Buď horlivý pre pravé uctievanie

„Žatva je veľká, ale robotníkov je málo.“ ​(MAT. 9:37)

 1. Ako človek koná, keď je niečo naliehavé?

ČO UROBÍŠ, keď potrebuješ, aby nejakému tvojmu dokumentu venoval niekto pozornosť ešte v tento deň? Napíšeš naň „SÚRNE!“ Alebo čo urobíš, keď ideš na dôležité stretnutie, ale meškáš? Vodičovi taxíka asi povieš: „Rýchlo, prosím! Je to SÚRNE!“ Áno, keď musíš vykonať nejakú úlohu a už ti nezostáva veľa času, pociťuješ napätie a vzrušenie. Začína ti stúpať hladina adrenalínu a ty pracuješ tak rýchlo a tak usilovne, ako len môžeš. To sú príklady naliehavosti.

 2. Aká úloha je dnes pre pravých kresťanov najnaliehavejšia?

² Pre pravých kresťanov dnes nie je nič naliehavejšie než zvestovať dobré posolstvo o Kráľovstve a robiť učeníkov z ľudí všetkých národov. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Učeník Marek, citujúc Ježiša, napísal, že toto dielo sa musí vykonať „najprv“, to znamená pred príchodom konca. (Mar. 13:10) Tak by to, pochopiteľne, aj malo byť. Ježiš povedal: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo.“ Žatva nepočká; úrodu treba zhromaždiť, kým je na to príhodný čas. (Mat. 9:37)

 3. Ako mnohí zareagovali na naliehavú potrebu zvestovať?

³ Keďže zvestovateľská služba je pre nás taká dôležitá, zaslúži si, aby sme jej venovali toľko času, síl a pozornosti, koľko len môžeme. Je chvályhodné, že mnohí to práve tak robia. Niektorí si upravili osobné okolnosti tak, aby mohli začať slúžiť celým časom ako priekopníci alebo misionári alebo v niektorom domove Bétel niekde vo svete. Majú veľa práce. Možno museli priniesť mnoho obetí a prekonať mnoho prekážok. Ale Jehova im bohato žehná. Tešíme sa spolu s nimi. (Prečítajte Lukáša 18:28–30.) Ďalší, aj keď sa nemôžu zaradiť medzi hlásateľov celým časom, venujú tomuto dielu záchrany životov toľko času, koľko je možné. K tomu patrí, že pomáhajú svojim deťom, aby aj ony boli zachránené. (5. Mojž. 6:6, 7)

 4. Prečo niektorí môžu strácať vedomie naliehavosti?

⁴ Ako sme videli, vedomie naliehavosti úzko súvisí s časovou hranicou, termínom, koncom. Žijeme v čase konca, čo potvrdzuje mnoho dôkazov tak biblických, ako aj historických. (Mat. 24:3, 33; 2. Tim. 3:1–5) No nikto z nás nevie presne, kedy príde koniec. Keď Ježiš hovoril o podrobnostiach ‚znamenia‘, ktorým sa bude vyznačovať „záver systému vecí“, jednoznačne sa vyjadril: „O tom dni a hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec.“ ​(Mat. 24:36) Keďže je to tak, pre niektorých môže byť s plynúcimi rokmi ťažké udržať si vedomie naliehavosti, zvlášť keď sa o to snažia už dlhý čas. (Prísl. 13:12) Cítiš to tak niekedy aj ty? Čo nám pomôže rozvinúť si alebo udržať vedomie naliehavosti v plnení úlohy, ktorou nás na dnešné časy poverili Jehova Boh a Ježiš Kristus?

Napodobňujme Ježiša, náš Vzor

 5. Akými spôsobmi dával Ježiš v službe najavo vedomie naliehavosti?

⁵ Zo všetkých ľudí, ktorí dávali v službe Bohu najavo vedomie naliehavosti, je určite najlepším príkladom Ježiš Kristus. Jeden dôvod, prečo tak silne pociťoval naliehavosť, je ten, že musel vykonať veľa práce len za tri a pol roka. Ale aj tak urobil pre pravé uctievanie viac než ktokoľvek iný. Oznamoval meno a predsavzatie svojho Otca, zvestoval dobré posolstvo o Kráľovstve, odhaľoval pokrytectvo a falošné učenie náboženských vodcov a až do smrti sa zastával Jehovovej zvrchovanosti. Neľutoval námahu, ktorú vynakladal, keď po celej krajine vyučoval ľudí, pomáhal im a uzdravoval ich. (Mat. 9:35) Nikto nikdy neurobil tak veľa za taký krátky čas. Ježiš slúžil tak usilovne, ako len bolo možné. (Ján 18:37)

