Jehova počuje naše naliehavé volanie o pomoc
POMOC bola naliehavo potrebná. Bolo to zjavné z veľkého smútku na tvári kráľovho čašníka. Na otázku, čo sa stalo, čašník vyjadril svoj smútok nad spustošeným stavom Jeruzalema a jeho múrov. Potom dostal otázku: ‚Čo sa snažíš dosiahnuť?‘ „Ihneď som sa pomodlil k Bohu nebies,“ napísal neskôr čašník Nehemiáš. Bolo to rýchle, tiché, naliehavé volanie o Jehovovu pomoc. A výsledok? Perzský kráľ Artaxerxes okamžite splnomocnil Nehemiáša, aby obnovil jeruzalemské múry! — Nehemiáš 2:1–6.
Áno, Boh vypočúva naliehavé prosby tých, ktorí ho milujú. (Žalm 65:2; 65:3, RP) Ak sa teda skúška zdá väčšia než môžeš zniesť, mohol by si sa modliť, ako sa modlil žalmista Dávid v 70. žalme, keď okamžite potreboval Božiu pomoc. Nadpis tohto žalmu ukazuje, že jeho účelom je „pripomínanie“. S malými zmenami opakuje Žalm 40:13–17 (40:14–18, RP). Ale ako môže nám, ako Jehovovmu ľudu, pomôcť 70. žalm?
Naliehavá prosba o okamžité vyslobodenie
Dávid začína naliehavou prosbou: „Ó, Bože, aby si ma oslobodil, ó, Jehova, poponáhľaj sa mi na pomoc.“ (Žalm 70:1; 70:2, RP) Keď sme v tiesni, môžeme sa modliť, aby nám Boh rýchlo prišiel na pomoc. Jehova nás nepokúša zlými vecami a „vie, ako oslobodiť zo skúšky ľudí zbožnej oddanosti.“ (2. Petra 2:9; Jakub 1:13) Ale čo ak dovoľuje, aby skúška pokračovala, možno preto, aby nás niečo naučil? Vtedy ho môžeme žiadať o múdrosť, aby sme sa s tým vysporiadali. Ak žiadame vo viere, udeľuje nám múdrosť. (Jakub 1:5–8) Boh nám dáva tiež silu potrebnú na to, aby sme v skúškach vytrvali. Napríklad ‚podporuje nás na lôžku v chorobe‘. — Žalm 41:1–3; 41:2–4, RP; Hebrejom 10:36.
Náš vrodený sklon k hriechu, ako aj to, že sme neustále vystavení pokušeniu a Diablovým snahám zničiť náš vzťah k Jehovovi, by nás mal podnietiť k tomu, aby sme sa modlili o Božiu pomoc každý deň. (Žalm 51:1–5; 51:3–7, RP; Rimanom 5:12; 12:12) Pozoruhodné sú tieto slová Ježišovej vzorovej modlitby: „Nepriveď nás do pokušenia, ale osloboď nás od toho zlého.“ (Matúš 6:13) Áno, môžeme žiadať Boha, aby nás nenechal podľahnúť, keď sme zvádzaní neposlúchnuť ho, a aby zabránil Satanovi, „tomu zlému“, premôcť nás. Ale spojme naše volanie o vyslobodenie so snahou vyhnúť sa situáciám, ktoré by nás zbytočne vystavovali pokušeniu a Satanovým nástrahám. — 2. Korinťanom 2:11.
Tí, ktorí hovoria: „Aha!“
Možno sme ťažko skúšaní, pretože nás nepriatelia hania pre vieru, ktorú prejavujeme. Keby sa ti to stalo, spomeň si na Dávidove slová: „Kiež sú zahanbení a prikrytí hanbou tí, ktorí hľadajú moju dušu. Kiež sa obrátia a sú pokorení tí, čo majú potešenie z môjho nešťastia. Kiež odídu späť pre svoju hanbu tí, ktorí hovoria: ‚Aha, aha.‘“ (Žalm 70:2, 3; 70:3, 4, RP) Nepriatelia chceli Dávida vidieť mŕtveho; ‚hľadali jeho dušu‘ čiže život. Avšak namiesto toho, aby sa im snažil odplatiť, prejavoval vieru, že Boh ich zahanbí. Dávid sa modlil, aby boli jeho nepriatelia „zahanbení a prikrytí hanbou“ — uvedení do rozpakov, zmätení, znepokojení, odradení od snáh uskutočniť svoje zlé plány. Áno, aby tí, ktorí sa mu snažia uškodiť a nachádzajú potešenie v jeho nešťastí, boli zmätení a utrpeli hanbu.
