Aké meno máte?

V BIBLII sa slovo „meno“ niekedy vzťahuje na povesť človeka. Múdry kráľ Šalamún napríklad napísal: „Meno je lepšie ako dobrý olej a deň smrti ako deň narodenia.“ (Kazateľ 7:1; porovnaj Príslovia 22:1.) Podľa Šalamúnových slov sa človek nerodí s dobrým menom. Skôr si v priebehu života získava konkrétnu povesť. Jeho meno je vizitkou jeho osobných vlastností, či už je štedrý, alebo sebecký, súcitný, alebo chladný, pokorný, alebo povýšenecký, či dokonca spravodlivý, alebo zlý.

Pouvažujte o Dávidovi. Počas svojho kraľovania sa prejavil ako silný a pevný. Dávid však zároveň pokorne uznal svoje chyby a kajal sa z vážnych hriechov. Jehovov prorok mal dobrý dôvod na to, aby označil Dávida za „muža príjemného [Božiemu] srdcu“. (1. Samuelova 13:14) Mladý Dávid už mal u Boha dobré meno.

Naproti tomu judský kráľ Jehorám si urobil zlé meno. Odvrátil svojich poddaných od uctievania Jehovu, a dokonca dal zabiť svojich šiestich bratov a niektoré kniežatá z Júdu. Napokon Jehova ranil Jehoráma bolestivou chorobou, ktorá viedla k jeho smrti. Biblia hovorí, že „odišiel, a netúžili po ňom“, alebo ako to podáva Preklad Svätého písma podľa Novej Vulgáty, „odišiel tak, že za ním nik neželel“. — 2. Paralipomenon 21:20.

Životná dráha Dávida a Jehoráma je príkladom pravdivosti biblického príslovia: „Pamiatka spravodlivého je na požehnanie, ale i samotné meno skazených zhnije.“ (Príslovia 10:7) Každý z nás by mal preto triezvo uvažovať o otázke: ‚Aké meno si vytváram u Boha a u svojich blížnych?‘