DEŇ, ktorý sa pre mladého roľníka Elizea začal ako bežný deň, keď vyšiel orať, sa nakoniec stal najvýznamnejším dňom v jeho živote. Zatiaľ čo Elizeus pracoval na poli, nečakane ho navštívil Eliáš, popredný prorok Izraela. ‚Čo by odo mňa mohol chcieť?‘ pýtal sa azda Elizeus. Nemusel dlho čakať na odpoveď. Eliáš naňho hodil svoj úradný odev, čím naznačil, že jedného dňa bude Elizeus jeho nástupcom. Elizeus nebral toto povolanie na ľahkú váhu. Ihneď zanechal svoje pole a stal sa Eliášovým slúžiacim. — 1. Kráľov 19:19–21.

Keď Elizeus dostal pozvanie do zvláštnej služby s Eliášom, okamžite zanechal svoje pole a šiel slúžiť poprednému prorokovi Izraela. Je zrejmé, že niektoré z jeho povinností boli prácou sluhu, lebo sa stal známym ako ten, kto „lial vodu na Eliášove ruky“.c (2. Kráľov 3:11) Napriek tomu sa Elizeus pozeral na túto prácu ako na výsadu a lojálne zostal po Eliášovom boku.

Mnohí Boží služobníci dnes prejavujú podobného ducha obetavosti. Niektorí zanechali svoje „polia“, svoje živobytie, aby mohli kázať dobré posolstvo na odľahlých územiach alebo slúžiť ako členovia rodiny Bétel. Iní odcestovali do cudzích krajín a tam pracujú na stavebných projektoch Spoločnosti. Mnohí prijali to, čo by sa mohlo považovať za obyčajné úlohy. Ale nikto, kto slúži Jehovovi ako otrok, nevykonáva bezvýznamnú službu. Jehova si cení všetkých, ktorí mu slúžia ochotne, a bude požehnávať ich ducha obetavosti. — Marek 10:29, 30.