Ako pomáhať skľúčeným znovu získať radosť

EPAFRODITUS, kresťanský učeník v prvom storočí, bol skľúčený. Mal sa starať o potreby uväzneného apoštola Pavla, ale vážne ochorel. Hoci sa Epafroditus uzdravil, bol skľúčený, pretože v jeho zbore, ktorý ho poslal do Ríma, „počuli, že ochorel“. (Filipanom 2:25, 26) Bol od nich ďaleko, ale chcel ich upokojiť, a to ho skľučovalo. Možno mal pocit, že podľa ich názoru zlyhal. Dalo sa mu dajako pomôcť, aby zase získal radosť?

Pavol Epafrodita poslal naspäť do Filíp a poslal po ňom list. V ňom Pavol zboru prikázal: „Prijmite ho... zvyčajným spôsobom v Pánovi s celou radosťou a vážte si takých mužov.“ (Filipanom 2:27–30) Pavol vyzval filipských kresťanov, aby prejavili Epafroditovi svoj vrúcny vzťah spôsobom, ktorý mal zodpovedať charakteristickému druhu priateľstva, akým sa vyznačuje kresťanský zbor. Z ich potešujúcich slov mal vidieť, že si ho veľmi ‚vážia‘. Táto potešujúca pozornosť mu mohla veľmi pomôcť a uľaviť v duševnej skľúčenosti.

Z tohto príkladu vidíme, že kresťania sa síce ‚radujú v Pánovi‘, ale pritom niektorí trpia rôznymi druhmi depresie. (Filipanom 4:4) Ťažká duševná depresia je vážna citová porucha, ktorá môže viesť až k samovražde. Niekedy ju môžu spôsobiť narušené chemické pochody v mozgu alebo iné telesné vplyvy. Ale často sa môže depresia zmierniť vďaka rozumnej pomoci iných. Pavol preto nabádal: „Hovorte utešujúcim spôsobom so skľúčenými dušami.“ (1. Tesaloničanom 5:14) Zbory Jehovových svedkov by mali s radosťou poskytovať citovú podporu skľúčeným dušiam. Túto zodpovednosť uznala novodobá kresťanská organizácia už v roku 1903, keď sa v Strážnej veži uvádzalo: „Malomyseľní a slabí potrebujú pomoc, podporu a povzbudenie.“ Ako môžeš pomôcť skľúčeným dušiam?

Predovšetkým prejav „súcit“, a tak sa ti možno podarí pomôcť skľúčenému, aby prezradil, aká „úzkostlivá starosť“ sužuje jeho srdce. Tvoje „dobré slovo“ mu môže pomôcť a potešiť ho. (1. Petra 3:8; Príslovia 12:25) Veľkú úľavu mu môže dať už to, že ho necháš rozprávať a prejavíš mu svoj záujem. „Mala som niekoľkých priateľov, pred ktorými som si naozaj mohla vyliať srdce,“ vysvetľuje Mária, kresťanka, ktorá je slobodná a zápasila s depresiou. “Potrebovala som, aby si ma niekto vypočul.“ Keď máme niekoho, komu môžeme povedať svoje najvnútornejšie myšlienky o životných problémoch, môže to znamenať veľmi veľa.

Ale nestačí len počúvať a dávať povrchné rady, napríklad: „Ber život z tej lepšej strany“ alebo: „Uvažuj pozitívne.“ Takéto slová by skôr dokazovali, že sa nevieš vžiť do situácie postihnutého a pre deprimovaného človeka by mohli byť úplne nevhodné, tak ako o tom hovorí Príslovie 25:20: „Kto v chladnom dni odníma odev, je ako... spevák s piesňami pre pochmúrne srdce.“ Nereálne optimistické poznámky môžu postihnutého depresiou ešte viac rozrušiť. Prečo? Pretože takáto snaha nesmeruje ku príčine jeho depresie.

Posilňovať slovami

Postihnutý depresiou nie je smutný, ale možno má pocit zbytočnosti a beznádeje. Grécke slovo prekladané výrazom ‚skľúčené duše‘ doslova znamená „tí s malou dušou“. Istý znalec gréčtiny toto slovo vysvetľuje takto: „Ten, kto sa namáhavo prediera cez také ťažkosti, až mu klesá srdce.“ Čiže jeho citové rezervy sa vyčerpali a jeho sebaúcta klesla. — Porovnaj Príslovia 17:22.