 6. Na čo bol Ježiš v živote zameraný?

⁶ Čo podnecovalo Ježiša, aby po celý čas pracoval v službe tak neúnavne? Z Danielovho proroctva mohol vedieť, kde sa nachádza podľa Jehovovho časového rozvrhu. (Dan. 9:27) Preto ako bolo uvedené v proroctve, jeho pozemská služba sa mala skončiť „v polovici týždňa“, čiže po tri a pol roku. Krátko po triumfálnom vstupe do Jeruzalema na jar roku 33 n. l. Ježiš povedal: „Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka.“ ​(Ján 12:23) I keď Ježiš vedel, že do smrti mu zostáva už len veľmi krátky čas, nezameral sa na to ako na hlavnú vec v živote, akoby to bol najdôležitejší dôvod na usilovnosť. Zameral sa na to, aby využil každú príležitosť na konanie vôle svojho Otca a prejavovanie lásky svojim blížnym. Táto láska ho podnecovala zhromažďovať a školiť učeníkov a vysielať ich na zvestovateľské cesty. Robil to z toho dôvodu, aby pokračovali v činnosti, ktorú začal, a vykonali ešte väčšie skutky než on. (Prečítajte Jána 14:12.)

7., 8. Ako zareagovali učeníci na to, že Ježiš vyčistil chrám, a prečo to Ježiš urobil?

⁷ Jedna udalosť v Ježišovom živote pôsobivo ukazuje, aký bol horlivý. Odohrala sa na začiatku Ježišovej služby v období Pesachu roku 30 n. l. Ježiš prišiel spolu s učeníkmi do Jeruzalema a v chráme uvidel „tých, ktorí predávali dobytok a ovce a holuby a sediacich zmenárnikov“. Ako na to zareagoval a aký dojem to zanechalo v jeho učeníkoch? (Prečítajte Jána 2:13–17.)

⁸ To, čo pri tej príležitosti Ježiš urobil a povedal, učeníkom vhodne pripomenulo prorocké slová jedného Dávidovho žalmu: „Strávila [ma] úplná horlivosť pre tvoj dom.“ ​(Žalm 69:9) Prečo? Lebo to, čo Ježiš urobil, bolo veľmi riskantné a nebezpečné. Veď za nehanebným obohacovaním sa na území chrámu boli sami predstavitelia chrámu — kňazi, znalci Písma a ďalší. Tým, že Ježiš odhalil a narušil ich odsúdeniahodné praktiky, postavil sa proti náboženským autoritám tých čias. Ako to správne posúdili učeníci, jasne sa prejavila jeho ‚horlivosť pre Boží dom‘, čiže horlivosť za pravé uctievanie. Ale čo je horlivosť? Líši sa od vedomia naliehavosti?

Porovnanie vedomia naliehavosti a horlivosti

 9. Ako možno opísať horlivosť?

⁹ Jeden slovník definuje „horlivosť“ ako „dychtivosť a silný záujem, s ktorým ideme za niečím“, a uvádza synonymné vyjadrenia: vášeň, zápal, zanietenie a nadšenie. Je isté, že Ježišovu službu možno opísať všetkými týmito výrazmi. Preto jeden preklad Biblie podáva spomenutý verš v tomto znení: „Moja oddanosť tvojmu domu, ó, Bože, horí vo mne ako oheň.“ ​(Today’s English Version) Je zaujímavé, že v niektorých orientálnych jazykoch sa pojem „horlivosť“ vyjadruje výrazmi, ktoré sa skladajú z dvoch častí s doslovným významom „horúce srdce“, akoby srdce horelo. Nie div, že učeníci si pri pohľade na Ježišovo konanie v chráme spomenuli na Dávidove slová. Čo však v obraznom zmysle rozpaľovalo Ježišovo srdce a podnecovalo ho konať tak, ako konal?

