Napodobňujte ich vieru

Pozoroval a čakal

ELIÁŠ túžil byť sám so svojím nebeským Otcom. Bol však obklopený davom ľudí, ktorí práve videli, ako tento pravý prorok privolal oheň z neba, a mnohí sa nepochybne usilovali získať jeho priazeň. Prv než mohol Eliáš vystúpiť na veterný vrchol Karmela a mohol sa nikým nerušený pomodliť k Jehovovi, musel splniť ešte jednu nepríjemnú úlohu — musel prehovoriť s kráľom Achabom.

Medzi týmito dvoma mužmi už asi nemohol byť väčší rozdiel. Achab, oblečený v nádhernom kráľovskom rúchu, bol chamtivým, slabošským odpadlíkom. Eliáš, ktorý nosil úradný odev proroka — jednoduchý odev zo zvieracej kože alebo z ťavej či kozej srsti —, bol mužom veľkej odvahy, rýdzosti a viery. Tento deň, ktorý sa chýlil ku koncu, už odhalil veľa o charaktere týchto dvoch mužov.a

Pre Achaba a iných ctiteľov Baala to bol zlý deň. Pohanské náboženstvo, ktoré Achab a jeho manželka, kráľovná Jezábel, presadzovali v desaťkmeňovom izraelskom kráľovstve, dostalo tvrdý úder. Uctievanie Baala bolo odhalené ako podvod. Tento neživý boh nedokázal zapáliť ani obyčajný oheň, keď k nemu jeho proroci zúfalo volali a v ošiali pritom tancovali a rituálne sa rezali do krvi. Baal nedokázal ani zachrániť tých 450 mužov pred zaslúženou popravou. Ale tento falošný boh zlyhal aj v inom ohľade a toto zlyhanie malo byť úplne odhalené. Už vyše troch rokov Baalovi proroci úpenlivo prosili svojho boha, aby ukončil sucho, ktoré postihlo krajinu — ale Baal s tým nebol schopný nič urobiť. Čoskoro mal sám Jehova prejaviť svoju nadradenosť tým, že ukončí sucho. — 1. Kráľov 16:30–17:1; 18:1–40.

Kedy však bude Jehova konať? Čo bude Eliáš dovtedy robiť? A čo sa môžeme naučiť od tohto muža viery? To zistíme, keď si rozoberieme správu zaznamenanú v 1. Kráľov 18:41–46.

Muž modlitby

Eliáš prišiel k Achabovi a povedal mu: „Vyjdi, jedz a pi, lebo sa ozýva hluk lejaka.“ ​(41. verš) Poučil sa tento skazený kráľ z toho, čo sa v ten deň odohralo? Biblia o tom priamo nehovorí. Ale v správe nenachádzame ani zmienku o tom, že by sa Achab kajal alebo že by prosil proroka, aby mu pomohol priblížiť sa k Jehovovi a získať jeho odpustenie. Nie, Achab jednoducho „vyšiel, aby jedol a pil“. (42. verš) A čo Eliáš?

„Eliáš, ten vyšiel na vrchol Karmela a prikrčil sa k zemi a držal tvár medzi kolenami.“ Zatiaľ čo Achab si šiel naplniť brucho, Eliáš využil príležitosť, aby sa pomodlil k svojmu Otcovi. Všimnite si, akú pokornú polohu zaujal Eliáš podľa správy — bol na kolenách a hlavu mal sklonenú tak nízko, že sa tvárou takmer dotýkal kolien. O čo sa Eliáš modlil? To nemusíme hádať, pretože Biblia nám v Jakubovi 5:18 hovorí, že sa modlil o skončenie sucha. Niet pochýb o tom, že to bolo práve na vrchole Karmela.

Už skôr Jehova povedal: „Som rozhodnutý, že dám dážď na povrch zeme.“ ​(1. Kráľov 18:1) Eliáš sa teda modlil, aby sa uskutočnila Jehovova vôľa práve tak, ako to učil Ježiš svojich nasledovníkov asi o tisíc rokov neskôr. — Matúš 6:9, 10.

Eliášov príklad nás veľa učí o modlitbe. Najviac mu záležalo na tom, aby sa uskutočnila vôľa jeho Otca. Keď sa modlíme k Bohu, je dobré, aby sme pamätali, že „nás počuje, nech prosíme o čokoľvek podľa jeho vôle“. (1. Jána 5:14) Preto je jasné, že ak majú byť naše modlitby Bohu prijateľné, musíme vedieť, aká je Božia vôľa. To je dobrý dôvod, aby bolo biblické štúdium súčasťou nášho každodenného života. Eliáš chcel určite aj to, aby sa skončilo sucho, ktoré tak trápilo obyvateľov jeho domoviny. A po zázraku, ktorý Jehova v ten deň vykonal, bolo Eliášovo srdce pravdepodobne naplnené vďakou. Aj naše modlitby by sa preto mali vyznačovať záujmom o blaho druhých a úprimnou vďačnosťou. — 2. Korinťanom 1:11; Filipanom 4:6.

