazi, rybári, ba aj pastieri, i jeden lekár. Očakávali by sme, že každá časť tejto knihy bude sledovať presne tú istú tému? A predsa bola Biblia napísaná v takomto dlhom časovom období, v rôznych politických zriadeniach a ľuďmi zo všetkých spomenutých vrstiev. A pritom je v nej úplný súlad! Jej základné posolstvo má tú istú silu od začiatku až do konca. Nedodáva to váhu biblickému tvrdeniu, že títo „ľudia hovorili z Boha, ako boli unášaní svätým duchom“? — 2. Petra 1:20, 21.
38. Čo máme urobiť, ak chceme získať dôveru k Biblii?
38 Možno veriť Biblii? Ak naozaj preskúmate, čo hovorí, a nebudete len prijímať, čo o nej niekto tvrdí, že hovorí, potom zistíte, že máte dôvod veriť jej. A existuje ešte mocnejší dôkaz, že Biblia bola inšpirovaná Bohom. Ten je námetom ďalšej kapitoly.
[Zvýraznený text na strane 202]
„Základné prvky astronomickej správy a biblickej správy v Genezis sú rovnaké“
[Zvýraznený text na strane 204]
Biblia je pozoruhodná tým, že neobsahuje žiadne poverčivé názory
[Zvýraznený text na strane 206]
V Biblii sa už dávno hovorilo o tesnej spojitosti medzi myšlienkovým postojom a telesným zdravím
[Zvýraznený text na strane 215]
Priznávať chyby a nedostatky, najmä písomne, odporuje ľudskej povahe
[Zvýraznený text na strane 215]
V celej Biblii je úplný súlad
[Nákres na strane 201]
V Biblii je opísaný kolobeh vody, ktorý v staroveku nebol všeobecne známy
[Obrázok na strane 200]
Jedna zo starovekých predstáv o spôsobe, ako je Zem podopieraná
[Obrázok na strane 203]
Zamrznutý mamut objavený na Sibíri. Po tisícročiach mal ešte v papuli a žalúdku zelené rastliny a jeho mäso sa po rozmrazení ešte dalo jesť
[Obrázok na strane 205]
V minulom storočí nemali lekári vo zvyku umývať si zakaždým ruky po ohliadke mŕtveho tela, a zapríčiňovali ďalšie úmrtia
PITEVŇA
PÔRODNICA
[Obrázok na strane 207]
Biblia kladie dôraz na lásku, čo je v súlade so zdravou lekárskou radou
[Obrázok na strane 209]
Vápencový reliéf znázorňujúci kráľa Sargona, ktorý bol dlho známy iba z biblickej správy
[Obrázky na strane 210]
Nástenný reliéf z paláca kráľa Senacheriba v Ninive, predstavujúci Senacheriba, ako prijíma korisť z judského mesta Lachiš
Tento hlinený hranol kráľa Senacheriba opisuje jeho vojenskú výpravu do Izraela
[Obrázky na strane 211]
Esar-chaddonov pamätník víťazstva potvrdzuje 2. Kráľov 19:37: „A začal namiesto neho panovať jeho syn Esar-chaddon“
Tento nápis nájdený v Cézarei potvrdzuje, že Pontský Pilát bol miestodržiteľom v Judsku
[Obrázky na strane 212]
Tento nástenný reliéf potvrdzuje záznam Biblie o Šišakovom víťazstve nad Judskom
Moábsky kameň zaznamenáva vzburu moábskeho kráľa Méšu proti Izraelu, ktorá je opísaná v Biblii
[Obrázky na strane 213]
Kráľ Jehu alebo niektorý posol prináša poplatok kráľovi Salmanazarovi III.
Mramorová busta Augusta, rímskeho cisára z čias, keď sa narodil Ježiš Kristus
Strieborný denár s nápisom Caesara Tibéria, taký istý, aký si vyžiadal Kristus
[Obrázok na strane 214]
Pohľad do tunela, ktorý dal vytesať kráľ Ezechiáš, aby zabezpečil vodu pre Jeruzalem počas asýrskeho obliehania