Prečo by si mal dodržiavať svoje sľuby?

„VOĽTE toho, kto sľubuje najmenej; budete tak najmenej sklamaní,“ povedal dnes už zosnulý poradca amerického prezidenta Bernard Baruch. V dnešnom svete sa zdá, že sľuby sa dávajú nato, aby sa porušovali. Môžu to byť manželské sľuby, obchodné dohody alebo záväzok, že rodič bude tráviť viac času s deťmi. Všeobecne sa ignoruje to, čo je obsiahnuté v známej zásade: Slovo robí muža.

Prirodzene, mnohí ľudia nikdy nemajú v úmysle dodržať svoje sľuby. Ďalší si dávajú unáhlené záväzky, podľa ktorých nedokážu žiť, alebo porušia svoje slovo len preto, lebo sa ukáže, že je to najľahší spôsob konania.

Pochopiteľne, dodržať sľub môže byť náročné, keď vzniknú nepredvídané okolnosti. Ale naozaj môže porušenie nejakého sľubu narobiť veľa škody? Mal by si brať svoje sľuby vážne? Krátky pohľad na príklad Jehovu Boha nám pomôže pochopiť, prečo by sme túto vec mali brať vážne.

Jehova plní svoje sľuby

Už samotné meno Boha, ktorého uctievame, je úzko späté s plnením jeho sľubov. V biblických časoch meno často hovorilo niečo o jeho nositeľovi. Platí to aj o mene Jehova, ktoré znamená „Pôsobí, že sa stane“. Božie meno teda obsahuje myšlienku, že Boh splní svoje sľuby a dovŕši svoje predsavzatia.

Jehova v súlade so svojím menom dodržal všetky sľuby, ktoré dal starovekému izraelskému národu. Vzhľadom na tieto sľuby kráľ Šalamún uznal: „Buď požehnaný, Jehova, ktorý dal miesto odpočinku svojmu ľudu Izraelu podľa všetkého, čo sľúbil. Nezlyhalo jediné slovo z celého jeho dobrého sľubu, ktorý sľúbil prostredníctvom svojho sluhu Mojžiša.“ — 1. Kráľov 8:56.

Jehova je taký dôveryhodný, že apoštol Pavol mohol uviesť: „Keď dával Boh svoj sľub Abrahámovi, prisahal sám na seba, pretože nemohol prisahať na nikoho väčšieho.“ (Hebrejom 6:13) Áno, už samo Jehovovo meno a jeho osobnosť sú zárukou, že neodstúpi od svojich sľubov, i keď ho to môže stáť veľa. (Rimanom 8:32) Skutočnosť, že Jehova plní svoje sľuby, nám dáva nádej, ktorá je kotvou našej duše, čiže života. — Hebrejom 6:19.

Jehovove sľuby a naša budúcnosť

Naša nádej, naša viera a samotný náš život, to všetko závisí od splnenia Jehovových sľubov. Akú nádej si starostlivo uchovávame? „Sú... nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa [Božieho] sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť.“ (2. Petra 3:13) Písma nám tiež dávajú podklad pre vieru, že „nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých“. (Skutky 24:15) A môžeme si byť istí, že jestvuje čosi viac, než je tento dnešný život. Skutočne, to, čo apoštol Ján nazýva „ten sľub“, je „večný život“. (1. Jána 2:25) Ale Jehovove sľuby zapísané v jeho Slove sa neobmedzujú len na budúcnosť. Už teraz dávajú nášmu každodennému životu zmysel.

Žalmista spieval: „Jehova je blízko tých, ktorí ho vzývajú... a ich volanie o pomoc vypočuje.“ (Žalm 145:18, 19) Boh nás tiež uisťuje, že „unavenému dáva silu; a v človeku bez dynamickej energie rozhojňuje plnú moc“. (Izaiáš 40:29) A akou útechou je vedieť, že ‚Boh nedovolí, aby sme boli pokúšaní nad to, čo môžeme zniesť, ale že spolu s pokušením zaobstará východisko‘! (1. Korinťanom 10:13) Ak sme osobne zažili splnenie niektorého z týchto sľubov, potom vieme, že Jehovovi možno absolútne dôverovať. Ako by sme sa z hľadiska úžitku, ktorý čerpáme z mnohých sľubov, ktoré Boh dáva a dodržiava, mali pozerať na sľuby, ktoré sme my dali jemu?