Patriarcha Jób povedal: „Posilňoval by som vás slovami svojich úst.“ (Jób 16:5) Hebrejské slovo pre výraz „posilňovať“ sa niekedy prekladá aj výrazom „opevniť“ a „spevniť“. Používa sa napríklad v opise chrámu, že bol ‚spevnený‘ opravou konštrukcie. (Izaiáš 41:10; Náhum 2:1; 2. Paralipomenon 24:13) Slovami musíš šikovne, akoby tehlu po tehle, obnoviť v deprimovanom človeku sebaúctu. Pritom sa musíš odvolávať na jeho ‚silu rozumu‘. (Rimanom 12:1) Vo vyššie uvedenom vydaní Strážnej veže z roku 1903 sa o ľuďoch trpiacich depresiou ďalej hovorilo: „Majú nedostatok... sebaúcty, a preto ich treba jemne postrčiť dopredu, aby vynikli ich talenty, čo povzbudí ich samých aj celú domácnosť viery.“

Biblický príklad Elkánu a jeho skľúčenej manželky Anny znázorňuje, ako môžeme niekoho posilniť slovami ako kedysi Jób. Elkána mal dve manželky. Jedna, Penina, mala niekoľko detí, ale Anna bola neplodná. Anna mala asi pocit, že je zbytočná. (Porovnaj 1. Mojžišovu 30:1.) Ako keby to bremeno nebolo už dosť ťažké, Penina ju sužovala tak, že Anna plakávala a stratila chuť do jedla. Elkána si neuvedomoval, ako hlboko sa Anna trápi, ale keď to videl, pýtal sa: „Anna, prečo plačeš, prečo neješ a prečo je tvoje srdce choré?“ — 1. Samuelova 1:1–8.

Elkána sa vypytoval láskavo, nič jej nevyčítal a Anna mohla svoje city vyjadriť slovami. Či už odpovedala alebo nie, ale mala možnosť pouvažovať, prečo sa cíti zbytočná. Aj skľúčená duša si možno hovorí: ‚Som jednoducho zlý človek.‘ Ale môžeš sa spýtať: ‚Prečo si to myslíš?‘ Potom pozorne počúvaj, keď si pred tebou vyleje srdce. — Porovnaj Príslovia 20:5.

Elkána sa potom Anny povzbudivo spýtal: „Nie som ti lepší ako desať synov?“ Pripomenul Anne, ako ju má rád, aj keď je neplodná. Mala pre neho cenu a mohla si uvedomiť: ‚Veď vlastne nie som taká zbytočná. Svojho manžela naozaj hlboko milujem!‘ Jeho slová Annu posilnili, najedla sa a odišla do chrámu. — 1. Samuelova 1:8, 9.

Elkána hovoril presne a upozornil manželku na závažný dôvod, prečo môže mať o sebe lepší názor. Takto to musia robiť tí, ktorí chcú pomôcť skľúčeným dušiam. Napríklad istá kresťanka, ktorá sa volá Naomi, povedala, čo jej pomohlo opäť získať radosť: „Niektorí priatelia ma chválili za to, ako som vychovala svojho syna, že udržiavam v poriadku svoju domácnosť, ba dokonca aj za to, že aj keď trpím depresiou, dbám o svoj zovňajšok. Takéto povzbudenia naozaj pre mňa znamenali veľa.“ Zaslúžená pochvala pomáha skľúčenej duši vidieť svoje dobré vlastnosti a získať patričnú sebaúctu.

Ak je tvoja manželka skľúčená, skús ju povzbudiť slovami podľa Príslovia 31:28, 29. Tam sa hovorí: „Jej majiteľ vstáva a chváli ju. Je mnoho dcér, ktoré sa ukázali ako schopné, ale ty — ty si ich všetky prevýšila.“ Manželka, ktorá trpí depresiou, možno takéto ohodnotenie neprijme, lebo má pocit, že zlyhala, keď sa jej nedarí starať sa o domácnosť tak, ako si to predstavuje. Ale keď jej pripomenieš, akou ženou je vnútri a aká bola predtým, než ju postihla depresia, možno ju presvedčíš, že tvoja chvála nie je len prázdnou lichôtkou. Mohol by si jej prejaviť uznanie, že to, čo teraz robí, robí s najväčším vypätím. Mohol by si jej povedať: „Viem, čo ťa to stálo, aby si to dokázala. Naozaj ťa musím pochváliť, že sa tak snažíš!“ Pochvala od tých, ktorí nás poznajú najlepšie, od manželského druha a od detí, je na obnovenie sebaúcty nesmierne dôležitá. — Porovnaj 1. Korinťanom 7:33, 34.

