‚Buďme odvážni a silní!‘
„Buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom.“ — JÁN 16:33.
1. Aké povzbudenie dostali Izraeliti vzhľadom na to, čo ich čakalo v Kanaane?
KEĎ sa Izraeliti chystali prekročiť rieku Jordán a vstúpiť do Zasľúbenej krajiny, Mojžiš im povedal: „Buďte odvážni a silní. Nebojte sa pred nimi, ani sa nezľaknite, pretože s tebou pochoduje Jehova, tvoj Boh.“ Potom si Mojžiš zavolal Jozuu, ktorý mal Izraelitov voviesť do Kanaanu, a jemu osobne ešte raz pripomenul, aby bol odvážny. (5. Mojžišova 31:6, 7) Neskôr Jehova sám povzbudil Jozuu slovami: „Buď odvážny a silný... Len buď odvážny a veľmi silný.“ (Jozua 1:6, 7, 9) Tieto slová boli v tom čase naozaj vhodné. Izraeliti potrebovali odvahu, lebo na druhej strane Jordánu ich čakal boj s mocnými nepriateľmi.
2. V akej situácii sa dnes nachádzame a čo potrebujeme?
2 Praví kresťania dnes stoja na prahu sľúbeného nového sveta a podobne ako Jozua potrebujú odvahu. (2. Petra 3:13; Zjavenie 7:14) No naša situácia je v niečom iná, ako bola situácia Jozuu. Jozua bojoval mečom a kopijou. My vedieme duchovný boj a nikdy nepoužívame doslovné zbrane. (Izaiáš 2:2–4; Efezanom 6:11–17) Navyše, Jozua musel vybojovať mnoho ťažkých bojov aj po vstupe do Zasľúbenej krajiny. Ale my vedieme svoje najťažšie boje dnes — pred vstupom do nového sveta. Pozrime sa na niektoré situácie, ktoré si vyžadujú od nás odvahu.
Prečo musíme bojovať za vieru?
3. Čo ukazuje Biblia o našom hlavnom odporcovi?
3 Apoštol Ján napísal: „Vieme, že pochádzame z Boha, ale celý svet leží v moci toho zlého.“ (1. Jána 5:19) Tieto slová ukazujú jeden zo základných dôvodov, prečo kresťania musia zápasiť za svoju vieru. Keď si kresťan zachováva rýdzosť, pre Satana Diabla je to do istej miery prehra. Preto Satan chodí ako „revúci lev“ a snaží sa verných kresťanov zastrašiť a pohltiť. (1. Petra 5:8) Vedie vojnu s pomazanými kresťanmi a s ich spoločníkmi. (Zjavenie 12:17) V tomto boji používa ľudí, ktorí vedome alebo nevedome slúžia jeho zámerom. Postaviť sa na odpor Satanovi a všetkým jeho spojencom si vyžaduje odvahu.
4. Na čo Ježiš upozornil svojich nasledovníkov a akú vlastnosť prejavujú praví kresťania?
4 Keďže Ježiš vedel, že Satan a jeho spojenci budú neúnavne odporovať dobrému posolstvu, svojich nasledovníkov upozornil: „Potom vás vydajú súženiu a budú vás zabíjať a budete predmetom nenávisti všetkých národov pre moje meno.“ (Matúš 24:9) Pravdivosť týchto slov sa potvrdila v prvom storočí a potvrdzuje sa aj dnes. Veď niektorí novodobí Jehovovi svedkovia znášali prenasledovanie, ktoré bolo také kruté ako nikdy v dejinách. Praví kresťania však odvážne čelia takému tlaku. Vedia, že „chvieť sa pred ľuďmi, to kladie osídlo“, a oni sa do tohto osídla nechcú chytiť. — Príslovia 29:25.
5, 6. a) Aké situácie si od nás vyžadujú odvahu? b) Ako reagujú verní kresťania, keď je skúšaná ich odvaha?