Dodržiavať svoje sľuby Bohu

Naša oddanosť Bohu je nepochybne najdôležitejší sľub, aký môžeme dať. Týmto krokom dávame najavo, že chceme Jehovovi slúžiť navždy. I keď Božie prikázania nie sú bremenom, konať Božiu vôľu nemusí byť vždy ľahké, lebo žijeme v tomto zlom systéme vecí. (2. Timotejovi 3:12; 1. Jána 5:3) Ale keď sme už raz ‚položili ruku na pluh‘ a stali sme sa oddanými služobníkmi Jehovu a učeníkmi jeho Syna, Ježiša Krista, nikdy by sme sa nemali obzerať za vecami sveta, ktoré sme nechali za sebou. — Lukáš 9:62.

Keď sa modlíme k Jehovovi, sme azda podnietení sľúbiť mu, že budeme bojovať s nejakou slabosťou, rozvíjať nejakú kresťanskú vlastnosť alebo že zvýšime v niektorom ohľade svoju teokratickú činnosť. Čo nám pomôže naplniť tieto sľuby? — Porovnaj Kazateľa 5:2–5.

Úprimné sľuby pramenia zo srdca i z mysle. Doložme preto svoje sľuby Jehovovi tým, že mu otvoríme svoje srdce v modlitbe a poctivo vyjadríme svoje obavy, túžby a slabosti. Keď sa budeme v súvislosti s nejakým sľubom modliť, posilní to naše rozhodnutie dodržať ho. Na svoje sľuby Bohu by sme sa mohli pozerať ako na dlhy. Keď sú dlhy veľké, splátky treba platiť postupne. Podobne na splnenie mnohých sľubov, ktoré Jehovovi dávame, bude potrebný čas. Ale keď mu budeme pravidelne dávať, čo môžeme, dáme tým najavo, že svoje sľuby myslíme vážne, a on nás bude podľa toho žehnať.

To, že berieme svoje sľuby vážne, môžeme dať najavo tým, že sa budeme v súvislosti s nimi často — možno každý deň — modliť. Nášmu nebeskému Otcovi to ukáže, že sme úprimní. Bude to slúžiť aj ako pravidelná pripomienka pre nás. Dávid nám v tomto ohľade zanechal znamenitý príklad. V piesni naliehavo prosil Jehovu: „Vypočuj, ó, Bože, moje úpenlivé prosebné volanie. Venuj pozornosť mojej modlitbe... chcem navždy hrať melódie tvojmu menu, aby som plnil svoje slávnostné sľuby deň čo deň.“ — Žalm 61:1, 8.

Dodržiavaním sľubov si u druhých budujeme dôveru

Ak sa nemajú brať na ľahkú váhu sľuby, ktoré dávame Bohu, nemajú sa brať na ľahkú váhu ani sľuby, ktoré dávame spolukresťanom. Nemali by sme inak zaobchádzať s Jehovom a inak s bratmi. (Porovnaj 1. Jána 4:20.) V Kázni na vrchu Ježiš povedal: „Preto nech vaše slovo áno znamená áno, vaše nie, nie.“ (Matúš 5:37) Jeden zo spôsobov, ako ‚robiť dobro tým, čo sú nám príbuzní vo viere‘, je zabezpečiť, aby bolo naše slovo vždy dôveryhodné. (Galaťanom 6:10) Každým dodržaným sľubom si budujeme u druhých dôveru.

