Biblická kniha číslo 12 — 2. Kráľov

Pisateľ: Jeremiáš

Miesta písania: Jeruzalem a Egypt

Písanie dokončené: 580 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: asi 920–580 pred n. l.

 1. Akú históriu sleduje Druhá Kráľov a čo dokazuje?

KNIHA Druhá Kráľov ďalej sleduje búrlivú históriu kráľovstva Izraela a Judska. Elizeus prevzal Eliášov úradný odev a bol požehnaný dvoma dielmi Eliášovho ducha, takže vykonal šestnásť zázrakov, kým Eliáš len osem. Ďalej prorokoval skazu odpadlíckemu Izraelu, v ktorom bol len Jehu príkladom krátkeho vzplanutia horlivosti za Jehovu. Králi Izraela čoraz viac upadali do zla, až sa nakoniec pod náporom Asýrie v roku 740 pred n. l. severné kráľovstvo rozpadlo. V južnom judskom kráľovstve niekoľko vynikajúcich kráľov, najmä Jehošafat, Joáš, Ezechiáš a Joziáš, na čas oddialilo odpadlíctvo, ale nakoniec Nabuchodonozor vykonal Jehovov rozsudok a v roku 607 pred n. l. spustošil Jeruzalem, jeho chrám a judskú krajinu. Tak sa splnilo Jehovovo proroctvo a jeho slovo sa dokázalo ako pravdivé.

 2. Čo možno povedať o pisateľovi a kanonicite Druhej Kráľov a ktoré obdobie zahrnuje?

² Keďže Druhá Kráľov bola pôvodne časťou toho istého zvitku ako Prvá Kráľov, platí tu to isté, čo poukazovalo na Jeremiáša ako na pisateľa. Vzťahuje sa to aj na dôkazy kanonicity a vierohodnosti tejto knihy. Bola dokončená asi roku 580 pred n. l. a zahrnuje obdobie, ktoré sa začína Achaziahovou vládou v Izraeli okolo roku 920 pred n. l. a končí v tridsiatom siedmom roku Jehojachinovho vyhnanstva roku 580 pred n. l. — 1:1; 25:27.

 3. Aké pozoruhodné archeologické nálezy podporujú Druhú Kráľov?

³ Archeologické nálezy podporujú správu Druhej Kráľov a podávajú ďalšie dôkazy o jej pravosti. Napríklad nápis moábskeho kráľa Méšu na slávnom Moábskom kameni opisuje boje medzi Moábom a Izraelom. (3:4, 5) Takisto čierny čadičový obelisk asýrskeho kráľa Salmanazara III., vystavený teraz v Britskom múzeu v Londýne, menom uvádza izraelského kráľa Jehua. Aj nápisy asýrskeho kráľa Tiglat-pilezera III. (Pulu) uvádzajú niekoľko izraelských a judských kráľov vrátane Menachema, Achaza a Pekacha. — 15:19, 20; 16:5–8.a

 4. Čo dokazuje, že Druhá Kráľov je nedeliteľnou časťou inšpirovaných Písiem?

⁴ Jasným dôkazom vierohodnosti tejto knihy je jej úplná otvorenosť, s akou opisuje vykonanie Jehovových súdov na jeho vlastnom ľude. Najprv sa rúti do skazy kráľovstvo Izraela a potom kráľovstvo Judska; to nás presviedča o sile výrokov Jehovovho prorockého súdu v 5. Mojžišovej 28:15–29:28. Pri zničení oboch kráľovstiev „vzplanul proti tej krajine Jehovov hnev, takže priviedol na ňu celé zlorečenie zapísané v tejto knihe“. (5. Mojž. 29:27; 2. Kráľ. 17:18; 25:1, 9–11) Ďalšie udalosti zapísané v Druhej Kráľov objasňujú Písma na iných miestach. V Lukášovi 4:24–27 sa Ježiš najprv zmieňuje o Eliášovi a vdove z Carefatu a potom hovorí o Elizeovi a Naamanovi, aby ukázal, prečo ho neprijali ako proroka v jeho domovine. A tak sa Prvá i Druhá Kráľov očividne zhodujú s ostatnými Svätými písmami, ktorých sú nedeliteľnou časťou.