Dôveroval Jehovovi a bol bdelý

Eliáš si bol istý, že Jehova ukončí sucho, ale nevedel kedy. Čo teda medzitým robil? Všimnite si, čo hovorí 43. verš: „Povedal svojmu slúžiacemu: ‚Vyjdi prosím. Pozeraj sa smerom na more.‘ Vyšiel teda a pozrel sa a nato povedal: ‚Nie je tam vôbec nič.‘ A ďalej povedal: ‚Choď späť‘, sedemkrát.“ Z Eliášovho príkladu si môžeme zobrať najmenej dve poučenia. Môžeme si všimnúť, akú dôveru prejavil, a uvažovať o bdelosti, ktorou sa vyznačoval jeho postoj.

Eliáš dychtivo hľadal nejaké znamenie, podľa ktorého by vedel, že Jehova sa chystá zasiahnuť. Preto poslal svojho slúžiaceho na vysoké miesto, odkiaľ bol dobrý výhľad, aby sa pozrel, či na obzore nezbadá niečo, z čoho by bolo zrejmé, že sa blíži dážď. Keď sa slúžiaci vrátil, nepriniesol veľmi povzbudzujúcu správu: „Nie je tam vôbec nič.“ Na obzore nebolo nič vidieť a na oblohe zrejme nebolo ani obláčika. Všimli ste si na Eliášovom konaní niečo nezvyčajné? Spomeňte si, že Eliáš krátko predtým povedal kráľovi Achabovi, že „sa ozýva hluk lejaka“. Ako mohol povedať niečo také, keď na oblohe nebolo vidieť žiadne dažďové oblaky?

Eliáš poznal Jehovov sľub. Ako Jehovov prorok a zástupca si bol istý, že jeho Boh splní svoje slovo. Eliáš si tým bol natoľko istý, akoby už počul hluk lejaka. Možno nám to pripomína, čo sa v Biblii píše o Mojžišovi: „Zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný.“ Je aj pre vás Boh taký skutočný? Boh nám dáva množstvo dôvodov na to, aby sme v neho a v jeho sľuby prejavovali takú vieru. — Hebrejom 11:1, 27.

Všimnime si teraz, ako Eliáš prejavil bdelosť. Svojho slúžiaceho poslal späť nie raz alebo dvakrát, ale až sedemkrát! Môžeme si predstaviť, že to mohlo byť pre slúžiaceho unavujúce chodiť tam a späť, ale Eliáš stále túžil vidieť nejaké znamenie a nevzdával sa. Keď sa slúžiaci nakoniec vrátil siedmy raz, podal takúto správu: „Pozri, z mora vystupuje obláčik ako mužská dlaň.“ ​(44. verš) Viete si predstaviť, ako slúžiaci s vystretou rukou meria svojou dlaňou veľkosť obláčika, ktorý na obzore vystupuje nad Veľkým morom?b Na slúžiaceho možno tento oblak až tak veľmi nezapôsobil. No pre Eliáša mal veľký význam. Teraz dáva svojmu slúžiacemu naliehavé pokyny: „Vyjdi, povedz Achabovi: ‚Zapriahni! A zídi, aby ťa nezadržal lejak!‘“

Znovu nachádzame niečo, v čom nám Eliáš dáva dobrý príklad. Aj my žijeme v čase, keď Boh čoskoro zasiahne, aby uskutočnil svoje predsavzatie. Eliáš očakával koniec sucha; Boží služobníci dnes očakávajú koniec tohto skazeného sveta. (1. Jána 2:17) Do času, kým Jehova Boh nezasiahne, musíme zostať bdelí tak ako Eliáš. Boží Syn, Ježiš, dal svojim nasledovníkom túto radu: „Zostaňte bdelí, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“ ​(Matúš 24:42) Chcel tým Ježiš povedať, že jeho nasledovníci nebudú mať ani potuchy o tom, kedy príde ten deň? Nie, pretože hovoril podrobne o tom, ako bude vyzerať svet v dňoch, keď bude spieť k svojmu koncu. Každý z nás sa môže dozvedieť o tomto podrobnom znamení „záveru systému vecí“. — Matúš 24:3–7.c

Každá časť tohto znamenia poskytuje mocný, presvedčivý dôkaz. Je to pre nás dostatočný dôkaz, aby nás to podnietilo konať s naliehavosťou? Eliášovi stačil obláčik na obzore, aby bol presvedčený, že Jehova sa chystá zasiahnuť. Bola dôvera tohto verného proroka sklamaná?

Jehova dáva úľavu a požehnania

Správa pokračuje: „Medzitým sa stalo, že sa nebesia zatmeli oblakmi a nastal vietor a veľký lejak. A Achab stále šiel a dostal sa do Jezreela.“ ​(45. verš) Udalosti začali naberať rýchly spád. Pokým Eliášov slúžiaci odovzdával Achabovi posolstvo od proroka, z obláčika už bolo množstvo tmavých mračien a obloha sa zatiahla. Spustil sa silný vietor. Po tri a pol roku konečne padal na izraelskú pôdu dážď!d Vyschnutá pôda smädno vpíjala dažďové kvapky. Keď sa z dažďa stal lejak, rieka Kišon sa vyliala z brehov a nepochybne zmyla krv popravených Baalových prorokov. Aj spurní Izraeliti dostali príležitosť očistiť krajinu od hroznej poškvrny Baalovho uctievania.

