Čo o tom hovorí Biblia?

Rozjímanie, ktoré je užitočné

„NECH SA VÝROKY MOJICH ÚST A ROZJÍMANIE MÔJHO SRDCA STANÚ PRED TEBOU PRÍJEMNÝMI, Ó, JEHOVA, MOJA SKALA A MÔJ VYKUPITEĽ.“ — Žalm 19:14.

ČO PRE vás znamená „rozjímanie“? Ak sa riadite učením niektorého z východných náboženstiev, možno ste presvedčený, že je to niečo, čo prináša jasnejšie myslenie alebo zvláštne osvietenie. Meditácie praktizované v budhizme vedú k vypudeniu všetkých myšlienok z mysle. Ďalšie formy rozjímania vraj podporujú naplnenie vašej mysle „univerzálnymi pravdami múdrosti“.

Biblický pohľad na rozjímanie sa od týchto názorov odlišuje. V čom? Pouvažujte nad biblickým príkladom muža menom Izák, ktorý ako 40-ročný mal veľa toho, o čom mohol rozjímať. V 1. Mojžišovej 24:63 sa uvádza: „Izák bol vonku a prechádzal sa, aby na poli rozjímal, keď sa schyľovalo k večeru.“ Nie je dôvod predpokladať, že Izák vypudzoval zo svojej mysle myšlienky alebo že sa jednoducho len zamýšľal nad neurčitou ‚univerzálnou pravdou múdrosti‘. Izák mal skôr konkrétne veci, o ktorých chcel premýšľať, napríklad o svojej budúcnosti, o strate svojej matky alebo o tom, aká bude jeho manželka. Svoj voľný večerný čas využil na to, aby rozjímal o takýchto podstatných otázkach. Podľa Biblie je rozjímanie niečím viac ako len obyčajným snívaním s otvorenými očami.

Rozjímanie znamená viac

Zamyslite sa nad príkladom žalmistu Dávida. Stál pred radom zdanlivo neprekonateľných ťažkostí a dobre vedel, že ako nedokonalý človek potrebuje pomoc od Boha, aby sa správne zachoval. Čo posilňovalo Dávida v náročných situáciách? Ako je zaznamenané v Žalme 19:14, Dávid povedal: „Nech sa výroky mojich úst a rozjímanie môjho srdca stanú pred tebou príjemnými, ó, Jehova, moja Skala a môj Vykupiteľ.“ Hebrejské slovo tu preložené ako „rozjímanie“ pochádza z koreňového slova, ktoré doslovne znamená „zhovárať sa sám so sebou“. Áno, Dávid ‚sa zhováral sám so sebou‘ o Jehovovi, o jeho činnosti, dielach, zákonoch a spravodlivosti. — Žalm 143:5.

Podobne aj raní kresťania považovali za súčasť pravého uctievania vyhradiť si čas na rozjímanie o duchovných veciach. Apoštol Pavol nabádal: „Všetko, čo je pravé, čo si zasluhuje vážny záujem, čo je spravodlivé, čo je cudné, čo je hodné lásky, o čom sa dobre hovorí, každá cnosť a každá vec hodná chvály, o tom ďalej uvažujte.“ ​(Filipanom 4:8) Samozrejme, aby sme mohli premýšľať o budujúcich veciach, tieto „veci“, o ktorých hovoril Pavol, sa musia najprv nejako dostať do našej mysle. Ako?

Odpoveď poskytuje žalmista. Žalm 1:1, 2 hovorí: „Šťastný je muž, ktorý nechodí podľa rady zlých... jeho potešenie je v Jehovovom zákone, a v jeho zákone si číta tlmeným hlasom vo dne i v noci.“ Áno, žalmista čítal Boží zákon pravidelne. Potom mohol rozjímať o veciach, ktoré sa o Stvoriteľovi dozvedel.

Rozjímanie dnes

Čítanie Biblie je neoceniteľné, ale po čítaní musíme rozjímať, hlboko premýšľať, čiže „zhovárať sa sami so sebou“ o tom, čo sme si prečítali. Tak ako trávenie je potrebné, ak máme mať plný úžitok z jedla, ktoré jeme, aj rozjímanie je nutné, ak máme prijať to, čo sme si z Biblie prečítali. Správne rozjímanie neodstraňuje len negatívne myšlienky. Umožňuje nám aj uvažovať o biblickom riešení našich ťažkostí. Také rozjímanie nám môže pomôcť úspešne sa vyrovnávať s úzkosťami každodenného života. — Matúš 6:25–32.

Žalmista Dávid si uvedomoval, akú úlohu zohráva rozjímanie, ak chceme prinášať Bohu radosť. Povedal: „Ústa spravodlivého, tie tlmeným hlasom vyjadrujú múdrosť.“ ​(Žalm 37:30) Áno, rozjímanie je poznávacím znakom verného Božieho ctiteľa. Je skutočným požehnaním, keď nás Boh považuje za spravodlivých, a prináša to aj duchovný úžitok. Biblia napríklad hovorí, že „chodník spravodlivých je ako jasné svetlo, ktoré svieti stále viac, až do úplného dňa“. (Príslovia 4:18) Teda poslušný kresťan, ktorý ‚tlmeným hlasom vyjadruje múdrosť‘, môže očakávať, že jeho porozumenie Biblie bude rásť.

Biblia nabáda kresťanov aj k tomu, aby rozjímali o svojich biblických zodpovednostiach. Apoštol Pavol povedal Timotejovi: „Uvažuj o týchto veciach; zahĺb sa do nich, aby bol tvoj pokrok zjavný všetkým. Dávaj stále pozor na seba a na svoje vyučovanie. Zostaň pri tých veciach, lebo takým počínaním zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.“ ​(1. Timotejovi 4:15, 16) Áno, to, čo hovoríme a robíme, môže mať veľký vplyv na druhých.

Je zrejmé, že máme mnoho dôvodov na to, aby sme sa venovali hlbokému, sústredenému premýšľaniu o dôležitých veciach. Je dôležité spomínať si na niekdajšie skúsenosti, uvažovať o súčasných záležitostiach a dôkladne premýšľať o našej budúcnosti. No predovšetkým rozjímanie nám prinesie najväčšie osvietenie, ak sa naše myšlienky sústredia na múdrosť nášho Stvoriteľa, Jehovu Boha.

[Obrázok na strane 20]

„Mysliteľ“ od Rodina