Škoda spôsobená porušením sľubu je často väčšia, ak ide o peniaze. Či už ide o splácanie pôžičky, vykonanie služby, alebo o splnenie nejakej obchodnej dohody, kresťan by mal dodržať svoje slovo. Páči sa to Bohu a upevňuje to vzájomnú dôveru, ktorá je nevyhnutná, ak majú bratia ‚prebývať spolu v jednote‘. — Žalm 133:1.

Nedodržiavanie dohôd však môže spôsobiť škodu zboru, rovnako ako aj priamo zainteresovaným jednotlivcom. Jeden cestujúci dozorca poznamenáva: „Obchodné spory — vždy spôsobené dohodami, o ktorých si aspoň jedna strana myslí, že neboli splnené — sa často stávajú verejne známymi. V dôsledku toho sa bratia pridávajú na jednu alebo na druhú stranu a atmosféra v sále Kráľovstva azda začne byť napätá.“ Aké dôležité je preto každú dohodu starostlivo premyslieť a vyhotoviť v písomnej forme!a

Obozretnosť treba prejaviť aj pri predávaní drahých výrobkov alebo pri investičnom poradenstve, zvlášť vtedy, ak máme my osobne z takej transakcie zisk. Podobne je potrebné byť veľmi opatrný a nezveličovať úžitok z určitého tovaru alebo z určitých zdravotníckych produktov a nesľubovať ani nereálne výnosy z investícií. Láska by mala kresťanov podnietiť, aby úplne objasnili všetky riziká, ktoré sú s takým obchodom spojené. (Rimanom 12:10) Keďže väčšina bratov má obmedzené skúsenosti v obchodovaní, dôverujú azda našej rade len preto, lebo sme im príbuzní vo viere. Aké tragické by bolo, keby bola táto dôvera podkopaná!

Ako kresťania nemôžeme prijať obchodné praktiky, ktoré sú nečestné alebo ktoré prehliadajú oprávnené záujmy iných ľudí. (Efezanom 2:2, 3; Hebrejom 13:18) Ak máme mať Jehovovu priazeň ako ‚hostia v jeho stane‘, musíme byť dôveryhodní. ‚Aj keď sme prisahali na to, čo je pre nás zlé, nemeníme to.‘ — Žalm 15:1, 4.

Izraelský sudca Jefta prisahal, že ak mu Boh dá víťazstvo nad Ammónčanmi, dá Jehovovi ako zápalnú obeť prvého človeka, ktorý mu vyjde v ústrety pri návrate z boja. Nakoniec bolo tým človekom Jeftovo jediné dieťa, ale on svoje slovo neodvolal. Jeho dcéra s tým z celého srdca súhlasila a on ju obetoval pre trvalú službu v Božej svätyni, čo bola z rôznych stránok nepochybne bolestná a drahá obeť. — Sudcovia 11:30–40.

Zvlášť dozorcovia zboru majú zodpovednosť dodržiavať dohody. Podľa 1. Timotejovi 3:2 by dozorca mal byť „bezúhonný“. Je to preklad gréckeho výrazu, ktorý znamená „taký, ktorého nemožno z ničoho obviniť, bez pohany“. „Nezahŕňa [to] len myšlienku, že ten muž má dobrú povesť, ale že ju má zaslúžene.“ (A Linguistic Key to the Greek New Testament [Lingvistický kľúč ku gréckemu Novému zákonu]) Keďže dozorca musí byť bezúhonný, jeho sľuby by mali byť vždy spoľahlivé.

Ďalšie spôsoby, ako dodržiavať sľuby

Ako by sme sa mali pozerať na sľuby, ktoré dávame ľuďom, ktorí nie sú spolukresťanmi? „Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi,“ povedal Ježiš, „aby videli vaše znamenité skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Matúš 5:16) Tým, že držíme svoje slovo, pritiahneme azda k nášmu kresťanskému posolstvu ďalších ľudí. Napriek celosvetovému úpadku noriem čestnosti si väčšina ľudí ešte stále cení poctivosť. Jedným zo spôsobov, ako môžeme prejavovať lásku k Bohu a k blížnemu a priťahovať tých, ktorí milujú spravodlivosť, je dodržiavať svoje sľuby. — Matúš 22:36–39; Rimanom 15:2.