5 Okrem prenasledovania sú aj ďalšie veci, ktoré si od nás vyžadujú odvahu. Pre niektorých je ťažké prihovárať sa cudzím ľuďom a hovoriť s nimi o dobrom posolstve. Inokedy je skúšaná odvaha školopovinných detí, od ktorých sa očakáva, že budú odriekať sľub vernosti krajine či zástave alebo že sa so spolužiakmi postavia pri štátnej hymne. Keďže takýto sľub je vlastne prejavom náboženskej oddanosti a hymna je často v podstate modlitbou za národ, kresťanské deti sú odhodlané konať spôsobom, ktorý sa páči Bohu, a ich smelosť je veľmi chvályhodná.
6 Odvahu potrebujeme aj vtedy, keď odporcovia ovplyvňujú masmédiá, aby šírili o Božích služobníkoch zlé správy, alebo keď sa snažia obmedziť pravé uctievanie vytváraním ťažkostí „pod menom zákona“. (Žalm 94:20, Evanjelický preklad) Ako by sme sa mali pozerať na to, keď noviny, rozhlas alebo televízia prinášajú o Jehovových svedkoch skreslené informácie alebo otvorené klamstvá? Malo by nás to šokovať? Nie. Také veci očakávame. (Žalm 109:2) A neprekvapuje nás ani to, keď niektorí ľudia takým lžiam a polopravdám veria, lebo ‚neskúsený uverí každému slovu‘. (Príslovia 14:15) No lojálni kresťania odmietajú veriť každému výroku, ktorý počujú o svojich bratoch, a určite nedovolia, aby im šírenie takých zlých správ zabránilo chodiť na kresťanské zhromaždenia, spomalilo ich v službe alebo naštrbilo ich vieru. Naopak, ‚odporúčajú sa ako Boží služobníci... slávou a potupou, zlou povesťou a dobrou povesťou; [podľa odporcov] ako podvodníci, a predsa [v skutočnosti] pravdiví‘. — 2. Korinťanom 6:4, 8.
7. Aké skúmavé otázky by sme si mali položiť?
7 Pavol v liste Timotejovi napísal: „Boh nám nedal ducha zbabelosti, ale ducha moci... Preto sa nehanbi za svedectvo o našom Pánovi.“ (2. Timotejovi 1:7, 8; Marek 8:38) Pri čítaní týchto slov si môžeme položiť otázky: ‚Hanbím sa za svoju vieru, alebo som odvážny? Vedia moji spolupracovníci (alebo spolužiaci), že som Jehovovým svedkom, alebo to pred nimi tajím? Hanbím sa, že som iný ako ostatní, alebo som hrdý na to, že ma môj vzťah k Jehovovi robí odlišným?‘ Ak niekto zistí, že má negatívny postoj k zvestovaniu dobrého posolstva alebo že sa hanbí za svoje presvedčenie, ktoré je nepopulárne, nech pamätá na Jehovovu radu Jozuovi: „Buď odvážny a silný.“ Nikdy nezabudnime, že to, na čom naozaj záleží, nie je názor spolupracovníkov alebo spolužiakov, ale názor Jehovu a Ježiša Krista. — Galaťanom 1:10.
Ako si rozvíjať odvážny postoj
8, 9. a) Ako bola v jednom prípade vyskúšaná odvaha raných kresťanov? b) Ako Peter a Ján reagovali na hrozby odporcov a čo potom zažili?
8 Ako môžeme získať takú odvahu, ktorá nám umožní zachovať si rýdzosť v týchto ťažkých časoch? Ako získali odvahu raní kresťania? Zamyslime sa nad tým, čo sa stalo, keď hlavní kňazi a starší v Jeruzaleme zakázali Petrovi a Jánovi ďalej hovoriť v Ježišovom mene. Keď učeníci odmietli prestať zvestovať, kňazi im pohrozili a potom ich prepustili. Nato sa Peter a Ján pripojili k bratom a všetci sa spolu modlili: „Jehova, venuj pozornosť ich hrozbám a daj, nech tvoji otroci stále hovoria tvoje slovo s celou smelosťou.“ (Skutky 4:13–29) Jehova ich vypočul, posilnil ich svätým duchom, a ako neskôr dosvedčili sami židovskí vodcovia, apoštoli ‚naplnili Jeruzalem svojím učením‘. — Skutky 5:28.
