Rýchlonohý, nelietavý a fascinujúci — pštros

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Keni

MEDZI žirafami, zebrami, pakoňmi hrivnatými a gazelami, ktoré sa túlajú po šírej africkej savane, prebýva aj jedno z najpozoruhodnejších zvierat, aké Stvoriteľ vytvoril. Na ľudí, ktorí ho vidia, zapôsobí jeho veľkosť, výška, mocné nohy a krásne páperové perie. S výškou 2,5 metra a hmotnosťou až 155 kilogramov je najväčším žijúcim vtákom. V swahilčine sa tento vták nazýva mbuni, ale vy ho pravdepodobne poznáte pod jeho zvyčajnejším menom pštros.

Ako hrdá ťava

Už dávno pštros dostal meno struthocamelus, ktoré je kombináciou latinčiny a gréčtiny a poukazuje na jeho údajnú podobnosť s ťavou. Tak ako ťava, aj pštros vydrží vysoké teploty a darí sa mu i na púšti. Aj on má dlhé, husté mihalnice, ktoré chránia jeho veľké oči pred prachom savany. Holene má mocné a svalnaté a jeho beháky sú dlhé a šľachovité, zakončené iba dvoma prstami. Keď ho vidíte, ako si hrdo vykračuje po otvorených pláňach, prekvapí vás jeho čulosť, vytrvalosť a ďalšie vlastnosti, ktorými sa podobá ťave.

Pštros sa pasie medzi svojimi susedmi — kopytníkmi — a zje takmer všetko, čo sa plazí či lezie. Pštros je všežravec a má rád nielen hmyz, hady, hlodavce, korene a väčšinu rastlín, ale hltá aj drevo, mäkkýše, kamienky, vetvičky a takmer všetky malé jasne sfarbené predmety.

Nemôže lietať, lebo je príliš veľký a ťažký. Jeho svalnaté nohy sú však dosť silné na to, aby bol z neho jeden z najrýchlejších tvorov na zemi. Keď beží po púšti, môže dosiahnuť rýchlosť až 65 kilometrov za hodinu! Ako poznamenáva Biblia, pštros sa ‚vysmieva koňovi i jazdcovi na ňom‘. (Jób 39:18) V súlade s týmto postrehom veľká rýchlosť a vytrvalosť umožňujú tomuto dvojnohému rekordérovi s ľahkosťou predbehnúť mnohé z najrýchlejších štvornohých šeliem.

Ako hniezdia

V období rozmnožovania pštrosí samec predvádza zložitý tanec dvorenia. Kľakne si pred samicu, roztvorí veľké čierno-biele krídla a rytmicky nimi trepoce. Pohybuje nimi zo strany na stranu, akoby to boli dva obrovské vejáre. Jeho holý krk a nohy postupne nadobudnú jasnoružovú farbu, ktorá krásne kontrastuje s perím na tele, čiernym ako uhoľ. Pohybuje dlhým krkom zo strany na stranu a dupe nohami.

Toto okázalé predvádzanie operenej jemnosti je akiste určené na to, aby zapôsobilo na nevýrazne sfarbenú samičku. No dosť často sa stáva, že keď samec pokračuje v dvorení zásnubným tancom, samica začne ďobať zobákom do zeme a nevšíma si celý ten rozruch okolo seba.

Len čo sa výber samičky uskutoční, samec hľadá miesto na hniezdenie. Niekde na otvorenej savane vyhrabe plytkú priehlbinu v prachu a privedie tam niekoľko ďalších samíc. Po dvoch až troch týždňoch je v hniezde dvadsať alebo i viac vajec, ktoré samice nakládli.

Počas šiestich týždňov potrebných na vyliahnutie mláďat bude samec sedieť na vajciach v noci a vždy jedna samica cez deň. V tomto období sú vajcia zraniteľné a vyhľadávajú ich hladné levy, hyeny, šakaly, a dokonca supy biele, ktoré vajcia otvárajú tak, že do nich hádžu kamene.