Ak by sme pociťovali niečo ako škodoradosť, keď nepriateľa postihne nešťastie, museli by sme za svoj hriech skladať Jehovovi účty. (Príslovia 17:5; 24:17, 18) Keď však nepriatelia hanobia Boha a jeho ľud, môžeme sa modliť, aby ich Jehova kvôli svojmu svätému menu ‚obrátil a spôsobil, aby utrpeli pokorenie‘ v očiach tých ľudí, pred ktorými hľadajú slávu. (Žalm 106:8) Pomsta je Božia a on môže uviesť do zmätku a pokoriť svojich i našich nepriateľov. (5. Mojžišova 32:35) Napríklad nacistický vodca Adolf Hitler sa snažil vyhladiť Jehovových svedkov v Nemecku. Ako biedne zlyhal, pretože teraz ich tam mnohé tisíce zvestujú posolstvo o Kráľovstve!
Naši nepriatelia možno s pohŕdavým výsmechom povedia: „Aha, aha.“ Pretože sa vysmievajú Bohu a jeho ľudu, nech títo hriešnici „odídu späť pre svoju hanbu“, utrpiac potupu. Zatiaľ čo sa o to modlíme, zachovajme si svoju rýdzosť a rozradostňujme Jehovovo srdce, aby mohol dať odpoveď Satanovi a komukoľvek inému, kto sa mu vysmieva. (Príslovia 27:11) A nikdy by sme sa nemali báť svojich povýšeneckých nepriateľov, pretože „kto dôveruje Jehovovi, bude ochránený“. (Príslovia 29:25) Pyšný babylonský kráľ Nabuchodonozor, ktorý vzal Boží ľud do zajatia, zakúsil potupu a musel uznať, že ‚nebeský Kráľ je schopný ponížiť tých, čo chodia v pýche‘. — Daniel 4:37; 4:34, RP.
„Nech je Boh velebený!“
I keď nám možno nepriatelia spôsobujú ťažkosti, vždy spolu s ostatnými ctiteľmi vyvyšujme Jehovu. Namiesto toho, aby sa Dávid natoľko nechal pohltiť ťažkosťami, že by prestal velebiť Boha, povedal: „Kiež jasajú a radujú sa v tebe všetci, ktorí ťa hľadajú, a kiež neustále hovoria: ‚Nech je Boh velebený!‘ — tí, ktorí milujú tvoju záchranu.“ (Žalm 70:4; 70:5, RP) Jehovov ľud je naďalej veľmi radostný, lebo „jasá a raduje sa“ v ňom. Ako jeho oddaní, pokrstení svedkovia majú veľkú radosť vyplývajúcu z dôverného vzťahu s ním. (Žalm 25:14) Možno však na nich pozerať ako na pokorných ľudí hľadajúcich Boha. Ako veriaci dodržiavajúci Božie prikázania, neustále hľadajú ďalšie poznanie o ňom a o jeho Slove. — Kazateľ 3:11; 12:13, 14; Izaiáš 54:13.
Keďže Jehovovi svedkovia oznamujú dobré posolstvo, v skutočnosti neustále hovoria: „Nech je Boh velebený!“ Vyvyšujú Jehovu, majúc ho v najväčšej vážnosti. Tým, ktorí hľadajú pravdu, radostne pomáhajú učiť sa o Bohu a tiež ho oslavovať. Na rozdiel od svetských ľudí milujúcich rozkoš, Jehovov ľud ‚miluje jeho záchranu‘. (2. Timotejovi 3:1–5) Vedomí si svojho vrodeného sklonu k hriechu, sú hlboko vďační za milujúce opatrenie Boha Jehovu na záchranu k večnému životu, ktorá bola umožnená prostredníctvom obete zmierenia jeho drahého Syna, Ježiša Krista. (Ján 3:16; Rimanom 5:8; 1. Jána 2:1, 2) Velebíš Boha a ukazuješ, že ‚miluješ jeho záchranu‘ tým, že pestuješ pravé uctievanie na jeho chválu? — Ján 4:23, 24.