V služobnom roku 1998 strávili Jehovovi svedkovia vyše miliardy hodín verejným oznamovaním dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. (Matúš 24:14) Niekedy sa toto kázanie azda stretlo s nezáujmom, ak sme nedodržali slovo v obchodných stykoch alebo v iných záležitostiach. Keďže zastupujeme Boha pravdy, ľudia od nás právom očakávajú, že budeme konať čestne. Keď sme dôveryhodní a čestní, ‚vo všetkom zdobíme učenie nášho Záchrancu, Boha‘. — Títovi 2:10.

V našej službe máme príležitosť dodržať svoje slovo, keď vykonávame opätovné návštevy u ľudí, ktorí o posolstvo o Kráľovstve prejavili záujem. Keď povieme, že prídeme opäť, mali by sme tak urobiť. Tým, že sa vrátime, tak ako sme sľúbili, ‚nezadržujeme dobro pred tými, ktorým patrí‘. (Príslovia 3:27) Jedna sestra to objasnila takto: „Niekoľkokrát som stretla ľudí, ktorí prejavovali záujem a ktorí mi povedali, že nejaký svedok im sľúbil, že ich opäť navštívi, ale neurobil to. Samozrejme, viem, že domáci možno neboli doma alebo iné okolnosti bratovi znemožnili prísť opäť. No nepáčilo by sa mi, keby niekto také čosi povedal o mne, a tak robím, čo môžem, aby som takého človeka opäť našla doma. Som presvedčená, že ak niekoho sklamem, vrhne to zlé svetlo na Jehovu a na bratstvo ako celok.“

Niekedy možno nemáme veľmi chuť vykonať nejakú opätovnú návštevu, lebo sme dospeli k záveru, že ten človek nemá skutočný záujem. Táto sestra hovorí: „Nesnažím sa posudzovať mieru záujmu. Z vlastnej skúsenosti viem, že prvý dojem je často mylný. Snažím sa teda byť pozitívna a pozerať sa na každého človeka ako na potenciálneho brata či sestru.“

V kresťanskej službe a v mnohých ďalších oblastiach života je potrebné, aby sme dávali najavo, že nášmu slovu možno dôverovať. Pravda, niektoré veci je ľahšie povedať ako urobiť. Jeden múdry muž povedal: „Z množstva ľudí bude každý jeden vyhlasovať svoju vlastnú milujúcu láskavosť, ale kto nájde verného muža?“ (Príslovia 20:6) Keď budeme odhodlaní, môžeme byť verní a môžeme si stáť za slovom.

Bohaté požehnania od Boha

Schválne naprázdno niečo sľúbiť je nečestné a dá sa to prirovnať k situácii, keď niekto vypíše šek, hoci nemá v banke prostriedky na jeho vyplatenie. Ale keď dodržiavame svoje sľuby, dostávame veľkú odmenu a veľké požehnania! Jedným z požehnaní za to, že sme dôveryhodní, je dobré svedomie. (Porovnaj Skutky 24:16.) Nesužujú nás výčitky svedomia, ale pociťujeme uspokojenie a pokoj. Dodržiavaním svojho slova navyše prispievame k jednote zboru, ktorá je závislá od vzájomnej dôvery. Naša ‚pravdivá reč‘ nás tiež odporúča ako služobníkov Boha pravdy. — 2. Korinťanom 6:3, 4, 7.

Jehova si stojí za slovom a nenávidí „falošný jazyk“. (Príslovia 6:16, 17) Keď napodobňujeme nášho nebeského Otca, zbližujeme sa s ním. Istotne teda máme dobrý dôvod dodržiavať svoje sľuby.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 10]

Jefta dodržal svoj sľub, i keď to bolo preňho bolestné

[Obrázky na strane 11]

Ak si sľúbil, že prídeš opäť, zariaď si to tak, aby si to dodržal