Použitie biblických príkladov môže pomôcť uvidieť človeku v depresii, ako má zmeniť spôsob zmýšľania. Niekto môže byť precitlivelý napríklad na to, čo si o ňom myslia iní. Môžete sa spolu porozprávať o príklade Epafrodita a môžeš sa spýtať: ‚Čo myslíš, prečo podľahol depresii, keď sa dozvedel, že v jeho zbore sa dopočuli o jeho chorobe? Naozaj niekoho sklamal? Prečo Pavol povedal, že si ho majú vážiť? Záležala skutočná hodnota Epafrodita na tom, akú mal služobnú prednosť? Takéto otázky môžu kresťanovi v depresii pomôcť, aby takto pouvažoval sám o sebe a aby si uvedomil, že nikoho nesklamal.

„Podopierajte slabých“

Biblia napomína: „Podopierajte slabých.“ (1. Tesaloničanom 5:14) V pravom náboženstve nájdeme kresťanských priateľov, ktorí majú k sebe vzťah a môžu sa o seba starať, čo je ďalšia výhoda. Praví priatelia sú tí, ktorí ‚sa narodili pre čas tiesne‘ a skutočne lipnú na tom, ktorý je postihnutý depresiou. (Príslovia 17:17) Keď bol Pavol ‚skrúšený‘ a mal „vnútri obavy“, potešil sa „Títovou prítomnosťou“. (2. Korinťanom 7:5, 6) Aj skľúčené duše si pravdepodobne veľmi budú vážiť našu úprimnú návštevu alebo ak im telefonicky zavoláme vo vhodnom čase. Mohol by si sa spýtať, či môžeš dajako pomôcť, napríklad niečo vybaviť, niečo v domácnosti urobiť alebo niečo iné.a Kresťanka Mária hovorí: „Keď som trpela depresiou, niekoľkokrát mi napísala jedna priateľka a vždy uviedla povzbudzujúce biblické texty. Listy som si stále čítala a plakala som pri tom. Takéto listy mali pre mňa cenu zlata.“

Pavol povzbudzoval zbor, aby pomáhali „skľúčeným dušiam“, slovami: „Buďte zhovievaví ku všetkým. Dávajte pozor, aby nikto nikomu neodplácal urážku urážkou.“ (1. Tesaloničanom 5:14, 15) Trpezlivosť je nevyhnutná, pretože následkom duševnej bolesti, negatívneho myslenia alebo vyčerpania z nedostatku spánku postihnutý depresiou môže odpovedať ‚neuvážene‘ ako kedysi Jób. (Jób 6:2, 3) Rachelle, kresťanka, ktorej matka trpela ťažkou depresiou, hovorí: „Mamička často povedala niečo veľmi nepekné. Keď sa to stalo, väčšinou som sa snažila uvedomiť si, aká je v skutočnosti — milujúca, láskavá a štedrá. Zistila som, že ľudia postihnutí depresiou často hovoria veci, ktoré vôbec tak nemyslia. Najhoršie, čo človek môže urobiť, je odpovedať nepeknými slovami alebo skutkami.“

Niektoré zrelé kresťanky možno majú mimoriadnu schopnosť prinášať úľavu ženám, ktoré trpia citovým napätím. (Porovnaj 1. Timotejovi 5:9, 10.) Tieto schopné kresťanky môžu pri vhodných príležitostiach zámerne potešiť takéto ženy. Niekedy je vhodnejšie, ak žene pomáhajú zrelé kresťanské sestry, a nie bratia. Kresťanskí starší sa môžu o to postarať a dozerať na to, aby skľúčené duše mali potrebnú starostlivosť.

Starší so vzdelaným jazykom

Duchovní starší musia mať predovšetkým ‚poznanie a porozumenie‘, aby ‚vedeli zomdleného podoprieť slovom‘. (Jeremiáš 3:15; Izaiáš 50:4) Ak starší nie je opatrný, môže nechtiac skľúčenému ešte priťažiť. Traja Jóbovi priatelia napríklad prišli Jóbovi „prejaviť účasť a potešiť ho“. Ale ich slová, ktoré vyvolal ich nesprávny názor na Jóbove ťažkosti, ‚ho skôr zdrvili‘ ako potešili. — Jób 2:11; 8:1, 5, 6; 11:1, 13–19; 19:2.