Prorok Eliáš určite dúfal, že to urobia. A čo Achab? Bude sa kajať a odvráti sa od Baalovho uctievania, ktoré znečistilo krajinu? To, čo sa toho dňa odohralo, mu určite dávalo pádne dôvody, aby urobil také zmeny. Pravdaže, nevieme, čo sa v tej chvíli preháňalo Achabovi mysľou. Správa nám hovorí iba to, že kráľ „stále šiel a dostal sa do Jezreela“. Zobral si Achab z toho všetkého nejaké poučenie? Bol rozhodnutý zmeniť svoj život? Neskoršie udalosti svedčia o tom, že nie. Napriek tomu, tento deň sa pre Achaba ešte neskončil — a ani pre Eliáša.

Jehovov prorok sa vybral tou istou cestou, po ktorej išiel Achab. Bola pred ním dlhá, zlovestná a blatistá cesta. Ale potom sa stalo niečo nezvyčajné.

„Na Eliášovi bola samotná Jehovova ruka, takže si opásal boky a bežal celou cestou do Jezreela pred Achabom.“ ​(46. verš) Je zjavné, že „samotná Jehovova ruka“ pôsobila na Eliáša nadprirodzeným spôsobom. Jezreel bol vzdialený asi 30 kilometrov a Eliáš už nebol žiaden mladík.e Skúste si predstaviť, ako si tento prorok upevňuje svoj dlhý odev na bokoch, aby sa mu ľahšie utekalo, a potom beží po premočenej ceste — tak rýchlo, že dobehne a dokonca predbehne kráľovský voz!

Aké veľké požehnanie to muselo byť pre Eliáša! Cítiť takú silu, vitalitu a výdrž — možno ešte väčšiu, ako keď bol mladý — muselo byť vzrušujúcim zážitkom. To nám možno pripomína proroctvá, ktoré sľubujú Božím verným služobníkom dokonalé zdravie a sviežosť v prichádzajúcom pozemskom raji. (Izaiáš 35:6; Lukáš 23:43) Eliáš, ktorý utekal po blatistej ceste, si bol iste vedomý, že má schválenie svojho Otca, jediného pravého Boha, Jehovu.

Jehova túži po tom, aby mohol žehnať svojich služobníkov. Usilovať sa o jeho požehnania stojí za každú námahu. Tak ako Eliáš, aj my musíme byť bdelí a starostlivo zvažovať mocné dôkazy, ktoré ukazujú, že Jehova sa chystá zasiahnuť v týchto nebezpečných a naliehavých časoch. Podobne ako Eliáš máme opodstatnený dôvod, aby sme úplne dôverovali sľubom Jehovu, ‚Boha pravdy‘. — Žalm 31:5.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 19]

Ako dlho trvalo sucho v Eliášových dňoch?

Jehovov prorok Eliáš oznámil kráľovi Achabovi, že dlhotrvajúce sucho sa už čoskoro skončí. To sa stalo „v treťom roku“ — zjavne odvtedy, čo Eliáš prvýkrát povedal, že nastane sucho. (1. Kráľov 18:1) Jehova zoslal dážď krátko po tom, ako to Eliáš oznámil. Niekto by mohol prísť k záveru, že sucho sa skončilo v priebehu tretieho roka, čo znamená, že trvalo kratšie ako tri roky. Ale podľa Ježiša i Jakuba trvalo sucho „tri roky a šesť mesiacov“. (Lukáš 4:25; Jakub 5:17) Znamená to, že Biblia si protirečí?

Vôbec nie. Možno viete, že obdobie sucha v starovekom Izraeli bolo dosť dlhé, trvalo až šesť mesiacov. Eliáš nepochybne prišiel k Achabovi so správou, že nastane sucho, vtedy, keď bolo obdobie sucha už nezvyčajne dlhé a ničivé. Sucho vtedy trvalo vlastne už takmer pol roka. A tak keď Eliáš oznámil koniec sucha „v treťom roku“ od svojho predchádzajúceho oznámenia, sucho už trvalo takmer tri a pol roka. V čase, keď sa všetok ľud zhromaždil, aby bol svedkom veľkej skúšky na vrchu Karmel, už uplynuli plné „tri roky a šesť mesiacov“.

Uvažujme teraz o načasovaní prvej Eliášovej návštevy u Achaba. Ľudia boli presvedčení, že Baal je „oblačným jazdcom“, bohom, ktorý prinesie dážď, aby ukončil obdobie sucha. Keď bolo obdobie sucha nezvyčajne dlhé, ľud si pravdepodobne kládol otázky: ‚Kde je Baal? Kedy prinesie dážď?‘ Keď Eliáš povedal, že nebude dažďa ani rosy, kým to neoznámi, muselo to byť pre Baalových ctiteľov zdrvujúce. — 1. Kráľov 17:1.

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Obrázok na strane 18]

Z Eliášových modlitieb vidieť, že dychtivo túžil, aby sa uskutočnila Božia vôľa