9 Rozoberme si teraz, čo sa vtedy vlastne stalo. Keď sa židovskí vodcovia učeníkom vyhrážali, učeníci sa tým nenechali zastrašiť. Modlili sa o odvahu ďalej kázať. Potom konali v súlade s modlitbami a Jehova ich posilnil svojím duchom. Ich skúsenosť ukazuje, že to, čo Pavol o niekoľko rokov napísal v inom kontexte, môžeme vztiahnuť aj na kresťanov v čase prenasledovania. Pavol napísal: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ — Filipanom 4:13.
10. Ako Jeremiášova skúsenosť pomáha tým, ktorí sú prirodzene plachí?
10 No čo v prípade, keď je človek prirodzene plachý? Môže napriek tomu smelo slúžiť Jehovovi zoči-voči odporu? Určite áno! Spomeňme si, ako reagoval Jeremiáš, keď ho Jehova ustanovil za proroka. Tento mladý muž povedal: „Som iba chlapec.“ Zjavne sa cítil nedostatočný. Jehova ho však povzbudil slovami: „Nehovor: ‚Som iba chlapec,‘ ale máš ísť ku všetkým, ku ktorým ťa pošlem; a máš hovoriť všetko, čo ti prikážem. Neboj sa ich tvárí, veď ‚som s tebou, aby som ťa oslobodil‘.“ (Jeremiáš 1:6–10) Jeremiáš dôveroval Jehovovi a to viedlo k tomu, že v Jehovovej sile prekonal váhavosť a stal sa mimoriadne odvážnym svedkom v Izraeli.
11. Čo dnes pomáha kresťanom byť ako Jeremiáš?
11 Pomazaní kresťania dnes majú podobné poverenie ako Jeremiáš a s podporou „veľkého zástupu“, čiže „iných oviec“, ďalej oznamujú Jehovove predsavzatia napriek ľahostajnosti, výsmechu a prenasledovaniu. (Zjavenie 7:9; Ján 10:16) Odvahu im dodávajú Jehovove slová Jeremiášovi: „Neboj sa.“ Vždy pamätajú na to, že toto poverenie majú od Boha a že hlásajú jeho posolstvo. — 2. Korinťanom 2:17.
Príklady odvahy hodné napodobňovania
12. Aký znamenitý príklad odvahy dal Ježiš a ako povzbudil svojich nasledovníkov?
12 Rozvíjať si odvážny postoj nám pomôže aj rozjímanie o príkladoch iných, ktorí si podobne ako Jeremiáš počínali odvážne. (Žalm 77:12) Keď premýšľame o Ježišovej službe, musíme obdivovať jeho smelosť v situáciách, keď ho pokúšal Satan a potom keď čelil neúnavnému odporu zo strany židovských vodcov. (Lukáš 4:1–13; 20:19–47) Vďaka sile od Jehovu nedokázalo Ježiša nič zlomiť. Krátko pred svojou smrťou Ježiš povedal učeníkom: „Vo svete budete mať súženie, ale buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom.“ (Ján 16:33; 17:16) Tieto slová učeníkom ukázali, že ak budú nasledovať Ježišov príklad, aj oni zvíťazia. (1. Jána 2:6; Zjavenie 2:7, 11, 17, 26) Ale potrebovali ‚byť odvážni‘.
