Žalmu 32:1–5

sa Dávid pokúšal ukryť svoj hriech, ale povedal: „Keď som mlčal, moje kosti boli vyčerpané celodenným stonaním.

Dávida vyčerpalo, keď sa pokúšal potlačiť výčitky svedomia, a úzkosť uberala z jeho vitality, ako keď strom stráca životodarnú vlahu počas sucha alebo v suchej horúčave leta. Trpel zrejme škodlivými následkami duševne i telesne a stratil radosť, pretože zanedbal vyznať sa. Iba vyznanie sa Bohu mohlo priniesť odpustenie a úľavu. Dávid povedal: „Šťastný je ten, ktorého vzbura je odpustená, ktorého hriech je prikrytý... Konečne som ti vyznal svoj hriech a svoje previnenie som nezakrýval. Povedal som: ‚Vyznám sa Jehovovi zo svojich priestupkov.‘ A sám si odpustil previnenie mojich hriechov.“