10. Aký je význam slova „horlivosť“ podľa toho, ako sa používa v Biblii?

¹⁰ Slovo „horlivosť“ v Dávidovom žalme je odvodené od hebrejského slova, ktoré sa v iných častiach Biblie často prekladá výrazom „žiarlivý“ alebo „žiarlivosť“. Preklad nového sveta ho niekedy prekladá slovným spojením „vyžadujúci výlučnú oddanosť“. (Prečítajte 2. Mojžišovu 20:5; 34:14; Jozuu 24:19.) Jeden biblický slovník o tomto výraze uvádza: „Často sa používa v spojitosti so vzťahmi v manželstve... Tak ako žiarliť na manžela alebo na manželku znamená silne trvať na svojom výhradnom práve na manželského partnera, rovnako Boh trvá na svojom práve na tých, ktorí sú jeho jedinečným vlastníctvom, a obhajuje si ho.“ Preto horlivosť v biblickom zmysle je viac než zápal alebo nadšenie za niečo, aké napríklad prejavuje mnoho fanúšikov za svoj obľúbený šport. Dávidova horlivosť bola žiarlivosťou v pozitívnom zmysle, čiže netolerovanie súperenia a pohany, silná túžba hájiť dobré meno či napraviť škodu.

11. Čo podnecovalo Ježiša horlivo konať?

¹¹ Ježišovi učeníci sa nemýlili, keď Ježišovo konanie v chráme spojili s Dávidovými slovami. Ježiš sa namáhal nie iba preto, lebo sa blížil nejaký termín, ale preto, lebo bol horlivý — alebo žiarlivý — za meno svojho Otca a čisté uctievanie. Keď videl, ako sa na Božie meno vŕši pohana a ako sa mu rúhajú, oprávnene prejavil horlivosť alebo žiarlivosť a zasiahol, aby situáciu napravil. Keď videl, ako náboženskí vodcovia utláčajú a vykorisťujú obyčajných ľudí, horlivosť ho podnietila priniesť ľuďom úľavu a silnými slovami odsúdiť utláčajúcich náboženských vodcov. (Mat. 9:36; 23:2, 4, 27, 28, 33)

Buďme horliví pre pravé uctievanie

12., 13. Čo robia predstavitelia takzvaného kresťanstva a) s Božím menom? b) s Božím Kráľovstvom?

¹² Súčasná náboženská scéna je podobná, ak nie ešte horšia ako za Ježišových čias. Pripomeňme si napríklad, že prvé, o čo Ježiš učil svojich nasledovníkov modliť sa, malo súvislosť s Božím menom: „Nech sa posvätí tvoje meno.“ ​(Mat. 6:9) Vidíme predstaviteľov náboženstiev, zvlášť duchovných takzvaného kresťanstva, učiť ľudí, aké je Božie meno a ako ho posväcovať alebo ctiť? Naopak, svojím falošným učením o Trojici, nesmrteľnosti ľudskej duše a ohnivom pekle pokrivili obraz Boha a spôsobili, že sa javí tajomný, nepochopiteľný, krutý, ba až sadistický. Svojimi škandálmi a pokrytectvom tiež navŕšili na Božie meno pohanu. (Prečítajte Rimanom 2:21–24.) Navyše robia, čo len môžu, aby Božie osobné meno skryli, dokonca ho odstraňujú zo svojich prekladov Biblie. Tým bránia ľuďom priblížiť sa k Bohu a rozvinúť si osobný vzťah k nemu. (Jak. 4:7)

¹³ Ježiš tiež učil svojich učeníkov, aby sa modlili o príchod Božieho Kráľovstva: „Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ ​(Mat. 6:10) Aj keď predstavitelia takzvaného kresťanstva túto modlitbu často opakujú, nabádajú ľudí, aby podporovali politické a iné ľudské inštitúcie. Navyše znevažujú tých, ktorí sa snažia zvestovať toto Kráľovstvo a vydávať o ňom svedectvo. Preto pre mnohých, ktorí sa považujú za kresťanov, už nie je Božie Kráľovstvo témou rozhovorov a už vôbec nie predmetom viery.