13. Ako Pavol povzbudil Filipanov?
13 Niekoľko rokov po Ježišovej smrti boli Pavol a Sílas uvrhnutí do väznice vo Filipi. Neskôr Pavol povzbudzoval filipských kresťanov, aby ‚stáli pevne v jednom duchu, ako jedna duša zápasili bok po boku za vieru v dobré posolstvo a v nijakom ohľade sa neľakali svojich protivníkov‘. Aby ich Pavol ešte viac posilnil, napísal: „Práve to [prenasledovanie kresťanov] je pre nich [prenasledovateľov] dôkazom zničenia, ale pre vás záchrany; a toto znamenie je od Boha, lebo vám bola daná prednosť pre Krista, aby ste v neho nielen uverili, ale aj preňho trpeli.“ — Filipanom 1:27–29.
14. Ako Pavlova smelosť ovplyvnila bratov v Ríme?
14 Keď Pavol písal zboru vo Filipi, bol opäť uväznený, tentoraz v Ríme. Napriek tomu ďalej smelo kázal. K čomu to viedlo? Napísal: „Moje väzenské putá [sa] v spojení s Kristom stali verejne známymi medzi celou Prétoriánskou strážou a všetkými ostatnými; keďže väčšina bratov v Pánovi získala dôveru následkom mojich väzenských pút, tým viac sa odvažujú nebojácne hovoriť Božie slovo.“ — Filipanom 1:13, 14.
15. Kde môžeme nájsť znamenité príklady viery, ktoré posilnia naše odhodlanie byť odvážnymi?
15 Pavlov príklad povzbudzuje aj nás. Rovnakým povzbudením sú nám príklady novodobých kresťanov, ktorí znášali prenasledovanie v krajinách pod diktátorskou alebo cirkevnou nadvládou. Mnoho týchto príbehov vyšlo v časopisoch Strážna veža a Prebuďte sa! i v Ročenke Jehovových svedkov. Pri ich čítaní pamätaj na to, že ľudia v týchto príbehoch sú obyčajní ľudia ako my, ale keď boli vo veľmi ťažkých skúškach, Jehova im dal silu nad to, čo je prirodzené, a oni vytrvali. Môžeme si byť istí, že ak si to budú okolnosti vyžadovať, rovnakú silu dá Jehova aj nám.
Náš odvážny postoj prináša radosť a česť Jehovovi
16, 17. Ako si dnes môžeme rozvíjať odvážny postoj?
16 Keď sa človek pevne zastáva pravdy a spravodlivosti, je to prejav odvahy. Keď človek zaujme takýto postoj napriek tomu, že vnútri pociťuje strach, svedčí to o ešte väčšej odvahe. V skutočnosti každý kresťan môže byť odvážny, ak naozaj chce konať Jehovovu vôľu, je rozhodnutý zostať verný, stále sa spolieha na Boha a vždy pamätá na to, že Jehova už posilnil v podobných situáciách veľmi veľa ľudí. Okrem toho, keď si uvedomíme, že náš odvážny postoj sa Jehovovi páči a prináša mu česť, sme ešte viac odhodlaní nenechať sa zastrašiť. Sme ochotní znášať posmech alebo aj horšie zaobchádzanie, pretože Jehovu veľmi milujeme. — 1. Jána 2:5; 4:18.
17 Nikdy nezabudnime, že keď trpíme pre svoju vieru, neznamená to, že sme urobili niečo zlé. (1. Petra 3:17) Trpíme preto, že podporujeme Jehovovu zvrchovanosť, robíme dobro a nie sme časťou sveta. Apoštol Peter o tom povedal: „Keď však dobre robíte, a predsa vytrváte v utrpení, to je milé Bohu.“ Peter tiež povedal: „Nech aj tí, ktorí trpia v súlade s Božou vôľou, naďalej zverujú svoje duše vernému Stvoriteľovi, kým konajú dobro.“ (1. Petra 2:20, EP; 4:19) Áno, naša viera prináša radosť a česť nášmu milujúcemu Bohu, Jehovovi. To je silný dôvod zostať odvážnymi!