OBSAH DRUHEJ KRÁĽOV

 5. Aké pokarhanie a rozsudok ohlasuje Eliáš Achaziahovi a prečo?

⁵ Achaziah, izraelský kráľ (1:1–18). Tento Achabov syn v svojom dome spadne a ochorie. Posiela poslov k Baal-zebúbovi, bohu Ekrona, aby sa dopytoval, či sa uzdraví. Eliáš zadrží poslov a pošle ich späť ku kráľovi. Karhá ho za to, že sa nedopytoval pravého Boha a odkazuje mu, že určite zomrie, pretože sa neobrátil k Bohu Izraela. Keď kráľ vyšle veliteľa s 50 mužmi, aby Eliáša zajali a priviedli ho k nemu, Eliáš zvolá oheň z neba, ktorý ich pohltí. To isté sa stane druhému veliteľovi a jeho 50 mužom. Vyslaný je tretí veliteľ s 50 mužmi. Tentoraz Eliáš ušetrí ich život vďaka veliteľovej úctivej prosbe. Eliáš s nimi ide ku kráľovi a Achaziahovi opäť oznamuje rozsudok smrti. Kráľ zomiera, ako povedal Eliáš. Achaziahov brat Jehorám sa potom stane kráľom nad Izraelom, pretože Achaziah nemá žiadneho syna, ktorý by zaujal jeho miesto.

 6. Za akých okolností sa Eliáš oddelí od Elizea a ako sa čoskoro ukáže, že sa na Elizeovi usadil „Eliášov duch“?

⁶ Po Eliášovi nastupuje Elizeus (2:1–25). Prichádza čas, aby bol Eliáš vzatý. Elizeus sa ho pridržiava cestou z Gilgala do Bételu, do Jericha, a potom cez Jordán. Vody Jordána sa rozdelia, keď ich Eliáš udrie svojím úradným odevom. Keď Elizeus vidí, ako medzi neho a Eliáša vchádza ohnivý bojový dvojkolesový voz a ohnivé kone a ako Eliáš vystupuje vo víchrici, dostáva sľúbené dva diely Eliášovho ducha. Čoskoro ukáže, že sa na ňom usadil „Eliášov duch“. (2:15) Zodvihne Eliášov spadnutý odev a opäť ho použije na rozdelenie vôd. Potom uzdraví zlú vodu v Jerichu. Nato cestou do Bételu sa mu začnú vyškľabovať malí chlapci: „Choď hore, plešivý! Choď hore, plešivý!“ ​(2:23) Elizeus vzýva Jehovu a dve medvedice vyjdú a usmrtia 42 týchto mladistvých previnilcov.

 7. Prečo Jehova zachráni Jehošafata a Jehoráma?

⁷ Jehorám, izraelský kráľ (3:1–27). Tento kráľ robí ďalej to, čo je zlé v Jehovových očiach a pridržiava sa Jeroboámových hriechov. Moábsky kráľ platil poplatok Izraelu, ale teraz sa vzbúri a Jehorám prijme pomoc judského kráľa Jehošafata a edomského kráľa v ťažení proti Moábovi. Tiahnuc do boja prídu ich vojská do krajiny bez vody a hrozí im záhuba. Traja králi idú k Elizeovi, aby sa dopytoval svojho Boha Jehovu. Kvôli vernému Jehošafatovi ich Jehova zachráni a nechá ich zvíťaziť nad Moábom.

 8. Aké ďalšie zázraky vykonáva Elizeus?

⁸ Elizeove ďalšie zázraky (4:1–8:15). Keď sa veritelia vdovy po jednom zo synov prorokov chystajú vziať jej dvoch synov do otroctva, vdova vyhľadáva pomoc u Elizea. Ten zázračne rozmnoží malú zásobu oleja v jej dome, takže ho môže predávať a zaplatiť svoj dlh. Istá Šunamitka uznáva Elizea ako proroka pravého Boha a so svojím manželom mu pripraví izbu, aby ju použil, keď je v Šuneme. Jehova ju za jej láskavosť požehná synom. O niekoľko rokov dieťa ochorie a zomrie. Žena ihneď vyhľadá Elizea. Ten ju sprevádza do jej domu a Jehovovou mocou vzbudí dieťa k životu. Na spiatočnej ceste k synom prorokov v Gilgale Elizeus zázračne odstráni ‚smrť v hrnci‘ tým, že zneškodní jedovaté divé tekvice. Potom nasýti sto mužov 20 jačmennými bochníkmi, a ešte majú „zvyšky“. — 4:40, 44.

 9. Aké zázraky sa udejú v súvislosti s Naamanom a hlavou sekery?

⁹ Naaman, veliteľ sýrskeho vojska, je malomocný. Zajaté izraelské dievča rozpráva Naamanovej manželke, že v Samárii je prorok, ktorý ho môže vyliečiť. Naaman ide k Elizeovi, ale namiesto toho, aby mu Elizeus venoval osobnú pozornosť, odkazuje mu, aby šiel a sedemkrát sa vykúpal v rieke Jordán. Naamana rozhorčí zdanlivý nedostatok úcty. Či nie sú damašské rieky lepšie než izraelské vody? Ale naliehajú naňho, aby poslúchol Elizea, a je vyliečený. Elizeus odmietne prijať dar ako odmenu, ale neskôr beží jeho slúžiaci Geházi za Naamanom a vyžiada si dar Elizeovým menom. Geházi sa vracia a pokúša sa oklamať Elizea, ale je ranený malomocenstvom. Elizeus urobí ešte ďalší zázrak, keď spôsobí, že vypláva z vody hlava sekery.