Rôzne články v publikáciách Strážnej veže uviedli zásady, ktoré môžeme uplatniť, keď niekomu radíme.b Starší väčšinou používajú túto látku. Ale niekedy bezmyšlienkovité slová starších — či už v osobnom styku alebo v prejave — spôsobili veľkú škodu. Nech teda starší nehovoria ‚bezmyšlienkovite, akoby bodali mečom‘, ale uzdravujúcim ‚jazykom múdrych‘. (Príslovia 12:18) Ak starší rozmýšľa o účinku svojich slov predtým, ako ich vypovie, môžu byť jeho slová chlácholivé. Starší, pohotovo počúvajte, ale závery vyvodzujte pomaly, kým nemáte o veci ucelený obraz. — Príslovia 18:13.

Keď starší prejavujú o skľúčených úprimný záujem, títo cítia, že sú milovaní a že si ich niekto váži. Takáto nesebecká starostlivosť ich povzbudí, že si rôzne skľučujúce poznámky nevšimnú. (Jakob 3:2) Skľúčení ľudia často trpia neprekonateľným pocitom viny a starší im môžu pomôcť získať vyrovnaný názor. Aj keď spáchali ťažký hriech, duchovná starostlivosť starších môže pomôcť, aby sa ‚chromé uzdravilo‘. — Hebrejom 12:13.

Ak majú skľúčení pocit, že ich modlitby sú neúčinné, starší sa môžu modliť za nich spolu s nimi. Keď si starší s nimi čítajú biblicky podložené články o depresii, ‚natierajú ich olejom‘ — upokojujúcimi duchovnými slovami. (Jakob 5:14, 15) Starší môžu pomôcť skľúčenému, aby urobil biblické kroky na vyriešenie osobných rozporov, ktoré azda s niekym má, ak v tom väzí problém. (Porovnaj Matúša 5:23, 24; 18:15–17.) Často bývajú príčinou depresií práve takéto konflikty, a to najmä v rodinách.

Uvedom si, že uzdravenie si vyžaduje čas. Ani Anna sa ihneď nezbavila depresie, keď sa jej Elkána snažil s láskou pomôcť. Úľavu jej nakoniec priniesli vlastné modlitby a posila veľkňaza. (1. Samuelova 1:12–18) Buď trpezlivý, ak je odozva pomalá. Starší samozrejme väčšinou nie sú lekári a niekedy zistia, že ich úsilie má určité hranice. Možno budú musieť s členmi rodiny povzbudiť postihnutého depresiou, aby vyhľadal odbornú pomoc. Ak je to potrebné, starší alebo členovia rodiny by mali jasne odborníkovi vysvetliť, že je dôležité, aby rešpektovali náboženské presvedčenie postihnutého.

Kým nepríde nový Boží svet, nikto nebude dokonale zdravý ani telesne, ani duševne, ani citovo. Dovtedy môže každý kresťan, ktorý stratí následkom depresie radosť, čerpať silu nielen z kresťanského zboru, ale najmä od nášho nebeského Otca, „ktorý potešuje utrápených“. — 2. Korinťanom 7:6, Porúbčan.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 29]

AKO HOVORIŤ POTEŠUJÚCO

□ POZORNE POČÚVAJ — Pýtaj sa s rozlišovacou schopnosťou, aby si ‚načerpal‘ zo srdca človeka jeho pocity. Pohotovo počúvaj a závery vyvodzuj pomaly, kým nebudeš mať ucelený obraz. — Príslovia 20:5; 18:13.

□ PREJAV SCHOPNOSŤ VŽIŤ SA — „Súcit“ by mal byť spojený s ‚nežným zľutovaním‘, keď sa snažíš citovo stotožniť so skľúčeným. ‚Plačte s plačúcimi.‘ — 1. Petra 3:8; Rimanom 12:15.

□ BUĎ ZHOVIEVAVÝ — Rozhovory sa možno budú musieť opakovať, preto buď trpezlivý. Prehliadni ‚neuváženú reč‘, ktorú vyvoláva u skľúčeného pocit neúspechu. — Jób 6:3.

□ POSILŇUJ SLOVAMI — Pomáhaj skľúčenému, aby videl svoje dobré vlastnosti. Pochváľ ho za niečo určité. Ukáž, že problémy, minulé, zlé skúsenosti ani nedostatky nerozhodujú o hodnote človeka. Vysvetli, prečo ho Boh miluje a prečo sa o neho stará. — Jób 16:5.