Gigantické vajcia, obrovské vtáčatá

Šedobiele alebo krémovobiele vajcia pštrosa sú najväčšie na svete a každé z nich môže vážiť až 1,5 kilogramu. Škrupina je tvrdá a hladká a má lesklý povrch, ktorý sa podobá porcelánu. Každé vajce zodpovedá 25 slepačím vajciam a je cenené pre svoj výživný obsah a pre vynikajúcu chuť. Prázdne škrupiny niekedy používajú Krováci ako nádoby na vodu.

Keď nastane štádium liahnutia, vyjde z tohto ozrutného vajca obrovské vtáča! Novovyliahnuté mláďatá sú bezbranné, no rastú rýchlo a sú to rodení bežci. O mesiac ich už mocné nohy nesú rýchlosťou takmer 55 kilometrov za hodinu!

Ochrana mláďat spočíva na rodičoch. To, že v nebezpečenstve pštros strká hlavu do piesku, je výmysel. Naopak, keď rodičia chránia svoje potomstvo, môžu byť veľmi agresívni a odháňajú šelmy mocnými kopancami. Ďalšou obrannou taktikou, ktorú pštrosí rodičia používajú, je predstieranie, že sú ranení, čím odvrátia pozornosť dravcov z mláďat na seba. Ak sa k nim však šelma veľmi priblíži, rodičia obyčajne utečú, aby si zachránili vlastný život, a mláďatá nechajú samy na seba. V týchto prípadoch sa dokazuje pravdivosť biblického výroku, že pštrosica „zaobchádza so svojimi synmi tvrdo, akoby neboli jej“. — Jób 39:16.

Bohaté chocholy

Človek obdivuje pštrosa už tisíce rokov. Obrazy vytesané do kameňa znázorňujú starovekých egyptských kráľov, ako lovia pštrosy lukom a šípmi. Niektoré civilizácie považovali pštrosy za posvätné. Číňania si cenili krásne symetrické pštrosie vajcia a prinášali ich vládcom ako cenné dary. Po tisícročia bohaté ladné chocholy z pštrosích pier zdobili pokrývky hlavy vojenských veliteľov, kráľov a afrických náčelníkov.

V 14. storočí si pštrosie perie začali vysoko ceniť Európania zaujímajúci sa o módu. Lovenie pštrosov kopijou a šípmi však nebolo ľahké, pretože tieto zvieratá majú ostrý zrak a pred nebezpečenstvom rýchle utečú. V tom čase pštrosom vôbec nehrozilo, že by boli vyhubené.

Neskôr, v 19. storočí, sa pštrosie perie opäť stalo moderným. Vtedy poľovníci vyzbrojení novými zbraňami zabíjali pštrosy po miliónoch. Zakladanie pštrosích fariem pravdepodobne zachránilo tieto obrovské nelietavé vtáky pred vyhubením. Dnes pštrosy vyliahnuté v zajatí zdomácneli a chovajú sa kvôli periu pre módny priemysel a na výrobu prachoviek. Z ich kože sa vyrábajú jemné rukavice a kabelky a ich mäso sa podáva v niektorých reštauráciách.

Dnes sa nádherný pštros naďalej potuluje po afrických pláňach. Napriek tomu, že pôvodný životný priestor pštrosa sa značne zredukoval a v určitých oblastiach tento vták už celkom vyhynul, naďalej obýva suché oblasti s osamotenými krovinami. Môžeme ho vidieť, ako divoko uteká cez pláne s nádherným vejúcim perím, ako predvádza svoje zložité sobášne tance či stráži hniezdo s obrovskými bielymi vajcami. Tento rýchlonohý nelietavý vták je rozhodne ďalším z úžasných okrídlených tvorov, nad ktorými žasne každý, kto ich uvidí, a ktoré ľuďom prinášajú potešenie.

[Obrázok na strane 16]

Pštrosí samec

[Obrázok na stranách 16, 17]

Pštrosy patria k najrýchlejším zvieratám na zemi

[Obrázok na stranách 16, 17]

Ich nohy môžu byť mocnou zbraňou

[Obrázok na strane 18]

Pštrosia samica