10. Ako Jehova ukáže svoje nadradené bojové sily a ako Elizeus odvráti útok Sýrčanov?

¹⁰ Keď Elizeus varuje izraelského kráľa, že Sýrčania sa sprisahali, aby ho zabili, sýrsky kráľ posiela vojsko do Dotánu, aby Elizea zajalo. Mesto je obklopené sýrskym vojskom a keď to vidí Elizeov slúžiaci, dostane strach. Elizeus ho uisťuje: „Neboj sa, tých, čo sú s nami, je totiž viac ako tých, čo sú s nimi.“ Potom sa modlí k Jehovovi, aby umožnil jeho slúžiacemu vidieť veľkú vojenskú silu, ktorá je s Elizeom. „A hľa, hornatý kraj bol plný koní a ohnivých bojových dvojkolesových vozov všade okolo Elizea.“ ​(6:16, 17) Sýrčania zaútočia a prorok sa opäť modlí k Jehovovi. Sýrčania sú ranení slepotou a privedení k izraelskému kráľovi. Namiesto toho, aby boli usmrtení, Elizeus prikazuje kráľovi, aby im pripravil hostinu a poslal ich domov.

11. Ako sa splní Elizeovo proroctvo o Sýrčanoch a Ben-hadadovi?

¹¹ Neskôr sýrsky kráľ Ben–hadad obľahne Samáriu, kde nastane veľký hlad. Izraelský kráľ obviní Elizea, ale prorok predpovedá pre budúci deň hojnosť potravy. V noci Jehova spôsobí, že Sýrčania počujú zvuk veľkého vojska, takže utečú a zanechajú všetky svoje zásoby potravín Izraelitom. Po istom čase Ben-hadad ochorie. Dopočuje sa, že Elizeus prišiel do Damašku a posiela k nemu Chazaela, aby sa spýtal, či sa uzdraví. Elizeova odpoveď naznačuje, že kráľ zomrie a že Chazael sa stane kráľom namiesto neho. Chazael si to zabezpečí tým, že zabije kráľa a prevezme kraľovanie.

12. Aký je Jehošafatov syn Jehorám ako kráľ?

¹² Jehorám, judský kráľ (8:16–29). V Judsku je v tom čase kráľom Jehošafatov syn Jehorám. Dokazuje, že nie je o nič lepší než izraelskí králi, lebo robí to, čo je zlé v Jehovových očiach. Jeho manželkou je Achabova dcéra Ataliah, a jej brat, ktorý sa takisto volá Jehorám, vládne v Izraeli. Po smrti judského Jehoráma sa stane jeho syn Achaziah kráľom v Jeruzaleme.

13. Aké bleskové ťaženie podnikne Jehu po svojom pomazaní?

¹³ Jehu, izraelský kráľ (9:1–10:36). Elizeus posiela jedného zo synov prorokov, aby pomazal Jehua za kráľa nad Izraelom a aby ho poveril vyhladiť celý Achabov dom. Jehu nestráca čas. Prudko vyráža za izraelským kráľom Jehorámom, ktorý sa zotavuje z vojnových zranení v Jezreeli. Strážca vidí, ako tiahne množstvo mužov a kráľovi podáva správu: „Jazda je ako jazda Jehua, vnuka Nimšiho, lebo ide šialene.“ ​(9:20) Izraelský Jehorám a judský Achaziah sa pýtajú na Jehuov úmysel. Jehu odpovedá otázkou: „Aký by mohol byť pokoj, kým sú tu smilstvá tvojej matky Jezábel a jej mnohé čarodejníctva?“ ​(9:22) Keď sa Jehorám obracia, aby utiekol, Jehu mu prestrelí šípom srdce. Jeho telo pohodí na Nábotovo pole. To je ďalšia odplata za nevinnú krv preliatu Achabom. Neskôr Jehu a jeho muži prenasledujú Achaziaha a zrazia ho, takže zomrie v Megidde. Tak zomierajú dvaja králi pri Jehuovom prvom bleskovom ťažení.