14. Ako duchovní takzvaného kresťanstva oslabujú Božie Slovo?

¹⁴ V modlitbe k Bohu Ježiš jasne povedal: „Tvoje slovo je pravda.“ ​(Ján 17:17) A pred odchodom zo zeme uviedol, že ustanoví „verného a rozvážneho otroka“, ktorý bude jeho ľudu poskytovať duchovný pokrm. (Mat. 24:45) Hoci duchovní takzvaného kresťanstva radi tvrdia, že sú správcami Božieho Slova, naozaj verne konajú prácu, ktorú im zveril Pán? Nie. To, čo sa píše v Biblii, často označujú za bájky či mýty. A namiesto toho, aby svojmu stádu poskytovali duchovný pokrm, a tak ho utešovali a poučovali, šteklia uši veriacich ľudskými filozofiami. Okrem toho oslabujú Božie normy mravnosti, aby tým poslúžili takzvanej novej morálke. (2. Tim. 4:3, 4)

15. Aké pocity v tebe vyvoláva všetko to, čo v Božom mene robia duchovní?

¹⁵ Pre všetky tie skutky — údajne vykonané v mene Boha Biblie — je mnoho úprimných ľudí sklamaných alebo úplne stratili vieru v Boha a v Bibliu. Padli za obeť Satanovi a jeho zlému systému vecí. Aké pocity v tebe vyvoláva to, keď vidíš a počuješ, že sa dejú také veci? Netúžiš ako Jehovov služobník urobiť, čo môžeš, aby si dal veci na pravú mieru, keď vidíš všetku tú pohanu a rúhanie namierené proti Božiemu menu? Netúžiš priniesť útechu úprimným a čestným ľuďom, keď vidíš, ako sú podvádzaní a vykorisťovaní? Keď Ježiš videl ľudí, ktorí boli „zodratí a... zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“, nezostal len pri tom, že by pociťoval ľútosť. „Začal ich učiť mnohé veci.“ ​(Mat. 9:36; Mar. 6:34) Máme opodstatnené dôvody byť horliví za pravé uctievanie, rovnako ako bol Ježiš.

16., 17. a) Čo by nás malo podnecovať, aby sme sa v službe veľmi namáhali? b) Čím sa budeme zaoberať v nasledujúcom článku?

¹⁶ Ak sa na službu pozeráme takto, slová apoštola Pavla zapísané v 1. Timotejovi 2:3, 4 nadobúdajú zvláštny význam. (Prečítajte.) Sme v službe usilovní nielen preto, že vieme, že žijeme v posledných dňoch, ale aj preto, lebo si uvedomujeme, že je to Božia vôľa. Boh si želá, aby ľudia spoznali pravdu, aby sa aj oni mohli naučiť uctievať ho, slúžiť mu a zažívať požehnania, ktoré to prináša. Sme podnecovaní namáhať sa v službe nie hlavne preto, že sa blíži koniec, ale preto, lebo chceme robiť česť Božiemu menu a pomáhať ľuďom spoznať Božiu vôľu. Sme horliví pre pravé uctievanie. (1. Tim. 4:16)

¹⁷ Ako Jehovov ľud sme požehnaní poznaním pravdy o Božom predsavzatí s ľudstvom a so zemou. Máme niečo, čím môžeme ľuďom pomôcť nájsť šťastie a nadobudnúť spoľahlivú nádej do budúcnosti. Môžeme im ukázať, ako môžu byť v bezpečí, keď príde zničenie Satanovho systému vecí. (2. Tes. 1:7–9) Nebuďme sklamaní ani znechutení zdanlivým meškaním Jehovovho dňa, ale buďme radi, že máme čas prejavovať horlivosť pre pravé uctievanie. (Mich. 7:7; Hab. 2:3) Ako si môžeme takú horlivosť vypestovať? O tom sa bude hovoriť v nasledujúcom článku.

Vieš vysvetliť?

• Čo podnecovalo Ježiša, aby neúnavne pracoval v službe po celý čas?

• Aký je biblický význam slova „horlivosť“?

• Čo z toho, čo dnes vidíme, by nás malo podnecovať, aby sme boli horliví pre pravé uctievanie?

[Obrázok na strane 8]

Ježiš sa zameral na konanie vôle svojho Otca a na prejavovanie lásky blížnym

[Obrázok na strane 10]

Máme opodstatnené dôvody prejavovať horlivosť pre pravé uctievanie