Dôveruj Tomu, ktorý zaobstaráva únik
Keď sa Dávid vyjadroval v tomto žalme, pociťoval takú zúfalú núdzu, že povedal: „Ja som však utrápený a chudobný. Ó, Bože, kvôli mne konaj rýchlo. Si moja pomoc a Ten, čo mi zaobstaráva únik. Ó, Jehova, neoneskor sa veľmi.“ (Žalm 70:5; 70:6, RP) Utrápení skúškami, ktoré obklopujú veriacich — súženiami ako prenasledovanie, pokušenia a útoky Satana — môžeme sa zdať ‚chudobní‘. I keď možno nie sme v núdzi, vyzeráme ako bezbranní voči bezohľadným nepriateľom. Môžeme však dôverovať, že Jehova môže a zachráni nás ako svojich verných služobníkov. — Žalm 9:17–20.
Jehova je „Ten, čo zaobstaráva únik“, keď to potrebujeme. Naše vlastné nedostatky nás možno priviedli do situácie pôsobiacej skúšky. Ale ak ‚naša pochabosť prekrútila našu cestu‘, nech sa naše srdce ‚nerozhnevá na Jehovu‘. (Príslovia 19:3) On nie je vinný a je pripravený pomôcť nám, ak sa k nemu modlíme vo viere. (Žalm 37:5) Čo však ak bojujeme, aby sme sa vyhli hriechu? Potom sa o tom v modlitbe zvlášť zmieňujme a prosme o Božiu pomoc, aby sme sa naďalej držali spravodlivej cesty. (Matúš 5:6; Rimanom 7:21–25) Boh vypočuje našu úprimnú modlitbu a my budeme duchovne prospievať, ak sa podriadime vedeniu jeho svätého ducha. — Žalm 51:17; Efezanom 4:30.
Keď zápasíme v ťažkej skúške viery, môžeme mať pocit, že to už dlhšie nevydržíme. Pretože je naše hriešne telo slabé, možno túži po rýchlej záchrane. (Marek 14:38) A tak môžeme naliehavo prosiť: „Ó, Jehova, neoneskor sa veľmi.“ Zvlášť ak nás znepokojuje pohana Božieho mena, môžeme byť pohnutí k tomu, aby sme sa modlili ako prorok Daniel: „Ó, Jehova, vypočuj predsa. Ó, Jehova, odpusť predsa. Ó, Jehova, venuj predsa pozornosť a konaj. Neotáľaj, sám kvôli sebe, ó, môj Bože, veď... nad tvojím ľudom bolo vzývané tvoje meno.“ (Daniel 9:19) Môžeme veriť, že náš nebeský Otec sa neoneskorí veľmi, pretože apoštol Pavol dal toto uistenie: „Približujme sa... s voľnosťou reči k trónu nezaslúženej láskavosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli nezaslúženú láskavosť na pomoc v pravý čas.“ — Hebrejom 4:16.
Nikdy nezabúdaj, že Jehova je Ten, čo zaobstaráva únik. Bude pre nás, ako jeho služobníkov užitočné, pamätať na to a na zbožné myšlienky 70. žalmu. Niekedy sa možno opakovane potrebujeme modliť kvôli veci, ktorá nás hlboko znepokojuje. (1. Tesaloničanom 5:17) Možno sa zdá, že na nejaký zvláštny problém niet riešenia, že niet východiska z našej dilemy. Ale náš milujúci nebeský Otec nás posilní a nedovolí, aby sme boli skúšaní nad to, čo môžeme zniesť. Preto neúnavne predstupuj pred trón Večného Kráľa s úprimnou modlitbou. (1. Korinťanom 10:13; Filipanom 4:6, 7, 13; Zjavenie 15:3) Modli sa vo viere a ver mu bezvýhradne, pretože Jehova počuje naše naliehavé volanie o pomoc.