14. Ako sa splní Eliášovo proroctvo o Jezábel?

¹⁴ A teraz je rad na Jezábel! Keď Jehu triumfálne vojde do Jezreela, Jezábel sa objaví v okne čo najzvodnejšie upravená. Na Jehua to nezapôsobí. „Zhoďte ju!“ volá na niekoľkých slúžiacich. Jezábel padá dolu a jej krv striekne na múr a na kone, ktoré ju pošliapu. Keď ju idú pochovať, nájdu len lebku, chodidlá a dlane jej rúk. Splnilo sa Eliášovo proroctvo, že ‚psy ju budú žrať a stane sa akoby hnojivom na jezreelskom kuse zeme‘. — 2. Kráľ. 9:33, 36, 37; 1. Kráľ. 21:23.

15. K akým rôznym stretnutiam dôjde na Jehuovej ceste do Samárie?

¹⁵ Potom Jehu prikazuje pobiť sedemdesiat Achabových synov a ich hlavy nahromadí pri jezreelskej bráne. Všetci Achabovi prívrženci v Jezreeli sú pobití. A teraz hor’ sa na izraelské hlavné mesto Samáriu! Cestou stretáva 42 Achaziahových bratov, ktorí idú do Jezreela a nevedia, čo sa deje. Sú zajatí a pobití. Ale potom dochádza k inakšiemu stretnutiu. Rechabov syn Jonadáb vychádza Jehuovi v ústrety. Na Jehuovu otázku: „Je tvoje srdce priame so mnou, tak ako je moje srdce s tvojím srdcom?“ Jonadáb odpovedá: „Je.“ Jehu ho potom vyzve, aby s ním šiel v jeho dvojkolesovom voze a priamo sledoval, že ‚neznáša žiadne súperenie s Jehovom‘. — 2. Kráľ. 10:15, 16.

16. Aké dôkladné je Jehuovo ťaženie proti Achabovmu domu a proti Baalovi?

¹⁶ Po príchode do Samárie Jehu vykynoží všetko, čo zostalo z Achabovho domu, a to podľa Jehovovho slova Eliášovi. (1. Kráľ. 21:21, 22) Ale čo s odporným Baalovým náboženstvom? Jehu oznamuje: „Achab uctieval Baala iba trochu. Jehu ho naproti tomu bude uctievať veľmi.“ ​(2. Kráľ. 10:18) Zvolá všetkých týchto ctiteľov démonov do Baalovho domu a nechá ich, aby si obliekli svoje zvláštne odevy. Ubezpečí sa, že medzi nimi nie je žiaden Jehovov ctiteľ. Potom posiela dnu svojich mužov, aby pozrážali Baalových ctiteľov a nenechali vyjsť ani jedného. Baalov dom je zborený a jeho miesto je vyhradené pre verejné záchody, a tak to zostalo až do Jeremiášových čias. „Tak Jehu vyhladil Baala z Izraela.“ — 10:28.

17. V čom Jehu sklame a ako začne Jehova uvádzať trest na Izrael?

¹⁷ Ale aj horlivý Jehu sklame. V čom? Ďalej chodí za zlatými teľatami, ktoré dal zhotoviť Jeroboám v Bételi a v Dáne. „Nedbal, aby chodil v zákone Jehovu, Boha Izraela, celým svojím srdcom.“ ​(10:31) Pre skutky, ktoré podnikol proti Achabovmu domu, mu Jehova sľubuje, že jeho potomkovia budú vládnuť nad Izraelom do štvrtého pokolenia. V jeho dňoch Jehova začína odrezávať východnú časť kráľovstva — vedie proti Izraelu sýrskeho Chazaela. Jehu zomiera po 28 rokoch vlády a po ňom nastupuje jeho syn Jehoachaz.

18. Ako je v Judsku zmarené sprisahanie Ataliah a čo je na Joášovej vláde pozoruhodné?

¹⁸ Joáš, judský kráľ (11:1–12:21). Kráľova matka Ataliah je dcérou Jezábel po telesnej i duchovnej stránke. Keď počuje o smrti svojho syna Achaziaha, dáva príkaz popraviť celú kráľovskú rodinu a zmocňuje sa trónu. Len Achaziahov malý syn Joáš uniká smrti, pretože ho ukryli. V siedmom roku vlády Ataliah prikazuje kňaz Jehojada pomazať Joáša za kráľa a Ataliah usmrtiť. Jehojada vedie ľud v uctievaní Jehovu, poučuje mladistvého kráľa o jeho povinnostiach voči Bohu a postará sa, aby bol opravený Jehovov dom. Pomocou darov Joáš odvráti útok sýrskeho kráľa Chazaela. Po 40 rokoch panovania v Jeruzaleme Joáša zavraždia jeho sluhovia a jeho syn Amaciah začína kraľovať namiesto neho.

19. a) Aké falošné uctievanie pokračuje za vlády Jehoachaza a Joáša v Izraeli? b) Ako končí Elizeus svoju dráhu Jehovovho proroka?