Keď stojíme pred vrchnosťou
18, 19. Aké posolstvo v podstate odovzdávame sudcom, keď pred nimi zaujímame odvážny postoj?
18 Keď Ježiš hovoril svojim nasledovníkom, že budú prenasledovaní, povedal tiež: „[Ľudia] vás budú vydávať miestnym súdom a budú vás bičovať vo svojich synagógach. Áno, budú vás vláčiť kvôli mne pred miestodržiteľov a kráľov na svedectvo im a národom.“ (Matúš 10:17, 18) Postaviť sa pred sudcu alebo nejakého vládcu, keď sme falošne obvinení, to si vyžaduje odvahu. No keď využívame takéto príležitosti na smelé vydanie svedectva, náročná situácia sa zmení na možnosť vykonať niečo dôležité. Tým, ktorí nás súdia, v podstate odovzdávame Jehovove slová zapísané v druhom Žalme: „A tak, králi, prejavujte pochopenie; napravte sa, sudcovia zeme. Slúžte Jehovovi s bázňou.“ (Žalm 2:10, 11) Keď boli Jehovovi svedkovia falošne obviňovaní pred súdom, sudcovia v mnohých prípadoch podporili slobodu uctievania. To si veľmi ceníme. Niektorí sudcovia sa však nechali ovplyvniť odporcami. Týmto sudcom Písma hovoria: „Napravte sa.“
19 Sudcovia by si mali uvedomiť, že najvyšším zákonom je zákon Jehovu Boha. Mali by mať na pamäti, že všetci, aj sudcovia, sa budú zodpovedať pred Jehovom Bohom a Ježišom Kristom. (Rimanom 14:10) Pokiaľ ide o nás, bez ohľadu na to, či nejaký ľudský sudca vynesie spravodlivý rozsudok, alebo nie, máme dôvod byť odvážni, pretože nás podporuje Jehova. Biblia hovorí: „Šťastní sú všetci tí, ktorí ho robia svojím útočišťom.“ — Žalm 2:12.
20. Prečo môžeme byť šťastní, aj keď znášame prenasledovanie a ohováranie?
20 V kázni na vrchu Ježiš povedal: „Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú a luhajúc hovoria proti vám všetko zlé kvôli mne. Plesajte a poskakujte radosťou, pretože je veľká vaša odmena v nebesiach, lebo práve tak prenasledovali prorokov pred vami.“ (Matúš 5:11, 12) Samozrejme, samotné prenasledovanie nie je príjemné, ale náš pevný postoj napriek ohováraniu v masmédiách či prenasledovaniu je dôvodom na radosť. Vieme, že takýto postoj sa Jehovovi páči a že Jehova nás odmení. Náš odvážny postoj ukazuje, že máme silnú vieru, a svedčí o tom, že máme Božiu priazeň. Je to aj dôkaz našej úplnej dôvery v Jehovu. Taká dôvera je pre kresťana veľmi dôležitá, ako to uvidíme v nasledujúcom článku.
Čo si sa naučil?
• Aké situácie si dnes vyžadujú odvahu?
• Ako si môžeme rozvíjať odvážny postoj?
• Kto patrí k znamenitým príkladom odvahy?
• Prečo chceme konať s odvahou?
[Obrázky na strane 9]
Simone Arnoldová (dnes Liebsterová) v Nemecku, Widdas Madona v Malawi a Lidija a Olexij Kurdasovci na Ukrajine prejavili odvahu a vzopreli sa tomu zlému
[Obrázky na strane 10]
Nehanbíme sa za dobré posolstvo
[Obrázok na strane 11]
Pavol svojou odvahou vo väzení veľmi prispel k podpore dobrého posolstva
[Obrázok na strane 12]
Keď odvážne vysvetľujeme svoj biblický postoj pred sudcami, odovzdávame im dôležité posolstvo