¹⁹ Jehoachaz a Joáš, izraelskí králi (13:1–25). Jehuov syn Jehoachaz pokračuje v modlárskom uctievaní a Izrael sa dostáva pod moc Sýrie, i keď Jehoachaz nie je zbavený trónu. Jehova včas oslobodí Izraelitov, ale oni pokračujú v Jeroboámovom uctievaní teľaťa. Po Jehoachazovej smrti zaujme jeho syn Joáš miesto kráľa v Izraeli, zatiaľ čo iný Joáš panuje v Judsku. Izraelský Joáš pokračuje v modlárskom uctievaní svojho otca. Po jeho smrti sa stane kráľom jeho syn Jeroboám. Za Joášovej vlády Elizeus ochorie a zomrie, ale predtým vysloví svoje posledné proroctvo, že Joáš trikrát porazí Sýriu, čo sa aj splní. Posledný Elizeov zázrak sa stane po jeho smrti, keď nejakého mŕtveho muža vhodia do toho istého hrobu, a on, akonáhle sa dotkne Elizeových kostí, vstane živý.

20. Opíš vládu Amaciaha v Judsku.

²⁰ Amaciah, judský kráľ (14:1–22). Amaciah robí to, čo je priame v Jehovových očiach, ale nezničí výšiny používané pri uctievaní. Vo vojne ho porazí izraelský kráľ Joáš. Po 29 rokoch vlády je zabitý pri sprisahaní. Namiesto neho sa stáva kráľom jeho syn Azariah.

21. Čo sa stane za vlády Jeroboáma II. v Izraeli?

²¹ Jeroboám II., izraelský kráľ (14:23–29). Druhý Jeroboám, ktorý je kráľom v Izraeli, pokračuje vo falošnom uctievaní svojho predka. Vládne v Samárii 41 rokov a nadobudne späť stratené územia Izraela. Jeho syn Zechariáš sa stane jeho nástupcom na tróne.

22. Čo sa rozpráva o Azariahovej vláde v Judsku?

²² Azariah (Uzzijah), judský kráľ (15:1–7). Azariah panuje 52 rokov. Je priamy pred Jehovom, ale nedáva zničiť výšiny. Neskôr ho Jehova raní malomocenstvom a jeho syn Jotám prevezme kráľovské povinnosti. Po Azariahovej smrti sa stane kráľom.

23. Aké zlo postihuje Izrael, keď dôjde k asýrskej hrozbe?

²³ Zechariáš, Šallum, Menachem, Pekahjah a Pekach, izraelskí králi (15:8–31). Izraelský trón zostáva podľa Jehovovho sľubu v Jehuovom dome do štvrtého pokolenia, po Zechariáša. (10:30) Ten sa stane kráľom v Samárii, ale o šesť mesiacov ho zabije úkladný vrah. Uchvatiteľ Šallum vydrží len jeden mesiac. Ako nasledujú po sebe králi Menachem, Pekahjah a Pekach, je Izrael sužovaný falošným uctievaním, úkladnými vraždami a intrigami. Počas Pekachovej vlády pritiahne za korisťou Asýria. Hošea úkladne zavraždí Pekacha a stane sa posledným kráľom Izraela.

24. Ako hreší vzhľadom na uctievanie judský Achaz, ktorý vládne po Jotámovi?

²⁴ Jotám a Achaz, judskí králi (15:32–16:20). Jotám podporuje čisté uctievanie, ale ďalej ponecháva výšiny. Jeho syn Achaz napodobňuje kráľa susedného Izraela a robí to, čo je zlé v Jehovových očiach. Pri útoku izraelského a sýrskeho kráľa sa obráti o pomoc ku kráľovi Asýrie. Asýrčania mu prídu na pomoc, dobyjú Damašek a Achaz tam ide, aby sa stretol s asýrskym kráľom. Vidí tam oltár na uctievanie a taký istý dá postaviť v Jeruzaleme a začína obetovať na ňom namiesto na medenom oltári v Jehovovom chráme. Jeho syn Ezechiáš sa stane judským kráľom ako jeho nástupca.

25. Ako odchádza Izrael do zajatia a prečo?

²⁵ Hošea, posledný izraelský kráľ (17:1–41). Izrael sa teraz dostáva pod moc Asýrie. Hošea sa vzbúri a posiela poslov o pomoc do Egypta, ale v deviatom roku jeho vlády Asýria premôže Izrael a odvedie ho do zajatia. Tak končí desaťkmeňové kráľovstvo Izraela. Prečo? „Preto, že synovia Izraela hrešili proti Jehovovi, svojmu Bohu... A ďalej slúžili zahnojeným modlám, o čom im povedal Jehova: ‚Nebudete to robiť.‘ Preto sa Jehova veľmi popudil proti Izraelu, takže ich odstránil spred svojich očí.“ ​(17:7, 12, 18) Asýrčania privádzajú ľudí z východu, aby sa usadili v krajine, a tí sa začínajú ‚báť Jehovu‘, hoci pokračujú v uctievaní svojich vlastných bohov. — 17:33.

26, 27. a) Ako robí judský Ezechiáš dobro v Jehovových očiach? b) Ako Jehova vypočuje Ezechiášovu modlitbu a odvráti útok Asýrčanov? c) Ako sa ďalej splní Izaiášovo proroctvo?

²⁶ Ezechiáš, judský kráľ (18:1–20:21). Ezechiáš robí to, čo je správne v Jehovových očiach, podľa všetkého, čo robil jeho predok Dávid. Vykorení falošné uctievanie, strhne výšiny a zničí i medeného hada urobeného Mojžišom, lebo ľud ho teraz uctieva. Asýrsky kráľ Senacherib v tom čase vpadne do Judska a dobyje mnoho opevnených miest. Ezechiáš sa ho snaží podplatiť veľkým poplatkom, ale Senacherib pošle svojho posla Rabsákeho, ktorý prichádza k hradbám Jeruzalema, žiada kapituláciu a posmieva sa Jehovovi tak, aby to počul všetok ľud. Prorok Izaiáš upokojí verného Ezechiáša posolstvom skazy proti Senacheribovi. „Toto povedal Jehova: ‚Neboj sa!‘“ ​(19:6) Keď sa Senacherib ďalej vyhráža, Ezechiáš prosí Jehovu: „A teraz, ó, Jehova, náš Bože, prosím, zachráň nás z jeho ruky, aby všetky kráľovstvá zeme spoznali, že jedine ty, ó, Jehova, si Boh.“ — 19:19.

²⁷ Vypočuje Jehova túto nesebeckú modlitbu? Najprv posiela prostredníctvom Izaiáša posolstvo, že „práve horlivosť Jehovu vojsk“ obráti nepriateľa späť. (19:31) A potom, v tú istú noc, posiela svojho anjela, aby pobil 185 000 vojakov v tábore Asýrčanov. Ráno sú ‚všetci mŕtvi, mŕtvoly‘. (19:35) Senacherib sa porazený vracia do Ninive, kde sa usadí. Tam ho opäť sklame jeho boh Nizroch, pretože jeho vlastní synovia ho zabijú, práve keď sa mu klania a uctieva ho. Tak sa splní Izaiášovo proroctvo. — 19:7, 37.

28. Čím je Ezechiáš známy, ale v čom zhreší?

²⁸ Ezechiáš smrteľne ochorie, ale Jehova opäť vypočuje jeho modlitbu a predĺži mu život o pätnásť rokov. Babylonský kráľ posiela poslov s darmi a Ezechiáš sa opováži ukázať im celý svoj dom pokladov. Izaiáš potom prorokuje, že všetko z jeho domu bude jedného dňa odnesené do Babylona. Ezechiáš potom zomiera, preslávený svojou mocou a tiež tunelom, ktorý vybudoval, aby priviedol vodu pre Jeruzalem do mesta.

29. Aké modlárstvo zavedie Manaše, aké nešťastie Jehova predpovedá a akého ďalšieho hriechu sa dopúšťa Manaše?

²⁹ Manaše, Amon a Joziáš, judskí králi (21:1 až 23:30). Manaše nastupuje po svojom otcovi Ezechiášovi a vládne 55 rokov. Vo veľkej miere robí to, čo je zlé v Jehovových očiach. Obnoví výšiny falošného uctievania, postaví oltáre Baalovi a zhotoví posvätný stĺp ako Achab. Jehovov dom urobí miestom modlárstva. Jehova predpovedá, že privedie na Jeruzalem nešťastie, ako ho priviedol na Samáriu, že ho ‚vytrie a obráti hore dnom‘. Manaše taktiež prelieva nevinnú krv „vo veľmi veľkom množstve“. (21:13, 16) Po ňom nastúpi jeho syn Amon, ktorý dva roky robí to, čo je zlé, kým ho vrahovia úkladne nezabijú.

30. Prečo a ako sa Joziáš vracia k Jehovovi celým svojím srdcom?

³⁰ Ľud teraz urobí kráľom Amonovho syna Joziáša, ktorý počas svojej tridsaťjedenročnej vlády nakrátko odvráti pád Judska od skazy, pretože ‚chodí po celej ceste svojho predka Dávida‘. (22:2) Začne opravovať Jehovov dom a veľkňaz tam nájde knihu Zákona. Kniha potvrdzuje, že národ bude zničený pre svoju neposlušnosť voči Jehovovi, ale Joziáš dostáva uistenie, že pre jeho vernosť nepríde zničenie za jeho dní. Očistí Jehovov dom a celú krajinu od démonského uctievania a rozšíri ničenie modiel i do Bételu, kde zničí Jeroboámov oltár, čím splní proroctvo z 1. Kráľov 13:1, 2. Opäť zavedie pesach Jehovovi. „A pred ním nebol kráľ ako on, ktorý sa vrátil k Jehovovi celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou životnou silou, podľa celého Mojžišovho zákona.“ ​(23:25) Jehovov hnev však stále planie pre urážky Manašeho. Joziáš zomiera v stretnutí s egyptským kráľom pri Megidde.

31. Aké pohromy postihnú Judsko po Joziášovej smrti?

³¹ Jehoachaz, Jehojakim a Jehojachin, judskí králi (23:31–24:17). Joziášovho syna Jehoachaza po trojmesačnom panovaní zajme egyptský kráľ, ktorý dosadí na trón jeho brata Eljákima. Meno mu zmení na Jehojakim. Pokračuje v nesprávnej ceste svojich predkov a stane sa vazalom babylonského kráľa Nabuchodonozora, ale po troch rokoch sa proti nemu vzbúri. Po smrti Jehojakima začne vládnuť jeho syn Jehojachin. Nabuchodonozor oblieha Jeruzalem, dobyje ho a odnesie poklady Jehovovho domu do Babylonu, „tak ako povedal Jehova“ prostredníctvom Izaiáša. (24:13; 20:17) Jehojachin a tisíce jeho poddaných sú odvedení do vyhnanstva v Babylone.

32. Aké dramatické udalosti vedú k spustošeniu Jeruzalema a celej krajiny?

³² Cedekijah, posledný judský kráľ (24:18 až 25:30). Nabuchodonozor urobí kráľom Jehojachinovho strýka Matanjaha a mení mu meno na Cedekijah. Ten vládne v Jeruzaleme jedenásť rokov a robí ďalej to, čo je zlé v Jehovových očiach. Vzbúri sa proti Babylonu a tak v Cedekijahovom deviatom roku vlády Nabuchodonozor pritiahne s celým svojím vojskom a okolo Jeruzalema postaví obliehací múr. Počas 18 mesiacov mesto pustoší krutý hlad. Potom sú múry prelomené a Cedekijah je zajatý pri pokuse o útek. Jeho synov pobijú pred ním a jeho oslepia. Nasledujúci mesiac sú spálené všetky hlavné mestské domy vrátane Jehovovho a kráľovho domu, a mestské múry sú zborené. Väčšinu prežijúcich odviedli ako zajatcov do Babylonu. Gedaljaha ustanovili za miestodržiteľa nad neveľkým počtom neurodzených ľudí, ktorí zostávajú na judskom vidieku. Úkladne ho však zavraždia a ľudia utečú do Egypta. A tak od siedmeho mesiaca roku 607 pred n. l. krajina zostáva úplne spustnutá. Záverečné slová Druhej Kráľov hovoria o priazni, ktorú babylonský kráľ preukazuje Jehojachinovi v tridsiatom siedmom roku jeho zajatia.

PREČO JE UŽITOČNÁ

33. Aké znamenité príklady na napodobnenie nám uvádza Druhá Kráľov?

³³ Hoci Druhá Kráľov zahrnuje osudný úpadok izraelského a judského kráľovstva, predsa v nej žiari veľa jednotlivých príkladov Jehovovho požehnania, ktoré spočinulo na tých, čo mu preukazovali lásku a milovali jeho pravé zásady. Šunamitka dostala hojnosť požehnania za pohostinnosť preukázanú Božiemu prorokovi, takisto ako predtým vdova z Carefatu. (4:8–17, 32–37) Jehovova schopnosť urobiť vždy potrebné opatrenia sa prejavila vo chvíli, keď Elizeus nasýtil sto mužov dvadsiatimi bochníkmi. Podobné zázraky mal neskôr konať i Ježiš. (2. Kráľ. 4:42–44; Mat. 14:16–21; Mar. 8:1–9) Všimnime si, aké požehnanie sa dostalo Jonadábovi, keď bol pozvaný, aby šiel v Jehuovom dvojkolesovom voze a videl zničenie Baalových ctiteľov. A prečo? Lebo podnikol kroky, aby vyšiel a pozdravil horlivého Jehua. (2. Kráľ. 10:15, 16) A nakoniec tu vyniká Ezechiáš a Joziáš, ich pokora a správna úcta k Jehovovmu menu a Zákonu. (19:14–19; 22:11–13) Sú pre nás znamenitým príkladom na napodobnenie.

34. Čo učí Druhá Kráľov o úcte k ustanoveným služobníkom a o krvnej vine?

³⁴ Jehova nestrpí žiadnu neúctu k svojim ustanoveným služobníkom. Rýchlo odplatil previnilcom, ktorí sa posmievali Elizeovi ako Jehovovmu prorokovi. (2:23, 24) Navyše, Jehova má v úcte krv nevinného. Jeho rozsudok s celou ťarchou doľahol na Achabov dom nielen pre uctievanie Baala, ale aj pre prelievanie krvi, ktoré to sprevádzalo. A tak bol Jehu pomazaný, aby pomstil „krv všetkých Jehovových sluhov z ruky Jezábel“. Keď bol vykonaný rozsudok nad Jehorámom, Jehu si pripomenul Jehovovo vyhlásenie, že to bolo pre „Nábotovu krv a krv jeho synov“. (9:7, 26) A podobne Manašeho vina za krv nakoniec spečatila skazu Judska. Manaše zväčšil svoj hriech falošného uctievania, lebo ‚naplnil Jeruzalem krvou od jedného konca po druhý‘. Vina za krv zostala, hoci Manaše neskôr svoje zlé skutky ľutoval. (2. Par. 33:12, 13) Ani dobrá Joziášova vláda a to, že odstránil každé modlárstvo, nemohli zotrieť spoločnú vinu za krv, ktorá sa tiahla od vlády Manašeho. Keď Jehova začal o mnoho rokov neskôr privádzať proti Jeruzalemu svojich vykonávateľov rozsudku, vyhlásil, že to je preto, že Manaše „naplnil Jeruzalem nevinnou krvou, a Jehova nebol ochotný poskytnúť odpustenie“. (21:16; 24:4) Podobne oznámil Ježiš, že Jeruzalem prvého storočia n. l. musí zaniknúť, lebo jeho kňazi boli synmi tých, ktorí preliali krv prorokov, ‚aby na nich prišla všetka spravodlivá krv vyliata na zemi‘. (Mat. 23:29–36) Boh varuje svet, že pomstí nevinnú krv, ktorá bola preliata, a najmä krv ‚tých, ktorí boli pobití kvôli Božiemu slovu‘. — Zjav. 6:9, 10.

35. a) Čo potvrdzuje, že Eliáš, Elizeus a Izaiáš sú pravými prorokmi? b) Čo hovorí Peter o proroctve v súvislosti s Eliášom?

³⁵ Druhá Kráľov tiež ukazuje neomylnú istotu, s akou Jehova spĺňa svoje prorocké súdy. Upozorňuje nás na troch významných prorokov, Eliáša, Elizea a Izaiáša. Vidno z nej, ako sa proroctvo každého z nich pozoruhodne splnilo. (2. Kráľ. 9:36, 37; 10:10, 17; 3:14, 18, 24; 13:18, 19, 25; 19:20, 32–36; 20:16, 17; 24:13) Eliáš sa objavil s prorokom Mojžišom a veľkým prorokom, Ježišom Kristom, pri premenení na vrchu. To taktiež dokazuje, že bol pravým prorokom. (Mat. 17:1–5) Peter sa zmienil o veľkoleposti tohto zážitku, keď povedal: „Preto máme prorocké slovo ešte istejšie; a konáte dobre, keď naň dávate pozor ako na lampu svietiacu na tmavom mieste, kým sa nerozvidnie a nevyjde dennica, vo vašom srdci.“ — 2. Petra 1:19.

36. Prečo Jehova preukázal milosrdenstvo svojmu ľudu a čím sa prehlbuje naša dôvera v Kráľovstvo Semena?

³⁶ Udalosti zaznamenané v Druhej Kráľov jasne odhaľujú, že Jehovov rozsudok proti všetkým, ktorí vykonávajú falošné náboženstvo a zámerne prelievajú nevinnú krv, prinesie zničenie. Jehova však preukázal priazeň a milosrdenstvo svojmu ľudu „kvôli svojej zmluve s Abrahámom, Izákom a Jakobom“. (2. Kráľ. 13:23) Zachoval ich „kvôli svojmu sluhovi Dávidovi“. (8:19) A preukáže rovnaké milosrdenstvo tým, ktorí sa k nemu obrátia v týchto dňoch. Keď skúmame biblickú správu a jej sľuby, s akou hlbokou dôverou môžeme hľadieť v ústrety kráľovstvu „syna Dávidovho“, sľúbeného Semena, Ježiša Krista, kde už nikdy nebude krviprelievanie a zlo! — Mat. 1:1; Iz. 2:4; Žalm 145:20.

[Poznámka pod čiarou]